fbpx
Katarína Serinová: Kam to vlastne cestuješ? Do Nišu
Domov / CESTOVANIE / Katarína Serinová: Kam to vlastne cestuješ? Do Nišu

Katarína Serinová: Kam to vlastne cestuješ? Do Nišu

Ktoré krajiny  Balkánu ste už navštívili? Chorvátsko asi na 99% všetci. Česť výnimkám, ku ktorým som donedávna patrila aj ja. Z Bratislavy sa dá priamo letieť do Srbska, konkrétne do Nišu, takže bolo rozhodnuté. Ideálne plánovanie výletu, v piatok odlet, v pondelok prílet, čiže celý víkend na poznávanie tretieho najväčšieho mesta Srbska, tentokrát v sólo prevedení.

Let do Nišu trvá hodinku a pár minút k tomu a prejde ako nič. Po prílete sa ocitnete na malom letisku Konštantína Veľkého ako vystrihnutého z osemdesiatych rokov minulého storočia. Hneď pri východe od pasovej kontroly je jediný bankomat, kde si určite vyberte pár drobných, či už na taxík (cca 5€ alebo cca 600 dinárov) alebo na autobus do centra za 60 dinárov.  Peniaze za lepší kurz zmeníte v hociktorej zmenárni, menjačnici, v meste sú na každom rohu. Na letisku majú kiosky aj požičovne áut, a autá parkujú priamo pred východom, takže sa môžete pustiť do spoznávania aj motorizovane.

Čo v Niši jesť

Niš je starobylé mesto ešte z čias rímskej ríše, ba znaky osídlenia sa datujú až do obdobia pred naším letopočtom. Vo svojej pohnutej histórii sa pasovalo s nadvládou Bulharov aj Turkov, a utrpenie si zažilo aj počas druhej svetovej vojny, či počas balkánskej vojny, kedy bolo bombardované jednotkami NATO.

Podarilo sa mi rezervovať fajnový penzión Majesty accomodation neďaleko centra, ale čo som zistila až na mieste, bol iba jednu ulicu od najlepšej reštaurácie v meste. Prezradila mi to Valeria, Bulharka, ktorá ma prišla čakať na letisko. Učí bulharčinu na univerzite a hovorí piatimi jazykmi vrátane slovenčiny. V Bratislave má priateľov a bola ich aj navštíviť, dokonca sa jej naše hlavné mesto veľmi páči.

Takže moje prvé kroky smerovali na večeru do Nišlijskej mexany a neoľutovala som. Mäsové gule v omáčke (čufte u sosu) so šopským šalátom boli famózne a aj domáce pivo Lav sa dalo piť. Veľká mňamka a obrovská porcia.  Ďalším jedlom, ktoré som si vychutnala na druhý deň v kafane Porta, boli čevapi s cibuľou a chlebom.  Opäť pochúťka na pohľadanie. A posledný obed som si vychutnala v centre mesta, tradičnú pljeskavicu so zemiakmi. Pre mäsožravcov je srbská kuchyňa ako raj, nadpriemerné  porcie sú za veľmi priateľské ceny. Za hlavné jedlo so šalátom alebo zemiakmi a pivom som neplatila nikdy viac než 6€.

Čo sa dá v Niši vidieť

Navštívila som Lebkovú vežu (Čele Kula), dva veľké ortodoxné kostoly, pevnosť, koncentračný tábor, centrum mesta a jeho podzemnú nákupnú pasáž. Povedzme si pár slov o týchto miestach.

Čele kula bola postavená tureckým bejom z ľudských lebiek porazených srbských povstalcov proti tureckej nadvláde. Aktuálne je v nej zamurovaných okolo 50 lebiek, no vo svojej celej „kráse“ musela pôsobiť naozaj odstrašujúco. Okolo zbytkov veže je postavená kaplnka.

Asi 15 minút chôdze od Lebkovej veže je ortodoxná katedrála Crkva sv. cára Konštantína a cárovnej Heleny. Stojí v parku uprostred sídliska a okrem krásneho oltára s ikonami nie je veľmi vyzdobená. Nechala som na seba pôsobiť atmosféru chrámu a pozorovala prichádzajúcich veriacich, ktorí sa modlili pri jednotlivých oltárikoch s obrazmi svätých.

Druhý chrám, ktorý som navštívila, je Saborna Crkva, ktorá sa nachádza v centre Nišu. Bola postavená a vysvätená po oslobodení sa spod tureckej nadvlády. Je krásne vyzdobená maľbami na modrom podklade od podlahy po strop.

Pevnosť v Niši alebo srbsky Tvrdava je dominantou mesta a rozprestiera sa na ploche 22 hektároch popri rieke Nišava. Sú tam vykopané aj pozostatky rímskeho mesta a stále tam stojí turecká mešita Bali Beya, ktorá sa aktuálne rekonštruuje. Počas teplých mesiacov sa pevnosť využíva ako park a posedenie v kaviarničkach pri silnej srbskej káve. Je fakt dobrá a u nás by ste si ju objednali ako zalievanú kávu alebo turka. Určite sa oplatí nevynechať túto pamiatku pri prechádzke mestom.

V centre nájdete niekoľko pozoruhodných miest. Okrem obligátnych budov, ktoré pamätajú zlatú éru komunizmu, sa priamo od Pamätníka osloboditeľov dostanete nie veľmi vábnym podchodom do podzemnej nákupnej pasáže, kde nájdete najmä turecký tovar. Pasáž sa tiahne podzemím popod hlavnú ulicu a keď vyjdete znova na povrch, ocitnete sa priamo oproti obrovskému nákupnému centru Kalča a bronzovej soche spisovateľa Stevana Sremaca a Kalču, jeho postavy z novely Ivkova sláva. A ak vykročíte do uličky za ich stolom, ocitnete sa v starom Niši, ktorý sa nazýva Drotárska alej – Kazadžisjko sokače.

Ďalšou, nie veľmi príjemnou pamätihodnosťou Nišu neďaleko autobusovej stanice, je koncentračný tábor Červený kríž, ktorý počas 2.svetovej vojny slúžil na uväznenie ľudí nepohodlných pre nacistický režim. Na začiatku jeho existencie sa podarilo cez sto väzňom ujsť, ale len málo uväznených prežilo likvidáciu tábora v roku 1944. Cez desaťtisíc ľudí zastrelili na neďalekom vrchu Bubajn, kde je postavený pamätník na ich pamiatku. Tri ľudské päste, mužská, ženská a detská trčia zo zeme k nebu ako memento. Expozícia o koncentračnom tábore je umiestnená v budove, kde držali a mučili väzňov.

Atmosféra Nišu

Musím povedať, že ľudia sú veľmi milí a stále majú radosť, keď turisti navštívia ich mesto. Snažia sa pomôcť a poradiť, keď sa pýtate na cestu, autobus alebo vám odporučia dobré jedlo. Rozprávala som sa s viacerými o tom, ako sa im žije. Mnohí z nich povedali, že teraz to je horšie, než predtým, rozumej za komunizmu, platy majú nízke. A aj keď nie sú napríklad ceny v reštauráciách vysoké, pre miestnych nie sú dostupné a najesť sa v reštaurácii nie je samozrejmé.

Mesto je príjemné a rozhodne má svoje čaro. Za pekného počasia Srbi radi posedávajú na káve a rozprávajú sa. Na druhej stane je v meste vidno málo nových budov a ani tie staré nie sú obnovené. Vyskúšala som aj mestskú dopravu. Grafikon som nikde nenašla, ani na autobusových zastávkach, proste sa postavíte a čakáte. Nejaké informácie sa dajú zohnať na nete, napr. z letiska do centra a späť chodí autobus 34B alebo 34A. Celkovo je vidieť, že aj keď tu žije cez 250 000 ľudí, veľmi sa do mesta neinvestuje. Aspoň to nie je na prvý pohľad vidieť.

Ešte dodám niekoľko zvláštností: v reštauráciách sa fajčí, aj počas obeda, po chodníkoch mimo centra sa promenádujú psy, ktorí ako keby nikomu nepatrili, ale nikomu to nevadí, kartou bez problémov zaplatíte v reštauráciách ale v menších obchodom mimo nákupných centier to môže byť problém, v McDonalde v centre na účet z pokladne tlačia aj kód na toaletu na poschodí, lístok na autobus sa kupuje priamo v autobuse v hotovosti.

Ak máte voľný víkend, choďte sa do Nišu pozrieť. Kúsok za mestom smerom na kúpele Niška Banja je archeologický park z rímskych čias Mediana, ktorý bol teraz zavretý. Dôvod sa do Nišu na pár dní vrátiť.

Katarína Serinová

Mohlo by vás zaujímať…