Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Cecky von, varechy do ruky
Kedysi niekto napísal takú báseň, že „Mor ho“… možno si pamätníci alebo školopovinní na to spomeniete. Prečítala som si ju celú (asi prvýkrát), hoc každý z nás pozná aspoň 4 slohy J ‒ tie posledné.
Ak si nespomeniete, nájdete aj tu: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1
Nuž, každá doba má svojich víťazov, hrdinov, porazených ‒ teraz po novom asi (okrem iného), hmm… RODIČOV.
To, že sa nám celá doba mení pred očami ( a začínam veriť tomu, že zem sa točí opačne) prostredníctvom rôznych situácií, sme si asi všetci všimli. To, že sme do značnej miery veľmi, ale naozaj veľmi mierni a cítime sa ako rukojemníci už dávno nefungujúceho systému, alebo viacerých paralelných systémov, nám však dáva poriadne facky každý deň.
To, že sa zavrieme doma – rozumej v drvivej väčšine prípadov v panelákovom byte plnom ďalších bytostí snažiacich sa medzi múrmi „sťaby vo väzení“ (hľa, použila som krutý výraz) plniť denné rutiny… nie je nič ‒ už ‒ nové.
Panelákové byty boli nastavené pre socialistickú pracujúcu triedu… pracujúcu NIEKDE INDE ako doma… rozumej „home-office“ ‒ teda medzi tými štyrmi betónovými stenami.
Tá doba bola naozaj nastavená na iné normatívne štandardy, na iné, ale NAOZAJ na iné formy a tvary.
My sa však naďalej tvárime, že sme OUKEJ… ale naozaj? Dokedy?
Stretávam čím viac neskonale frustrovaných ľudí s funkciou „rodič“. Nie som psychológ (našťastie), aby som analyzovala jednotlivé fázy a dávala 5 tipov, ako sa zbaviť akože depky (či čo to je), ani psychiater, aby som na tú akože depku predpísala chemický kokteil, zlisovaný do okrúhleho tvaru.
My, rodičia, máme to-ho naozaj dosť, a tak sa mi AJ TAK točia v hlave opäť tie 4 slohy s prílepkom divokých dní.
A ty mor ho! — hoj, mor ho! Detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
A keď bude treba, vytasíme cecky, varechy a meče,
ukážeme vlasti odkiaľ mlieko tečie;
bo zabudlo sa dávno, že náhubok nie je jarmo,
že na lepšie časy svitá, veriť ti je darmo.
Bodaj by a, ajhľa, až po lícach ti tečie dážď;
pochop, človek, nie si zviera, hoc človečina dušu zviera.
Zapni mozog, vypni hruď, nadýchni sa z plných pľúc.
Bez V-Z-duchu si smutný druh, pripravený podľahnúť.
Mirka Števková
Autorka je blogerka a vedie portál jaspravim.sk
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
