Katarína Zemková: Umenie rozširuje obzory

Katarína Zemková v roku 2001 ukončila svoje štúdiá na UKF v Nitre, v odboroch história – výtvarná tvorba – muzeológia pod vedením akademického sochára Viliama Lovišku. Počas štúdia bola vedená mnohými osobnosťami umeleckej obce, akými sú grafik  Igor Benca, spomínaný sochár Viliam Loviška, dizajnér Jozef Dobiš, maliar Jozef Jaňák, alebo akým bol akademický maliar Karol Baron, člen československej surrealistickej skupiny.

Od roku 2000 participuje na rôznych projektoch. Realizuje workshopy zamerané na maľby pre deti aj dospelých. Svoje umenie interpretuje aj vo forme maľby na stenu v komerčných priestoroch. Katku sme zobrali na kus reči. O umení i bežnom živote.

Katka, kedy a kde začal váš záujem o umenie?

Mama tvrdí, že už na nočníku som sedávala s ceruzkou v ruke. Odmalička som vždy najradšej kreslila. Popri hrách v chlapčenskej partii (mám staršieho brata), bol vzťah k maľbe a kresbe únikom do akéhosi dievčenského sveta. Do ĽŠU som nastúpila už ako 5 ročná a vášeň pre tvorbu ma doteraz neopustila.

Venujete sa nielen výtvarnej tvorbe, ale aj histórii a muzeológii. Je o takéto znalosti a skúsenosti na Slovensku záujem?

Ak chce byť spoločnosť zdravá, musí byť vyvážená. V dnešnej dobe je zameraná najmä na výrobu a bežný konzum, preto ak ju vyvažuje umenie, je to v poriadku. Na druhej strane, ak má spoločnosť napredovať, nie je to možné, bez znalostí histórie. To je axióma. Na slobodu slova, ktorú sme v ´89 vybojovali, nie je žiaľ spoločnosť vždy pripravená.

Spôsob prúdenia informácií v súčasnosti akosi vytlačil dopyt po historických faktoch a po pravde, z ktorých by sme mohli čerpať poučné informácie. Niektorí politici a konšpirátori vyhľadávajú len parciálne fakty a snažia sa ich vysvetliť tak, ako im to vyhovuje. Prostredníctvom sociálnych sietí potom hľadajú nasledovníkov svojich konšpirácií.

Pravda sa tak stáva neatraktívnou a stále menej zaujímavou. Práve preto je potrebné, aby historici  prezentovali pravdu tak, ako ju história naozaj priniesla. Bez príkras, bez konšpirácií, aby sme sa mali z čoho poučiť.

Držím všetkým palce, našim skvelým historikom, aj učiteľom histórie, nech to nevzdávajú! Sama sa rada do historických projektov aktívne zapájam, som napr. autorkou projektu „Buď silný!“, ale o tom niekedy inokedy.

Dá sa výtvarným umením na Slovensku uživiť? Je o obrazy záujem?

Táto otázka zaujíma mnohých. Odpoveď je prekvapujúca. Áno. Dá sa umením uživiť aj na Slovensku. Samozrejme to prichádza postupne a nemôžeme sa dopytom po umení ešte rovnať západnému svetu. Oceňujem však, že čoraz viac Slovákov investuje aj do kúpy výtvarného umenia.

Stále viac ľudí preferuje kvalitu pred kvantitou, zamýšľa sa nad životom, starostlivo nakupuje potraviny, zamýšľa sa nad ekológiou a najmä má výborný vkus. Ľudia si už dnes premyslia, či si kúpia tisícu kópiu plagátu Manhattanu a budú mať obývačku ako sused, alebo si doprajú niečo viac.

Rovnako sa rozhodujú, či si kúpia množstvo šiat z lacného diskontu a budú sa podobať jeden na druhého, alebo si kúpia len niekoľko modelov, ale kvalitných, napríklad od slovenských dizajnérov.

Vaše obrazy zaznamenávajú najmä krásu prírody. Sú nádherné. Vždy ste sa zameriavali najmä na prírodu?

Ďakujem. Pravdu povediac, mojou vášňou je abstraktná tvorba, ale aj spomínané prírodné motívy. Príroda je podľa mňa nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Často sa v spomienkach vraciam do babičkinej záhrady plnej kvetov a bezstarostnosti.

Možno som staromódna, ale mám rada tzv. pekné umenie. Profesorka Fašangová, renomovaná teoretička umenia raz povedala, že „..kto sme my, aby sme hodnotili tvorbu autora?“ a ja sa s týmto výrokom stotožňujem. Niektorí autori svojou autentickou výpoveďou reflektujú na súčasnú dobu, politickú situáciu, ťažobu bytia, či nastolujú dialóg. Je to úplne v poriadku.

Ja chcem mojou tvorbou sprostredkovať ľuďom kúsok krásy, pokoja, oddychu a pekných myšlienok. Umenie je nutnou súčasťou života. Veď môžeme všetci vidieť, ako sa v celej prírode umelecky vyhral sám Stvoriteľ.

Realizujete rôzne workshopy pre deti a dospelých. Je možné sa naučiť umeniu kresliť v dospelom veku? Alebo ide skôr o formu meditácie so štetcom v ruke…

To, aká silná túžba je do človeka vložená po tvorbe, po hľadaní a nachádzaní krásy, sa najviac prejavuje na workshopoch. Ľudia túžia po akejsi vnútornej rovnováhe. Mojou srdcovou skupinou sú práve „dospeláci.“

Deťom sa každý venuje v škole, doma na krúžkoch .. ale tí uponáhľaní, často skoro alebo úplne vyhoretí dospelí pri výtvarnej tvorbe ožijú, zrelaxujú, nemyslia, len tvoria. Ľudia z IT sektora, lekári, kvetinárky…. chytia štetec a maľujú s radosťou, ako malé deti. Nie je mojim cieľom ich pretvárať, učiť ich remeselne kresliť, maľovať..

Napriek tomu v nich vidím mnohých umelcov potlačených napr. pani učiteľkou v škole, ktorí ak by sa na to dali, zvládli by to v akomkoľvek veku.

Ktorý velikán najviac ovplyvnil a inšpiroval vašu tvorbu?

To je veľmi ťažká otázka, lebo každý umelec, ktorého som stretla ma svojim spôsobom niečo naučil, každý ma niekam posunul. Úprimne sa často na výstavách rôznych maliarov pozastavím pri otázke, či nie som drzá, že im fušujem do remesla.

Obdivujem dielo Egona Schieleho, najmä jeho kresby ma neustále nadchýnajú. Výstavy jeho obrazov som videla zopárkrát, ale stále málo.

Čo zaujímavé najbližšie pripravujete? Na čo sa môžu milovníci vášho umenia a tvorby tešiť?

V apríli 2019 budem realizovať výstavu pri príležitosti odovzdávania ceny Kvet Tálie v Novom Meste nad Váhom. Je to krásna udalosť, pri ktorej sú oceňované ženy, ktoré zasvätili život filmovému plátnu. Výstava mojich obrazov má dotvárať umeleckú atmosféru v tomto roku, čo je pre mňa cťou.

Ďalej sa teším na pokračovanie projektu s básnikom a textárom Jánom Štrasserom ❤️, s ktorým sme v minulom roku zahájili projekt Toto som napísal, toto som namaľovala… Jeho cieľom je spojiť v symbióze jeho básne s mojimi obrazmi a prezentovať ich ako celok. Tento rok bude projekt pokračovať v spolupráci s agentúrou Press Photo, v Zichyho paláci v Bratislave. Termín určite oznámim na svojej stránke a na facebooku pod názvom Ateliér KZ.

V súčasnosti prebiehajú dve výstavy v Bratislave: 10 obrazov je vystavených v Hoteli PONTEO**** v Rusovciach a 22 diel v Hoteli Crown Plaza**** oproti prezidentskému palácu. Mojou obľúbenou galériou je skvelá senecká reštaurácia Passage Food & Coffee, kde mám stálu expozíciu už druhý rok.

Čo vás najviac teší v bežnom živote?

Najväčšiu radosť mi robia moji 4 chlapi pobehujúci po dome ( z toho 3 synovia ) a celú živú atmosféru dotvárajú dvaja psi. Profesijne ma teší, ak mi klienti poskytnú pozitívnu spätnú väzbu. Ak mi napr. pošlú fotku zaveseného obrazu v obývačke, alebo napíšu, že im obraz odo mňa robí radosť a vedia pri ňom relaxovať. Veľmi som za to vďačná a dáva mi to odvahu pracovať ďalej a veriť, že moja práca má zmysel!

Vraj ste aj výborná kuchárka. Čo najradšej varíte?

Pri toľkých chlapoch sa nedá inak. Som rada, že som umeleckým improvizátorom aj v kuchyni. Za talent vďačím mojej úžasnej babičke ktorej „maďarská kuchyňa“ bola neprekonateľná. Napríklad takou fazuľovicou s údeným mäsom si doma vždy získam mimoriadnu pozornosť ?

Je začiatok roka. Zvyknete si dávať predsavzatia?

Skôr mám novoročné želania a vieru v ich naplnenie.
Viac o tvorbe Kataríny Zemkovej sa dočítate tu: http://www.katarinazemkova.sk

Rozhovor pripravila: Martina Valachová
Foto: Archív Katarína Zemková