Katarína Mayer: Žijeme za virtuálnym ostnatým drôtom

Patríme ku generácii, ktorá si ešte živo pamätá, keď informácie boli cenzurované. Keď sme sa z médií (tých tradičných) dozvedali len to, čo iní chceli. Niežeby som verila, že dnes sa z médií dozvedáme pravdu, ale nie o tom som chcela písať. Online svet nám komunikáciu rôznymi spôsobmi uľahčil. Je veľmi praktické, že rodičovská rada na škole mojich detí sa vie relatívne rýchlo dohodnúť cez Whatsup. Teším sa, že niektoré veci vyriešim promptne cez Messenger. Vďaka Facebooku sa cítim bližšie k svojim priateľom za oceánom. Google mi odpovie na každú otázku. Ak sa bojíte, že táto úvaha je na tému ako nás online svet uberá o priamy ľudský kontakt s okolím, tak vás uisťujem, že nemám k tomuto názoru čo dodať. Súhlasím s ním. Online svet nás ale oberá o viac. Podľa mňa je to novodobá cenzúra informácií.

Sociálna sieť vie, čo chcem. Vie to skôr, ako to viem ja

Média vo virtuálnom svete zbierajú o nás dáta. Niekedy mám pocit, že som ešte niečo ani nezačala hľadať na internete a už mi to ponúkajú v pravom stĺpci, v hornom stĺpci a čo ja viem kde. Je to super, ak mi reálne ponúknu niečo, čo hľadám. Stane sa to ale len výnimočne. Ponúkajú mi to, o čo mám záujem. Teda nejaký robot niekde vyhodnotil, že mám o to záujem. Vo veľa prípadoch mi však robot ponúka to, čo som si už dávno kúpila. Momentálne mi všetky online reklamy ponúkajú výhodný let do Dánska. Chudák algoritmus totiž ešte nezistil, že som sa odtiaľ dávno vrátila. Chápem, že virtuálne sledovanie mojich záujmov má, teoreticky, veľmi dobré – ok, logické – dôvody. Nikto však ešte nevymyslel ako v algoritme zohľadniť bežný život.

Dobrý obsah sa stráca – nedostane sa ku vám

Mnohí tvorcovia kvalitných informácií, ktoré spadajú do môjho záujmového rámca, nemajú rozpočet na reklamu. Preto sa mnoho z týchto informácií ku mne nedostane. Ak pod príspevkom na Facebooku nie je dosť komentárov, zdieľaní a „likes“, tak sa obsah ukáže len mizivému percentu ľudí. Ak sledujete nejaký portál alebo značku, máte asi dvojpercentnú šancu, aby sa vám ich obsah zobrazil. Od vášho komentára závisí, či sa ja možno dostanem k dobrému obsahu a preto vás vyzývam, aby ste komentovali všetko, čo sa vám páči. „Páči sa mi“ alebo „srdiečko“ nestačia.

Novodobá cenzúra

Svet je preplnený informáciami a niekedy je náročné sa v ňom orientovať. Čoho sa ale reálne bojím je, že čím viac informácií, tým užší je môj záber. Som odrazu ako za virtuálnym ostnatým drôtom. Dostávajú sa mi síce (v nepatrnom množstve) informácie, o ktoré mám záujem, ale som odrezaná od nových podnetov, správ a interesov. Ja predsa nechcem, aby mi Amazon ponúkol iba podobnú knihu a žáner. Ja sa túžim dozvedieť aj o knihách, ktoré mi prinesú iný čitateľský zážitok. Nepotrebujem, aby mi Spotify odporúčal podobných interpretov ako mám rada. Ja si chcem vypočuť aj novú hudbu. A najväčšie nebezpečenstvo podľa mňa spočíva v tom, že sa dostanem iba k jednému typu správ. V mojom prípade si to viem vedome ustrážiť. Ako sa ale formuje, vlastne deformuje, verejná mienka, ak nejaký počítač niekde rozhoduje o tom, aké správy nám ukáže? Môj muž nedávno odhodil telefón a vyhlásil, že si asi budeme musieť kúpiť televíziu. Nemáme ju už viac ako desať rokov a virtuálny svet okolo nás vytvoril takú bublinu, že aj kaleráby, čo tlačia tradičné média sa nám zdajú ako lepší variant. A to už je aké zlé.

Katarína Mayer

 

P.S.: Ak sa čudujete, prečo sme zvolili k tomuto článku takýto rozkošný vizuál, tak odpoveď úplne súvisí s témou: robot niekde vyhodnotil, že zvieratká a bábätka zvyšujú čitateľnosť príspevkov…

Mohlo by vás zaujímať...

Mohlo by vás zaujímať