Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Odstraňujme svoje problémy, nie vlastnú originalitu
Stretli ste sa niekedy s takým rozhovorom, kedy niekto povedal, že niečo nemá rád a hneď za tým niekto iný začal hľadať, čo je na tom zlé a vraj by si to mal „spracovať“? A pritom dotyčný nenaznačil, že s tým má nejaký problém, len to, prosto, v rámci plynutia debaty bez emócií skonštatoval.
Nedávno som bola svedkom takého rozhovoru a už som sa nad tým len pousmiala.
Ale boli časy, kedy ma takáto odpoveď úplne „dostala“. Okamžite ma zalial ten zúfalý pocit zahanbenia, sebaobviňovania, že nie som v poriadku, že v niečom zlyhávam, že nič nerobím dobre a že sa úplne vymykám spoločnosti. Nebolo pochýb, že to „musím spracovať“, aby som bola prijatá. Dlho mi trvalo, než som pochopila, kde je sever.
Niektorí ľudia sa dnes trocha dostali do takej, povedala by som, až pasce osobnostného rozvoja a začali si v rámci procesu , často už prehnaného spracovávania starých programov z detstva, mýliť „problém“ s „originalitou“ ako bežným rozlišovacím identifikačným znakom každého jednotlivca.
Názorný príklad č. 1:
Filip nemá rád hromadné akcie a v rozhovore s blízkym človekom dostal presne takú reakciu, že by si to mal spracovať. Otázkou je, prečo? Aby si tú nelásku k hromadným akciám odstránil a začal ich mať rád? A zasa – prečo? Aby bol ako ostatní? Aby sa „zaradil“?
Každý máme niečo, čo nemáme radi. A tak tu nastáva otázka, kto by sa mal teda prispôsobovať komu? Obľúbenci hromadných akcií nepriateľom hromadných akcií alebo naopak? Kto rozhodne, čo je tu to správne?
Ľudia ako Filip si neželajú nič iné, len, jednoducho, byť v tej skupine ľudí, ktorí nemajú niečo radi, ktorí majú svoj postoj k niečomu a chcú si ten postoj slobodne nechať. Je im tak dobre. Prečo by to mali nasilu meniť? Veď to ich práve odlišuje od druhých. Keď budeme mať radi všetci jednu vec, tak sa nebudeme líšiť, budeme už naozaj ako tie ovce. Svet stratí farebnosť, rôznorodosť, fantáziu a nekonečnosť možností.
Pokiaľ sa však náš Filip zamestná ako asistent reklamnej agentúry a súčasťou jeho práce bude roznášať letáky na hromadných akciách, tak zrejme bez toho, aby si svoju averziu voči hromadným akciám nejako v sebe spracoval a možno odstránil, v práci asi dlho nevydrží.
Ale pokiaľ sa zamestná ako čašník v malom bistre, kde je šťastný, spokojný, má tam množstvo kamarátov a doma ho čaká milovaná partnerka s deťmi, tak si naplno užíva životnú spokojnosť a do konca života nepotrebuje riešiť niečo preňho tak bezvýznamné, ako hromadné akcie.
Názorný príklad č. 2:
Silvia nemá rada číslo 4. Môže sa považovať za normálnu, keď nemá rada to číslo 4?
Môže. A dokonca si môže dovoliť cítiť sa dobre a byť tak spokojná. A nejde odstraňovať svoje programy z detstva len preto, že sa jej nepáči č. 4. Ale keď jej každý raz v obchode na pokladni č.4 nefunguje platba kartou, keď zje 3 knedle na obed, je jej fajn, ale pri 4. už jej je zle, keď jej dcéra začala nedávno zo školy nosiť samé 4, vo výťahu sa zasekne vždy na 4. poschodí, keď v práci má problém, že jej na každej klávesnici opakovane zlyháva číslica 4 a narúša jej to pohodu v práci, tak sama ucíti potrebu si odstrániť tento nedostatok alebo blok.
Áno, trocha humorne nadnesený príklad s číslom 4, ale princíp vystihuje úplne jasne. Znamená, že sa netreba stresovať, cítiť sa menejcenný či hneď letieť k terapeutovi len preto, že niečo nemáte radi, ale až vtedy, ak vám to, čo nemáte radi, spôsobuje problémy a negatívne ovplyvňuje život.
ODSTRAŇUJEME A SPRACÚVAME TO, ČO NÁM V ŽIVOTE PREKÁŽA A UBLIŽUJE, NIE ČO NÁS ODLIŠUJE OD OSTATNÝCH!
Mohlo by nám tu totiž vznikať riziko, že sa ľudia sami začnú pozorovať a v druhom vyvolávať pocit, že niečo s tým druhým nie je v poriadku, keď si hneď neuteká vyriešiť „zdroj“ svojho problému, lebo niekde nahlas povedal, že nemá rád paradajkovú polievku.
Aby sme sa nedostali do opačného extrému. Donedávna boli odsudzovaní tí, ktorí sa necítili vo svojom živote dobre, a keď s tým chceli niečo robiť, často sa museli skrývať. Teraz by sa mohol niekto začať obávať nahlas vysloviť to, že je, proste, len tak spokojný aj so svojimi akože chybami.
Skrátka, chráňme si vlastnú identitu.
Chráňme si aj to, že niečo nemáme radi, buďme na to hrdí, lebo práve to je to naše poznávacie znamenie, to je to, čím sa odlišujeme a zároveň aj vzájomne vnímame a priťahujeme.
Naša autenticita. Originalita. Jedinečnosť. Úžasnosť.
Tak nezabúdajme si všetko v živote riadiť a robiť ozaj slobodne, podľa našich skutočných pocitov z tej najhlbšej hĺbky srdca.
Autorka je motivačná koučka – www.monikapistelakova.sk
Korektúry textu – Uzdraviť sám seba ako terapeut : Katarína Málková
Mohlo by vás zaujať…
Psychiatrické ambulancie sú plnšie, ako kedykoľvek predtým. Je psychická choroba tabu? Viete rozoznať či je človek lenivý alebo jeho letargia vyplýva napríklad z depresie? Rodíme sa s predispozíciou na psychickú chorobu?
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
