fbpx
Kedy ste naposledy pomohli niekomu nezištne
Domov / ZAMYSLENIA / Kedy ste naposledy pomohli niekomu nezištne?

Kedy ste naposledy pomohli niekomu nezištne?

Kedy ste naposledy pomohli niekomu nezištne – len tak, lebo ste cítili, že to ten druhý potrebuje? O tom, aký je zázrak, keď si ľudia navzájom pomáhajú aj vo chvíľach, kedy to nie je samozrejmé, dnes píše ZDENKA BUČEKOVÁ.

Blížia sa Vianoce … áno, ešte je možno čas, kým prídu naozaj.  Ľudia, čo ma poznajú, vedia, že na Vianoce bude rok, čo zomrel môj brat a Vianoce pre mňa stratili čaro.  Ale nie o tom som chcela…. život ide ďalej aj bez ľudí , ktorí tu už nie sú, proste musí ísť ďalej.

Dnes si kráčam po meste, sadla som si na lavičku, prešla okolo mňa staršia pani, asi s dcérou. Babka ukazuje na mňa prstom a niečo šepká svojej dcére. Pozrela som sa či mám zapnutý zips, alebo či je v neporiadku na mne niečo iné. Nechápala som, čím som ich upútala. Vtom ku mne mladšia pani prišla, podala mi ruku a povedala, že ďakuje za svoju mamu. Videla môj zmätok v tvári, že  nechápem, ani neviem kto je, iba staršia pani mi bola povedomá. A tak mi pripomenula jednu príhodu.

Mesiac predtým, ako môj brat zomrel, si vybral lieky asi za 50 EUR a nestihol sa ich ani dotknúť. Mne bolo ľúto tie lieky vyhodiť, tak som ich išla vrátiť do lekárne. Predo mnou stála v rade pani, ktorá nemala dosť peňazí na lieky, ktoré potrebovala.  Smutne odchádzala. Počula som názov lieku, ktorý potrebovala a  uvedomila som si, že presne ten liek  mám pri sebe a chcem ho odovzdať.

Magistra mi povedala, že lieky, ktoré im ľudia prinesú nespotrebované, musia znehodnotiť.

Aj napriek tomu, že je balenie neotvorené, nesmú ho dávať iným klientom. Nedovoľujú to prísne hygienické normy.

Tak som si lieky zobrala naspäť a išla som za pani, ktorá  sedela na ulici na tej istej lavičke. Na tej istej, kde sedím teraz ja.  Povedala som jej , že mám liek, na ktorý nemala peniaze a že jej ho dám. Pozrela na mňa, mala slzy v očiach. Vysvetlila som jej,  že ten, pre koho boli určené,  tu už nie je, a ja budem rada, ak aspoň niekomu pomôžem.

Rozplakala sa, ale prijala ich a zaželala mi veľa síl. Keby som mala v lekárni u seba peniaze, tak jej ich zaplatím, lebo pre ňu boli dôležité.

Na túto príhodu som už  zabudla a keby  jej dcéra  ku mne nepodišla a nepovedala mi, že mama jej šepkala do ucha, že to je ten anjel, čo jej pomohol…isto by som si nespomenula.

Bolo to zvláštne. Reagovala som, že nie som anjel, ale nenechala ma dohovoriť a vraví: ale pre moju mamu ste!️

A čo som chcela týmto príspevkom  povedať ?

Všímajte si ľudí okolo vás, niekedy úplne nezištná pomoc dokáže zázraky. ️ Keď môžete, tak pomôžte.

A ešte niečo : skúste zdieľať posolstvo dobrých skutkov nielen na Vianoce, ale po celý rok ….

Ďakujem…

Lebo  je naozaj úplne jedno, ako komu pomôžete, niekedy stačí si človeka len vypočuť. Pre vás to možno nebude také dôležité, ale pre toho druhého to bude znamenať možno reštart, alebo štart do ďalšieho života …. Nikdy neviete, kto raz pomôže Vám.

Zdenka Bučeková