fbpx
Katarína Bekeni Kvietiková: Ja som teraz naozaj šťastná
Domov / ZAMYSLENIA / Katarína Bekeni Kvietiková: Ja som teraz naozaj šťastná

Katarína Bekeni Kvietiková: Ja som teraz naozaj šťastná

Patrím i ja medzi bytosti, ktorým sa z určitých dôvodov jednoducho nevydaril sen o šťastnom manželstve. Nijako nechcem zovšeobecňovať túto tému. Každý sme jedinečný a pre to vnímame veci a deje inak. Nie len otázku vzťahov. Všetko. Východ slnka je pre niekoho každodennou rutinou prírody, pre iného zázrak nového dňa. Percepcia je jednoducho jedinečná a nanajvýš osobitá.

Moje poznanie si nemusí nájsť priaznivcov a už vôbec nechcem mentorovať, ako zvládnuť peripetie života. Ale chcem sa podeliť.

Rozprávková ilúzia o šťastnom manželstve, láske až do konca našich dní sa mi jednoducho nevydarila. Dôvodov bolo veľa, ale tento sen a životné nastavenie sa razom pominuli. Uff, ťažké obdobie. Obviňovanie, sebaspytovanie, negativita, depresie. Nekonečné hľadanie príčin. Siahodlhé rozhovory s podobne ukrivdenými. Rýpanie sa v minulosti. Roky trvajúca beznádej. Hľadanie odpovedi v literatúre, psychologické sedenia….

Tma za mnou, tma predo mnou.

Najhoršie boli bezsenné noci, keď som sama seba rozoberala a žila som v hneve a ublížení. Predpokladám, že mnohí tieto pocity poznajú veľmi dobre. Zašlo to až tak ďaleko, že moja psychika pomaly, ale s perfídnou istotou začala nahlodávať  moje fyzické zdravie. Vôľa žiť bola na nule. Nechcieť ráno vstať. Jednoducho „nebyť“. Zmiznúť na dobro z tohto sveta….

Ale možno naozaj platí príslovie, že odraziť sa dá iba od dna. A to sa jednoducho stalo. Za veľmi zložitých okolnosti som sa musela rozhodnúť tento život vzdať, alebo úplne zmeniť. Vzdať sa znamená neublížiť len sebe. Naopak, ublížiť tým, ktorých milujeme a ktorí milujú vás.

Keďže však platí, že odraziť sa od dna je asi najlepšie, rozhodla som sa to skúsiť. Nebolo to zo dňa na deň. Ale po malých krôčikoch som znovu objavovala samú seba, svoju hodnotu….

Status quo sa nezmenil, ale začala som sa meniť ja.

Je to už dlhý čas, čo môj život nadobudol iný zmysel. Prestala som obviňovať celý svet za všetky moje krivdy. Odpustila som, sebe i všetkým, ktorí mi ublížili. Znovu som dokázala dýchať. Nie som veriaca, ale pre mňa bolo odpustenie katarzia, liek.

Vo vzťahu som bola súčasťou niečoho komplexného. Radosti a starosti sa delili dvomi. Prechod na samostatnú jednotku bol šok. Ale práve tento fakt mi priniesol do života nový fenomén. Byť sama sebou a za seba. Spoliehať sa na svoje vlastné ja. Jednoducho životný reštart. Nikdy by som neverila, čoho som schopná, ak by som nedostala od života tento kopanec, za ktorý som teraz vlastne vďačná. Nežijem ideálny život bez problémov. Naopak, mám ich rovnako, ako mnohí iní. Len uhol pohľadu sa zmenil. To, že sa spolieham sama na seba mi dáva neuveriteľnú silu. Robím veci, ktoré by som nikdy netušila, že dokážem. Opravujem kosačku, vŕtam, sekám drevo, murujem. Moja dielnička je už takmer dokonalá. Motorová píla a sada s náradím patria do rúk chlapa, ale to ste ešte nevideli mňa…

Viem. Sú to  len drobnosti, ku ktorým som sa jednoducho sama primäla, a podotýkam s láskou. Starám sa o synov, rodičov, tetu. Pracujem. Stále o niečom snívam. O cestovaní, tvorbe nových obrazov, jednoducho o všetkom. Moja 80 ročná mama ma kritizuje.

Kedy sa už budeš držať pri zemi?

Odpovedám jej vždy rovnako. Nikdy mami. To by som nebola ja!

Zároveň som vo veku, keď musím často odpovedať a som konfrontovaná s otázkou: A čo chlap? Chceš už ostať sama? Neviem prečo mi ju ľudia kladú.  Je to tak viac menej štandard, že nemáš chlapa, nemáš pravdy, ako to odznelo vo filme Pásla kone na betóne: Nie. Ono to neplatí. Ja som teraz naozaj šťastná a tá otázka nie je fér. Veď ani ja sa nepýtam ľudí, či ich baví žiť s tým istým partnerom po boku. Každého vec. Každopádne sa úprimne a naozaj teším zo všetkých, ktorým to vychádza a vyšlo. Verím v inštitúciu šťastného manželstva a partnerstva. A na tú  hlúpu otázku odpovedám vždy rovnako. Asi tiež hlúpo: „Ak mi pri bráne zastane princ na bielom koni a bude mať doktorát z filozofie, zároveň bude opravár, záhradník a bude vyzerať k svetu, možno otvorím bránu a dáme si spolu kávu.”

Na záver by som chcela popriať veľa síl a entuziazmu tým, čo sa ešte len rozhodujú veci zmeniť. Nech už je to čokoľvek. Verte. Nikdy nie je neskoro. Len sa treba rozhodnúť a ísť do toho. Nech už to nazveme akokoľvek. REŠTART, ČI NOVÝ ZAČIATOK.

Katarína Bekeni Kvietiková

VÍKENDOVÝ REŠTART II.Po 40ke sa menia naše priority, mení sa telo, mení sa aj rozmýšľanie. Ak ste doteraz napríklad necvičili, cítite, že asi by ste mali. Lebo chrbát bolí. A telo sa tiež ťažšie udržiava v kondícii.

Dámy, ktoré zažili náš jarný reštart už vedia, že na našom pobyte sa nudiť nebudú. A máme pre všetkých absolútnu pecku. V sobotu nás na turistike kombinovanej s Nordic Walking bude sprevádzať Róbert Kormaňák. Oravák znalý prostredia Zuberca a Roháčov. Budeme hľadať aj balans v živote. Víkend bude aj o rozhovoroch s odborníkmi na témy ako sa stravovať, či a ako cvičiť - lektorky Nela Sullens a Elena Bernáthová.  Ujsť z reality a naučiť sa vytvoriť si realitu novú, Aj taký bude náš pobyt!

Pridajte sa