Kde ste, keď trpia deti? Tvárime sa, že nevidíme. Ale ony trpia naozaj.

Redakcia MAGAZIN40plus 19. júla 2025

Kde ste, keď trpia deti? Tvárime sa, že nevidíme. Ale ony trpia naozaj.

Na Slovensku denne počúvame o hodnote rodiny, o ochrane detí, o tom, ako dôležitá je budúcnosť tejto krajiny. No realita v súdnych sieňach, centrách pomoci, na úradoch práce či v kanceláriách znalcov je často bolestivým opakom týchto slov. Trpia tí najzraniteľnejší — deti — a my sa prizeráme.
Nie, nie je to iba problém jednej matky, jedného otca, jednej rodiny. Je to systémový kolaps, v ktorom sa dieťa stáva len číslom spisu. Emočné a fyzické týranie sú často ignorované. Rozhoduje sa bez empatie, bez kontextu, bez vypočutia detí samotných. Namiesto pomoci prichádza formálnosť. Namiesto ochrany — ignorácia. A namiesto uzdravenia — trauma.

Kto bude hovoriť za deti, ak nie my?

Deti nemajú lobistov. Deti nepíšu listy ministrovi spravodlivosti. Deti nedokážu vystúpiť v diskusnej relácii alebo podať podnet na disciplinárnu komisiu. Ale deti cítia — silno, čisto, nekompromisne. A ak niekto nereaguje, keď hovoria o strachu či bolesti, nezabúdajú.
Mnohé matky na Slovensku dnes bojujú nielen za svoje deti, ale aj za pravdu. Niektoré už roky upozorňujú na násilie, ale systém ich umlčiava. Sú označené ako konfliktné, neochotné spolupracovať, hysterické. Medzitým sú ich deti vystavené ďalšiemu utrpeniu – často pod krytím súdnych rozhodnutí a znaleckých posudkov.

Znalec z kancelárie verzus výkrik dieťaťa 

Znalecký systém, aký máme dnes, je podľa mnohých odborníkov aj rodičov jednou z najväčších slabín. Posudky bývajú povrchné, založené na niekoľkohodinovom pozorovaní alebo neaktuálnych údajoch. Niekedy sa vyhotovia len na základe spisu bez toho, aby dieťa bolo vôbec vypočuté. Výkrik dieťaťa tak zaniká pod pečiatkou a titulom.
Neraz rozhoduje znalecký posudok viac ako preukázané dôkazy o násilí. Niekedy sa dokonca týranie zľahčuje, interpretované ako výchovný štýl, alebo sa dieťa diagnostikuje ako zmanipulované rodičom, ktorý násilie ohlásil.

Keď mlčí politika, hovorí bolesť

Nedávny otvorený list organizácií DEBORA o.z. a Zakázané Matky o.z. je výkrikom do ticha. Oslovuje političky a politikov naprieč spektrom a pýta sa: Kde ste, keď deti trpia? Kde sú tí, ktorí si dali za cieľ chrániť rodinu a hodnoty?
List je dôkazom toho, že hlas občianskej spoločnosti neodumiera. Stále sú medzi nami ľudia, ktorým záleží na deťoch viac ako na imidži. Žiadajú reformy, konkrétne a uskutočniteľné:
  • zriadenie nezávislého kontrolného orgánu v detských veciach,
  • zavedenie multidisciplinárnej spolupráce,
  • školenia o traume, detských právach a vývine,
  • reformu znaleckého systému,
  • uznanie traumy ako reálneho faktora v rozhodovaní.

Zlyhanie systému nie je abstraktné – je to konkrétny príbeh dieťaťa

Možno poznáte takýto príbeh. Možno žijete taký príbeh. Dieťa, ktoré po rozvode prosí, aby nemuselo chodiť k rodičovi, ktorý kričí, bije alebo manipuluje. Matka, ktorá opakovane žiada o pomoc a nachádza len zamietnuté podnety. Otec, ktorý stráca kontakt so svojím dieťaťom a nedostáva vysvetlenie.

Toto nie je výnimka. Toto je, žiaľ, vzorec. Ak nezmeníme systém dnes, deti nám to pripomenú zajtra

Ak dnes nepriznáme, že potrebujeme zmenu, nebude to iba naše zlyhanie – bude to dedičstvo, ktoré zanecháme. Zanedbané deti budú raz dospelí s dôsledkami, s nedôverou v inštitúcie, možno so zlomom, ktorý sa bude opakovať. Ochrana detí nie je iba zákonná povinnosť. Je to morálny imperatív. A tí, ktorí majú moc, sú zaň zodpovední.
Záver: Toto je výzva. Nie prosba.
Organizácie, odborníci aj rodičia dnes neprosia. Vyzývajú. Postavte sa. Otvorte oči. Počúvajte. Konajte.
Slovensko má šancu byť krajinou, kde dieťa nie je len „predmetom konania“, ale človekom s právom na bezpečie, dôstojnosť a lásku.
Ak to nezvládneme my, kto potom?
Link na petíciu: CHCEM PODPÍSAŤ
Pripravila: Bibiana Dolnik
🟣 DEBORA o.z.
Gorkého 8, Bratislava 811 01
📞 0919 024 500
🟣 Zakázané Matky o.z.
P.O. Hviezdoslava 2862/24, 038 61 Vrútky
IČO: 56 670 222

Mohlo by vás zaujímať