fbpx
Kde vziať čas navyše a výchova detí

Upratovanie vám nezostarne, vaše deti áno! (2.diel)

V prvom dieli článku o upratovaní som vám odhalila hlavného vinníka, ktorý nás dokáže najväčšmi okrádať o čas, ktorý môžeme stráviť s deťmi. Zlodeja času – upratovanie.

Dokonalé, bezchybné, ukážkové. Poďme si ale priblížiť, čo sa do detskej hlavy ukladá ako do archívu, ak sa rodičia nechávajú ovládať svojou striktnou potrebou mať dokonale uprataný byt a aké dôsledky to môže mať v ich dospelosti. A tiež ako ste na tom s vašim detstvom a upratovaním vlastne vy sami.

Spoločná hra verzus uprataný byt

Skúste si zaspomínať, ako a či vôbec sa rodičia s vami hrali. Či boli dokonca schopní odísť od rozrobenej práce len preto, aby vám pomohli napríklad otvoriť farbičky, alebo sa zaujímali o vaše nové poskladané skladačky či inak učesanú bábiku. Zaujímali sa o váš problém s poškodenou hračkou tak vážne ako vy? Aký obraz vám vlastne rodičia vytvorili, čo si váš mozog zapamätal a považuje to za jediné správne? Spoločnú hru a zdieľanie problémov alebo dokonale uprataný byt na prvom mieste?

Na presnejšie zmapovanie vášho detstva vám možno trocha pomôžu najznámejšie modelové odpovede poriadkom ovládaných rodičov:

„Prosím ťa, ako sa môžeš v takomto neporiadku hrať?

„S týmto ma teraz nezaťažuj,  na takéto hlúposti naozaj nemám čas!“

„Uvedomuješ si, že ja mám ďaleko dôležitejšie starosti než tvoje stratené farbičky?“

„Ty sedíš, to nemáš čo robiť?“

„Keby k nám niekto prišiel, asi sa prepadnem od hanby!“

Poznáte ich? Zažili ste ich?

Zakódované programy z detstva

Pokiaľ si váš mozog v detstve zapamätal fungovanie vášho domova v zmysle uvedených modelových otázok a odpovedí, je viac než pravdepodobné, že si uložil niektoré z nasledovných programov:

  • Rodičia nemajú záujem vyhradiť si pre mňa čas
  • Stále niekoho obťažujem
  • Rodičia ma vymenia za poriadok
  • Moje potreby sú menej dôležité ako poriadok
  • Láska zo strany rodičov je závislá na rozsahu neporiadku
  • Upratovanie ma okráda o rodičov
  • Upratovať by sa malo stále
  • Hračky sú zlé lebo robia neporiadok
  • Najprv musím upratať až potom môžem oddychovať
  • Stále by som mal niečo robiť
  • Keď neupratujem márnim zbytočne čas
  • Len keď viem udržať poriadok mám hodnotu
  • Nesmiem ukázať že nič nerobím
  • Vlastná tvorba je zlá, lebo robí neporiadok
  • Doma vládne spokojnosť až keď je upratané
  • Pre rodičov nie som dosť dôležitý

Toto je len malý výber toho, čo si detský mozog zapíše, keď rodičia nekompromisne uprednostňujú absolútny poriadok pred spoločnými chvíľami a vnútornou pohodou. Pokiaľ dieťa vyrastalo v rodine, kde fungovali na princípe domov = výstavné múzeum, vtedy si jeho mozog zapamätal, že najdôležitejšie na svete je mať dokonalý poriadok.

Keď vychádzame z toho, že každý rodič chce a robí pre dieťa to najlepšie, čo v danej chvíli pozná a o čom je skalopevne presvedčený, tak čo môže s takýmito zápismi ďalej predať svojmu dieťaťu? Zasa len to isté. Že ochudobňuje svoje deti o bezstarostné detstvo so spokojnými rodičmi a že mu už teraz predpisuje, ako sa bude správať v dospelosti, vlastne ani netuší.

Dôsledky v dospelosti

Do dospelosti si potom takéto dieťa prenáša nielen rovnaké otrocké upratovanie, ale aj úplnú neschopnosť relaxovať, vypnúť hlavu a vychutnať si chvíle v dobrej spoločnosti. Dokonca mu môžu takéto zápisy negatívne zasahovať aj do iných oblastí života.

V partnerstve môže zápis „ rodič ma vymení za poriadok“ vyvolávať situácie, že si bude pripadať vymeniteľný a nájde si práve takého istého poriadkumilovného partnera, pre ktorého bude stáť na druhom mieste, až za poriadkom. Taktiež ho môže partner začať „vymieňať“ napríklad za svoje záľuby, kamarátov, alkohol, televízor. No a v pracovnej oblasti sa môže ľahko stať, že bude opakovane nahrádzaný inými kolegami.

Rozvíjanie jeho talentu a kreativity môže celý život brzdiť podvedomý strach, že pri tvorbe vzniká neporiadok a to si nesmie dovoliť. Čím nedokáže pustiť naplno uzdu svojej fantázii a svoj talent môže v sebe celý život dusiť, na škodu sebe, ale i celej spoločnosti.

Takéto a iné podobné škody môže v dospelom živote vašich detí spôsobiť také niečo navonok obyčajné a banálne ako je výstavné upratovanie.

Ako si pomôcť?

  1. Vráťte sa v pamäti do svojho detstva, zmyslite si, ako ste tam cítili a vyznačte si, ktoré z vyššie uvedených vzorových programov máte vo svojej hlave uložené. Možno nečakane natrafíte na ďalšie podobné, ktoré s nimi súvisia
  2. Teraz sa presuňte v mysli do svojho súčasného života očami svojho dieťaťa. Ako vás asi tak môže vnímať?  Ktoré  z týchto programov ste mu už stihli podarovať?

V ojedinelých prípadoch si stačí situáciu uvedomiť, nebáť sa ju priznať. Následne si stačí ako  film predstaviť situáciu, ako by mala podľa vás vyzerať a intenzívne ju precítiť. Tam sú  zápisy z detstva minimálne a preprogramovanie mozgu jednoduché. Pokiaľ sa vám to aj podarí, ale v určitom momente sa necháte zlomiť a začnete zasa bezhlavo upratovať a vyžadovať po dieťati i sebe dokonalý poriadok, vaše programy z detstva sú zapísané ďaleko hlbšie, než si myslíte. So „starou hlavou“ potom ani veľké ani nové pokroky nenarobíte.

Dnes už sú k dispozícii rôzne metódy, niektoré pracujú s týmito programami a ich odstraňovaním priamo, niektoré pracujú s vašim strachom a obavami z toho, čo by mohlo nastať, ak si dovolíte urobiť po svojom. Skrátka s možnými dôsledkami vašej slobodnej vôle.

Každopádne je pre vašu myseľ a život vôbec oslobodzujúce sa postupne akýmkoľvek spôsobom zbaviť tejto povinnosti mať dokonale uprataný byt ako jedinej a silne manipulatívnej podmienky vašej spokojnosti.

Začnete sa zakrátko cítiť uvoľnene, rozprúdite svoju energiu a kreatívnu silu a začnete smerovať svoj život k vašim skutočným predstavám. Deti u vás uvidia zmeny, vycítia váš spokojný postoj a radosť zo života a začnú samé doslova nasávať a meniť svoje detské predstavy o živote. Vy pre to nemusíte robiť nič, len spokojne BYŤ.

A spätná väzba?

Overíte jednoducho. Stačí sa opýtať (nielen) dospelých detí, či si spomínajú na to, ako ste spolu hrali na zemi Človeče. Verte, že na to si okamžite s láskou a  úsmevom rozpamätajú aj bez nápovede. A že v tej chvíli bola v dreze kopa neumytého riadu či vrstva prachu na televízore? Tak toto v ich hlave v oddelení spomienok určite nenájdete. Taký zápis bude našťastie chýbať.

Ale intenzívne a nezmazateľne tam bude zapísané, že ste sa im venovali a trávili s nimi svoj čas. Že vďaka vám si dokonale vychutnali a užili bezstarostné detstvo plné zážitkov a vašej blízkosti. V dospelosti budú vedieť, aké to je byť pre niekoho výnimočný, prvoradý a podľa toho si do svojho života pritiahnu rovnako nastavených ľudí.

Určite budete mať spokojný pocit, že ste deťom dali najviac, čo sa len dalo, že ste ich ochránili od toho, čo ste vy zažívali v detstve a zastavili šírenie nezmyselných upratovacích programov do ďalších generácií. A možno ich do budúcna ochránili pred návštevou niektorého terapeuta. Ktovie?

A keď budú žiť vaše dospelé deti už vlastný život, môžete si starostlivosť o domácnosť začať detailne vychutnávať, ak budete chcieť. Ale s novo nastavenou hlavou sa aj vy úplne inak postavíte k svojmu životu a budete si namiesto neustáleho upratovania radšej život užívať a venovať sa s láskou sami sebe.

Monika Pišteláková

Autorka je motivačná koučka  –   www.monikapistelakova.sk    

Ak chcete nechať autorke odkaz alebo komentár, prípadne sa zapojiť do diskusie, urobte tak tu: https://www.facebook.com/40plus.sk/posts/1341431622857060

Upratovanie vám nezostarne, vaše deti áno! (1.diel)

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová