Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Keď sa pred 9 rokmi vypýtalo na svet moje druhé dieťa, nečakane tri mesiace pred termínom, slovíčko „keby“ som počúvala z úst lekárov nespočetne veľakrát. „Keby ste porodili vo veľkej nemocnici so špeciálnym vybavením, keby ste prišli skôr, keby sme sa mohli pripraviť, keby bol malý po narodení hneď umiestnený v inkubátore, keby jeho mozog mal tak potrebný kyslík, keby…“
Keby sa nestalo to, čo sa stalo, pravdepodobne by som dnes i naďalej pracovala ako zamestnankyňa v štátnej správe. Síce ako referentka na riaditeľstve, s možnosťou účasti na zahraničných pracovných cestách, s pevnou pracovnou dobou a pravidelným príjmom, ale vo vnútri frustrovaná, vyhorená, unavená životom. To, čo som nedokázala urobiť z vlastnej vôle a na čo som nikdy nenašla odvahu, nakoniec zariadil osud… Narodilo sa mi dieťa, ktoré ma začalo učiť žiť život inak, novým spôsobom. Mala som vtedy 36.
Počas prvých dvoch rokov po narodení môjho syna som bola zamestnaná predovšetkým hľadaním možností ako zlepšiť jeho zdravotný stav. To, či sa vrátim do pôvodného zamestnania, alebo čo, a či vôbec budem robiť po skončení rodičovskej dovolenky, som vtedy neriešila. V tomto období som dokonca nemala ani počítač a teda ani prístup k internetu. Informácie som získavala len prostredníctvom osobných alebo telefonických rozhovorov… Dnes je to len ťažko predstaviteľné.
Keď sme si konečne kúpili notebook a v mojom živote nastala „doba internetová“, zrazu som mala prístup k obrovskému množstvu informácií. Postupne som nachádzala rôzne terapie, oslovovala nadácie a hľadala sponzorov, aby sme tieto terapie mohli so synom absolvovať. Keďže v tej dobe bol pre mňa najväčším problémom synov zrak, zamerala som svoje hľadanie týmto smerom, až som sa nakoniec dostala k americkému terapeutovi Meirovi Schneiderovi, ktorý sa narodil slepý avšak svoj zrak dokázal zlepšiť natoľko, že nakoniec dostal vodičské oprávnenie a dnes vedie vlastnú školu samoliečenia v San Franciscu.
S Meirom Schneiderom som sa prvýkrát stretla v októbri 2010 na konferencii venovanej prirodzenému zlepšovaniu zraku v Anglicku. Pozvala som ho na Slovensko a v roku 2011 prišiel do Banskej Bystrice, kde viedol 3-dňový workshop a osobné konzultácie. Batesova metóda prirodzeného zlepšenia zraku ma zaujala natoľko, že som sa ju vo svojich 40 rokoch rozhodla ísť študovať priamo do Anglicka. Štúdium som ukončila v marci 2013 a v máji toho istého roku som sa stala členom medzinárodnej asociácie združujúcej učiteľov Batesovej metódy (Bates Association for Vision Education). V januári 2014 som oslávila 43 rokov a o týždeň neskôr som si založila Centrum ProVitalis v Banskej Bystrici, kde poskytujem služby zrakového vzdelávania a Scenar terapiu.
Hneď v začiatkoch podnikania som mala možnosť prednášať na konferencii Živá voda v Banskej Bystrici. Neskôr som prednášala aj v Bratislave a v Košiciach. Minulý rok mi vyšli články v časopise Inak obdarení a Vitalita. Rádio Lumen odvysielalo rozhovor o mojom životnom príbehu. Bola som dvakrát v živom vysielaní Slobodného vysielača, v relácii Sám sebe lekárom. Momentálne mi vychádzajú články v časopise Vitalita, ktoré sa týkajú prirodzeného zlepšovania zraku. Nedávno vyšiel ďalší článok o mne a o Batesovej metóde v časopise Život. Občianske združenie E-ženy na svojej stránke http://ezeny.eu/ uverejnilo môj článok “ Byť e-ženou môžete byť, aj keď podnikáte offline“ a rozhovor so mnou „Keď sa z neúspechov stane úspech a zo životných rán príležitosť“.
V piatok 3. novembra 2017 som sa vrátila z konferencie venovanej prirodzenému zlepšovaniu zraku v Edinburgu, na ktorej som tento krát vystupovala v roli prednášajúcej. V ten istý deň mi vyšla kniha Lepší zrak prirodzene – Praktický sprievodca na ceste za lepším zrakom, ktorá sa celkom úspešne predáva.
„Keď niečo skutočne chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol,“ píše Paulo Coelho vo svojom Alchymistovi. Myslím, že tieto slová do bodky vystihujú podstatu môjho života. Aj keď mám strach z nových vecí, svoj vek nevnímam ako prekážku, aby som sa do týchto vecí púšťala. Snažím sa hľadať možnosti a spôsoby ako ich zrealizovať a nie dôvody, prečo sa to nedá. A ak do svojej práce vložíte dušu a robíte ju s láskou, úspech sa určite dostaví. Takže stačí urobiť len prvý krok… a potom ďalší..
Daniela Maťuchová
Danielka je veľmi inšpiratívny človek. Preto sme si dovolili spýtať sa na úspechy, ktoré dosahuje so synom, ale i s klientmi.
Danielka, nedá sa nemať zimomriavky pri čítaní vášho príbehu. Metóda ktorú popisujete pomohla i vášmu synovi? Badáte to na ňom? Batesova metóda je určená pre osoby s akýmkoľvek zrakovým problémom a v akomkoľvek veku. Môj syn má však okrem zrakových problémov aj ďalšie. Nechodí, nesedí, nerozpráva, je spastický a hypotonický zároveň a trpí dyskinetickými (mimovoľnými) pohybmi. Aplikovanie princípov Batesovej metódy v jeho prípade teda nebolo a nie je jednoduché. Jednotlivé techniky a aktivity je potrebné prispôsobovať jeho možnostiam a schopnostiam, ktoré sú značne obmedzené. Napriek nepriaznivému zdravotnému stavu sa nám predsa len podarilo dosiahnuť aké také zlepšenie jeho zrakového vnímania. V prvých mesiacoch života vnímal ľavým okom svetlo a pravým nič. Počas vyšetrenia v úplnej anestézii mu očná lekárka nedokázala namerať žiadne dioptrie. Pred asi tromi rokmi bol opäť vyšetrovaný v narkóze pre podozrenie na sivý zákal v pravom oku, ktoré sa nakoniec potvrdilo s tým, že v jeho prípade je sivý zákal neoperovateľný z dôvodu iných poškodení oka. Bola to ďalšia krutá rana, pretože týmto okom už začínal vnímať svetlo. Na ľavom oku však namerali – 20 dioptrií, čo považujem za úspech. Zlepšenie vidíme aj my. Mikuláško je schopný vnímať pohybujúci sa predmet zo vzdialenosti 2 – 3 metrov. Snaží sa rúčkou chytiť hračku, čo mu však sťažujú jeho dyskinézy. Ako v skutočnosti vidí sa zrejme nikdy nedozvieme, pretože nemáme spätnú väzbu. Napriek všetkému je to šťastné dieťa, ktoré sa dokáže tešiť a smiať sa rovnako ako ktorékoľvek iné zdravé dieťatko.
Čo vaši pacienti a vaše spoločné úspechy. Je možné zhrnúť štatisticky aké sú možnosti vyliečenia sa, keď človek dodržiava pravidlá a vaše inštrukcie? Teším sa z každej pozitívnej spätnej väzby od svojich klientov. U niektorých z nich došlo k naozaj výraznému zlepšeniu zrakového vnímania. Napríklad jeden z mojich prvých klientov, desaťročný prakticky nevidiaci chlapec, ktorý rovnako s okuliarmi ako aj bez nich dokázal prečítať druhý riadok na optotype (testovacej tabuľke do diaľky) z približne desiatich centimetrov, po dvoch hodinách „práce“ prečítal tretí riadok zo vzdialenosti asi 80 cm. Po praktizovaní Batesovej metódy počas štyroch rokov sa jeho zrakové vnímanie podstatne zlepšilo. Ďalším prípadom je očná lekárka, ktorá po absolvovaní jednodňového seminára odišla bez okuliarov (+3 D pre obe oči) a už je tri roky bez nich. Oba prípady sú podrobnejšie opísané v mojej knihe. Taký najčerstvejší prípad je asi osemročné dievčatko s ďalekozrakosťou a škúlením, ktoré prišlo s plusovými dioptriami (približne 3 dioptrie, medzi oboma očami bol rozdiel) a po dvoch dňoch bolo s maminkou u optičky, aby jej vyrobili slabšie okuliare. Optička dievčatko vyšetrila a skonštatovala, že vidí 100% a žiadne okuliare nepotrebuje (urobila aj merania na prístroji, no nenamerala žiadne dioptrie).
Toto sú však skôr výnimky. Väčšinou človek musí určitú dobu na sebe pracovať, aby sa jeho videnie zlepšilo. Môže mať momentálne zlepšenie ostrosti, ktoré však býva dočasné a je potrebný nejaký čas, aby sa tento stav zastabilizoval. Čím je stav ťažší, tým dlhšie bude trvať, kým dôjde k zlepšeniu. Nejde však o žiadne náročné cvičenia či tvrdý dril. Práve naopak, cieľom praktizovania techník a aktivít je dosiahnuť uvoľnenie tak mentálneho ako aj fyzického napätia, a vtedy zrak začne fungovať prirodzene. Je ťažké robiť nejaké štatistické hodnotenia, hlavne preto, že moja prax je na to zatiaľ príliš krátka a tiež preto, že mnohí klienti mi spätnú väzbu neposkytnú. Môžem však povedať, že ak má človek naozaj silnú vieru, motiváciu a výdrž, výsledok sa určite dostaví. A nie je pri tom rozhodujúca závažnosť daného stavu. Videla som zlepšenia aj v prípadoch, ktorým už lekárska veda žiadnu nádej na zlepšenie nedala.
Všetci asi vieme, že po 40-ke sa zrak rapídne zhoršuje. Prichádza obdobie tzv. krátkych rúk. Existuje spôsob ako bez operácie vylepšiť túto chorobu „veku“? Presbyopia, ako je tento problém odborne nazývaný, nie je choroba. A nie je nevyhnutná ani vo vysokom veku. Tak ako môžu zlenivieť svaly v našom tele, ak nie sú dostatočne trénované, či využívané, tak aj naše očné svaly môžu vekom „zlenivieť“. Mnohí z mojich klientov, ktorí majú na začiatku konzultácie problém prečítať drobné písmenká, ich na konci prečítajú. A sú prekvapení, že to ide. Ale ako som už povedala, aby sa tento stav zastabilizoval, je potrebné určitú dobu „trénovať“.
Okuliare vo všeobecnosti sú rýchlym a pohodlným riešením, človek vidí ostro okamžite. Príčinu problému však neriešia. Je to podobné, ako keď si dáte na nohu dlahu, chodíte s ňou celý deň a keď si ju večer zložíte, nohy sa podlomia, lebo svaly sú ochabnuté. Ďalším veľmi rýchlym riešením sú laserové operácie. Je dôležité si uvedomiť, že ide o nevratný trvalý zásah do organizmu, s ktorým sú okrem rýchleho efektu spojené aj riziká. Je celkom bežné, že už po niekoľkých rokoch od operácie sa človek opäť vracia k okuliarom. Prirodzené zlepšovanie zraku je síce (najmä v prípade vysokých dioptrií) zdĺhavý proces a vyžaduje si vašu spoluprácu, nenesie však so sebou riziko nežiaducich účinkov ako v prípade laserových operácií.
(rozhovor pripravila Martina Valachová)