Lakomec? Lakomec je poslednou záchrannou brzdou počas doby, kedy na trhu proste nie sú peniaze…

Lakomstvo

Lakomec je smutnou obeťou moralistov. Jeho pozícia v spoločnosti je ale úplne štandardná a, naopak, v časoch zlých môže byť pre spoločnosť jedinou záchranou.

Zrejme viacero z nás sa stretlo s poviedkou o najznámejšom viktoriánskom lakomcovi, pánovi Sroogovi, ktorého Dickens opísal ako starého, chladnokrvného chamtivca a lakomca.

Prečo? Pretože mal rád svoju prácu, neudržiaval kontakty, nepomáhal iným a ani pomoc od nikoho nevyžadoval a stačilo mu to, čo mal. Všimnite si, ako je jeho postava v opozite proti chamtivcovi. Chamtivec chce viac, ako má, pánovi Scroogovi stačilo to, čo mal. Stačí, aby sa niekto o to, čo má, odmietol deliť a je chamtivec a lakomec. Ste teda aj vy, ktorí odmietnete poskytnúť ubytovanie každému bezdomovcovi, a tým aj delenie sa o svoj majetok, chamtivec a lakomec?

Scroog bol proste podivín. Ako Schopenhauer.

O ňom hovoríme ako o jednom z najväčších filozofov a o pánovi Scroogovi ako o starom, chladnokrvnom chamtivcovi.

Lakomec je človek, ktorý sa nechce deliť o to, čo má, zároveň nemusí mať nejaké vyššie požiadavky na materiálne statky oproti tomu, čo má a žije si svoj život. To stačí k tomu, aby sme človeka nazvali lakomcom, čo je zas pojem, ktorý väčšina spoločnosti pokladá za negatívum.

Hrozné na tom je, že ak sa nájde človek opačného zamerania, nazveme ho márnivcom. Je naozaj zložité nájsť na škále lakomec-rozhadzovač ten správny balast tak, aby nás iní ľudia nesúdili. Je im naozaj ťažké vyhovieť, však?

Lakomca by som rozdelil tak do dvoch kategórií, ktoré sa môžu prelínať, vyskytovať samostatne alebo aj spolu.

Lakomec k sebe:

Nie raz sa mi stalo, že som pri nákupe počul výčitku od mojich blízkych: „Čo si to nekúpiš, nebuď taký lakomec.“ Zvyčajne šlo o oblečenie alebo elektronické „vychytávky“.

Lenže ja mám rád knihy. Ja si radšej kúpim niečo, čo si budem môcť prečítať. Aj keď ich už mám viac, ako je únosné (hovorí sa, že tá knižnica je hodnotná, kde sú knihy, ktoré si ešte neprečítal). Knihy sa stále u nás nejako množia. Ja teda nie som lakomý, iba tie iné veci nepotrebujem.

Stačia mi dvoje ľanových nohavíc rovnakej farby (aby som nemusel premýšľať, ktoré si oblečiem), tri-štyri tričká, dve košele, a odvtedy, čo máme sušičku mi stačia aj jedny ponožky, lebo keď ich večer vyzujem, tak ráno mi ich už manželka podá vyprané a vysušené. Okrem toho mám ešte dvoje barefootových topánok a v zime nosím Gore-Tex tenisky, ktoré predtým so mnou ubehli viac ako 800 kilometrov. Len ich vyperiem a v zime používam, pokiaľ sa zas nerozpadnú, ale to už mám ďalšie, v ktorých som odbehol ďalších 800 zimných kilometrov.

Nie som lakomec, iba nekupujem, čo nepotrebujem.

Dovolím si tvrdiť, že toto je prekliatie väčšiny ľudí, ktorých iní označujú za lakomcov. Iba nekupujú to, čo nepotrebujú, nič viac…

Lakomec k okoliu:

Človek, ktorý si sám sebe dopraje, ale k iným je ľahostajný. Ako vždy, tak aj tu narazíme na subjektívnu teóriu hodnôt. Navyše, často súdime bez toho, aby sme sa najprv pozreli do zrkadla. Bývam svedkom hodnotenia, kedy hodnotiaci jedinec nerobí to isté, čo žiada od „lakomca“. Často je to vo vzťahu k známym boháčom. Povedzme, že požaduje od známej a bohatej osobnosti, aby sa so svojím majetkom podelila, nech nie je lakomá.

Neuvedomujeme si však, že tak ako my vnímame bohatého človeka, takisto nás vnímajú ľudia, ktorí žijú chudobnejšie ako my. Stále patríme medzi zopár percent ľudí, ktorým doma tečie pitná voda, ktorí ňou doslova splachujeme odpad. Požiadavka napr. na majiteľa Amazonu, aby sa so svojím majetkom podelil, sa dá aplikovať aj na nás, keďže aj my sa máme s kým podeliť, nakoľko vo svete sú milióny ľudí stále chudobnejších ako my. Delíme sa s nimi? Ak nie, prečo to žiadame od niekoho iného?

Samozrejme, môže sa stať, že hodnotiaci človek sa o svoj majetok delí.

Či už priamo, alebo cez rôzne organizácie. Vzniesť však túto požiadavku na iných ľudí, ktorí to tak robiť nechcú, je popretie práve vyššie spomínanej subjektívnej teórie hodnôt, pretože človek, ktorého označujeme za lakomca, nemá v hodnotovom rebríčku našu preferenciu a ako sme si povedali, nie je možné súdiť iného, keďže to nemáme k čomu objektívne porovnať.

A prečo je lakomec prínosom? Pretože zhŕňa prostriedky, najčastejšie peniaze, čím zvyšuje hodnotu meny a zvyšuje tak aj dostupnosť tovaru. Každé jedno euro držané v hotovosti u lakomca znižuje ceny produktov na trhu.

Lakomec je poslednou záchrannou brzdou počas doby, kedy na trhu proste nie sú peniaze, kedy trh brzdí, pretože nie je za čo kupovať. V týchto dobách práve lakomci roztáčajú škrípajúce ekonomické prevody.

Ešte raz teda: Lakomec je zvyčajne človek, ktorý nemíňa prostriedky na to, na čo by sme si my predstavovali, že by ich míňať mal a zároveň je to „roztáčač“ ekonomických koliesok v dobe, kedy troška zadrhávajú. A znova sme pri prvom článku o subjektívnej teórii hodnoty. Prečítajte si ho, ak ste ho ešte nečítali.

V Dickensovej poviedke nakoniec pán Scroog pochopí, ako zle sa správal a zmení sa.

Ale iba a len preto, lebo Dickens svojej postave vnútil vlastný hodnotový rebríček, a to autori vymyslených postáv vo svojich dielach robiť môžu.

My ale nie sme autori životov iných ľudí. Ani sudcovia. Sme iba pozorovatelia.

Ak máte záujem prečítať si iný pohľad na tzv. neobhájiteľné chovanie ľudí, odporúčam knihu Waltera Blocka – Obhajoba neobhájiteľného.

Vlastimil Švec

Ako autor sa venujem predovšetkým socio-ekonomickým témam. Zaujíma ma spoločenské dianie a ekonomické náväznosti. Som tiež autorom viacerých kníh, v ktorých románovou formou opisujem možné dopady ekonomických aspektov na všedný spoločenský život. Vždy ma fascinuje ako z malého nepatrného zárodku dokáže vyrásť okolnosť, ktorá napokon ovplyvní všetkých z nás.

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Mohlo by vás zaujímať