Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Viem, že už nikdy nebudem odkladať sebemenší záujem o druhého.
V júni minulý rok som sedel pri príjmačkách. Študenta som sa v rámci pohovoru opýtal: „Večer idem na Rusalku. Na čo teda pôjdem?”
Po chvíli zaváhania odpovedal: “Na divadelné predstavenie.” “Tesne vedľa.” “Tak teda na nejakú skladbu.” “To by mal kolega Lovaš trošku drahé za tie peniaze”, zažartoval Václav Moravec. “Je to opera. Tipnete si, kto je jej autorom?” “Smetana?” “Dvořák”.
Mladého muža som vytrápil. Bral to s pokorou.
Chlap merajúci cez dva metre. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že mu život nakladá mierou vrchovatou. Dosť na niekoľko životov. Dvadsiatky dioptrie. Operácia aorty. Chrbtice. Ďalšie boli pred ním. “Nechcem, aby ste ma ľutovali,” upozornil nás hneď na začiatku.
Nebol najmenší dôvod. Po každej stránke ma zahanboval. Moju pýchu. Bezdôvodné ochkanie nad životom. Nad tým, že nemôžem, že sa nedá. Nechce sa mi. Ten mladík bol plný života. Radosti. Odvahy. Vytrvalosti.
“Chcel by som byť novinárom. Nemohol som byť športovcom, viete, zdravotný stav. Aspoň takto sa ho chcem dotýkať. Športu. Túžim komentovať. Aj keď neviem, či to stihnem. Už teraz ťažko vidím. Obtiažne rozoznávam hráčov na obrazovke.”
Za tú chvíľu ma naučil o živote viac, než si myslel.
Veril som, že sa v októbri stretneme. Zostal som mu dlžný jednu Rusalku. Nie, nebolo by to za trest. To by som ho, ako mu vysvetlil kolega Slanec, musel zobrať na Dalibora.
Od toho mladého muža som vtedy dostal mierou natrasenou.
Vrchovatou.
Viac by som už neuniesol.
Chcel som sa neskôr informovať ako dopadol. No zabudol som na to. Zabudol som na mladíka, ktorý, aj keď umieral, bol plný života.
Zomrel.
A ja viem, že už nikdy nebudem odkladať sebemenší záujem o druhého.
Lebo ho nemusím stihnúť.
Odpustite mi.
Boli by ste vynikajúcim študentom!
Zdroj a so súhlasom autora: Karol Lovaš FB
Prečítajte si rozhovor s Karolom Lovašom…
Karol Lovaš: „Každá kríza sa zvyčajne začína vtedy, keď politici zabudnú na vlastných ľudí.“
