Jeden volebný obvod je Mečiarov dar. Ale vôľa zmeniť ho, aj po 20 rokoch nie je. Dôvod? Profit strán…
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo tvorí Slovensko? Čo vám napadne ako prvé? Vysoké Tatry, Zemplínska Šírava, Domaša, Kremnica, Bratislavský hrad, Čičmany, je toho veľa, čo je známe.
A vzdychali ste niekedy nad tým, že och, keby sme žili inde, mali by sme iné možnosti? Lepšiu infraštruktúru, pracovné príležitosti, vyšší plat, kvalitnejšie potraviny, cesty?
Všetko to je ale alternatíva v hlavách, ktorá nič neznamená, pretože z nejakého dôvodu sme na Slovensku ostali a žijeme tu.
To mrzuté šomranie, ten pesimizmus, to bezvýchodiskové videnie, v ktorom žijeme a ktoré vyskakuje z ľudí od pokladne až po sociálne siete, nemusí zmeniť iba odchod do inej krajiny. Stačí vôľa všetkých tu a teraz, stačí pozrieť sa cez plece a stretnúť ľudí, ktorí sú pre zmenu rovnako nadchnutí.
Ja som takého človeka, nadchnutého pre zmenu, stretla a po niekoľkohodinovom rozhovore s ním, som odchádzala úplne nadchnutá aj ja tým, že dá sa to… Dá sa vychodiť, dá sa presvedčiť, dá sa zmeniť to, aby život na celom Slovensku, aj v tých najmenších regiónoch, bol aspoň približný všade.
Pretože v Bratislave sa rozmýšľa vo veľkom, kým inde by život ľuďom skvalitnila vybudovaná kanalizácia, vybudované kvalitné rýchlostné cesty alebo konečne diaľnica naprieč celým Slovenskom.
Existuje spôsob, jeden z najjednoduchších spôsobov, ako zistiť, či žijeme naozaj v krajine, kde sú možnosti rovnaké.
Pozrieť sa na Slovensko očami cudzinca. A cudzinec zistí, že Slovensko je po Košice a možno ešte po Prešov a tam končí. Pomyselná čiara je natiahnutá a my, ktorí sme ostali za ňou, riešme veci, ako chceme. Parlament v Bratislave rozhodne a riadiť sa tým budete aj vy za čiarou, voľby prídu, my za vami vtedy aj prídeme, ale potom kašleme napríklad na východ a juhovýchod, ale kašleme aj na Čičmany.
Rozhovor, ktorý som mala s Michalom Kaliňákom, ústredným riaditeľom kancelárie ZMOS, ma presvedčil o tom, že sa to dá.
Nekašľať na mestá a obce a rozhýbať život v nich.
Potrebné sú ale nasledujúce veci. Nenechať sa zobchodovať, nestať sa rukojemníkom žiadneho politika ani politickej strany, rokovať a presvedčiť politikov o tom, že komunál, mestá a obce a komfortný život ľudí v nich je cesta k spokojnejšiemu Slovensku.
Jednou z tých ciest, ktoré mi Michal predstavil, je celoslovenská petícia, ktorej výsledkom má byť úspešné referendum o zmene Ústavy Slovenskej republiky tak, aby bol počet volebných obvodov pre parlamentné voľby rovnaký, ako je počet samosprávnych krajov.
Moja prvá otázka, ktorá mi napadla, bola, že či sa Michal chystá do politiky.
Jeho odpoveď bola: „nie“. Politiku nepotrebuje, pretože dôležitejšia je hranica slobody. Tvrdí, že jeho kariéra začala v 12. rokoch, keď ako dieťa začal kupovať tlač. Vtedy ešte Smenu, čo je dnešné SME, Pravdu a Národnú obrodu. Neskôr začal písať články o živote v mestách, kde už ako 18-ročný predstavoval svoje vízie a plány. Študoval politológiu, bol asistentom predsedu parlamentu, komunálnym poslancom, ale nebolo to dostatočné na to, aby sa zmeny, ktoré uskutočniť chcel, diali, a tak sa vybral inou cestou.
V ZMOS začal pracovať po tom, ako ho oslovil terajší podpredseda ZMOS Michal Sýkora, a odvtedy razí teóriu, že najviac v realite a najbližšie k ľuďom je komunál. Starostovia miest a obcí, ktorí sú priamo v ohnisku diania a denne reflektujú na aktuálne problémy miest a obcí, ktoré Slovensko v konečnom dôsledku tvoria.
Michal Kaliňák je presvedčený o tom, že buď budú veci nastavené, alebo nebudú. Komunál je, podľa neho, najlepším príkladom, ktorý rieši konkrétne veci z každej oblasti a žije s ľuďmi a ich každodennosťou.
„Nemám pocity voči politikom,“ hovorí. Je presvedčený, že funkcia nič neznamená. A ani to, ak si niektorí politici myslia, že vďaka 300 alebo aj 1 200 hlasom sa dostali do parlamentu a sú nadľudia, aj keby nimi radi boli. Má takú skúsenosť, že mnohí, ktorí sa z regiónov prebojovali, majú selektívnu pamäť. Aj tí z radov komunálu. A už neplatí „všetko pre región, odkiaľ som vzišiel“. Platí niečo iné: diktát politickej strany, za ktorú kandidoval.
„Ja sa ich potom pýtam, ako sa pozriete svojim kolegom do očí? Čo im poviete? Za čo ste ruku dvihli?“ hovorí Michal Kaliňák.
„Napríklad?“ opýtala som sa ho.
„Napríklad, čo sa týka podrazu o financovaní škôl. Mestá a obce budú musieť nájsť peniaze na stopercentné financovanie súkromných škôl tak, ako to je pri štátnych školách. Súkromné školy povýšili na úroveň štátnych škôl. Napriek výhradám ministerstva financií, ministerstva vnútra, v čase, keď mestá a obce schvaľovali finančný rozpočet. Schválili to dokonca v deň, keď ešte bolo možné tento návrh pripomienkovať. Tak ja sa pýtam, nevedeli za čo hlasujú, alebo zobchodovali svoje hlasy…?“
Téma na sto strán, by som povedala, ale to najsmutnejšie, čo vo mne z celého rozhovoru zarezonovalo, boli Čičmany.
750 rokov stará obec, ktorou sa chvália všetci naprieč celým Slovenskom a svetom, potrebuje pomoc. A čo urobia politici? Nič… to najsmutnejšie, zrejme, je, že čakajú, kým obec vymrie a urobia z nej skanzen.
Takto im záleží na mestách a obciach, ktoré sú mimo ich diania. Uniká im, že vo veľkom meste môžete vidieť viac, ale v malom meste viac počuť. Mimochodom, toto povedal Jean Cocteau.
Jedno je isté, bolo by skvelé, keby si poslanci uvedomili, že mestá a miesta nie sú iba súborom písmen na mape.
Aj to najmenšie mesto a obec je niečím osobným, posvätným a verejným, ktoré je súčasťou Slovenska a žijú v ňom ľudia. A tak by o osudoch tam žijúcich ľudí mali v parlamente rozhodovať ľudia, ktorí sú s danými mestami a obcami spätí a ktorých, ak nebudú dodržiavať sľuby, môžu ľudia na uliciach odchytiť a vyťahať za uši. A to je tá podstata zmeny volebných obvodov, ktorej sa niektorí z pochopiteľných dôvodov boja.
Mimochodom, jeden volebný obvod je Mečiarov dar. Ale vôľa zmeniť ho, aj po dvadsiatich rokoch nie je. Dôvod? „Partaje na tom profitujú najviac,“ hovorí Michal Kaliňák.
Pripravila: Linda Chopin
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/