Je podstatné, aby človek v posledných chvíľach svojho života nezostal sám. Mal by odchádzať dôstojne…,

Je podstatné, aby človek v posledných chvíľach svojho života nezostal sám. Mal by odchádzať dôstojne…,

Možno by bolo dobré, keby si u nás, na Slovensku, v niektorých nemocniciach vedúci pracovníci pripomínali, aké náročné je obdobie pre absolventa medicíny, keď nastúpi ako začínajúci lekár do praxe.

V liečebni pre dlhodobo chorých pacientov som sa zoznámila s doktorkou Alexandrou. Bola jednou z tímu lekárov, ktorí pôsobili na oddeleniach liečebne aj hospicu. Stretávali sme sa na chodbách a občas sme prehodili niekoľko slov. O pacientoch, ale aj o súkromí. Dnes pootvorím dvere do príbehu MUDr. Alexandry Palackovej.

Kedy ste sa rozhodli pre štúdium medicíny, čo rozhodnutiu predchádzalo?

Pre štúdium medicíny som sa rozhodla v treťom ročníku na strednej škole. Pamätám si, že pani profesorka biológie sa opýtala, či niekto z triedy chce študovať medicínu, a moja ruka spontánne vyletela do vzduchu. Myslím si, že môjmu rozhodnutiu predchádzal záujem o genetiku a celkovo, ako funguje ľudské telo. Všetko so všetkým súvisí a navzájom sa ovplyvňuje a aj keď v ľudskom organizme existuje určitá logika a vieme, prečo vznikajú určité patológie, stále nevieme ovplyvniť a vyliečiť mnoho chorôb.

Napriek logike je ľudské telo stále v istom zmysle záhadou. Každý lekár vie, že štúdium na medicíne je náročné. Nielen na množstvo informácií, latinských názvov, ale aj celkový priebeh štúdia. Čo vás počas štúdia najviac oslovilo, a, naopak, čo ste vnímali obzvlášť náročným?

V treťom ročníku sme mali prvýkrát klinické predmety (interná medicína, chirurgia), čo znamenalo, že som sa prvý raz stretla s pacientmi. Vždy ma vedela osloviť kvalitne vedená stáž v nemocnici s lekárom, ktorý zaujímavo vysvetľoval informácie vo svojej špecializácii a snažil sa, aby sme vedeli poznatky aplikovať do praxe. Zaujala ma kardiológia, ale napokon som sa k nej dostala nepriamo prostredníctvom môjho manžela (úsmev).

Najnáročnejšie pre mňa bolo štúdium chirurgie od všeobecnej až po plastickú atď. To mi naozaj nešlo. Spomínam si na obdobie, kedy ma čakala posledná skúška v danom semestri a nevládala som obsedieť. Áno, smiešne slovné spojenie – nevládať obsedieť, ale naozaj to tak bolo. Náročné bolo neporovnávať sa s inými, pretože niekedy som závidela, ako nejakému spolužiakovi to učenie ide ľahko, ako si dokáže spájať informácie. Bolo obdobie, kedy som proste chcela byť tou najlepšou, chcela som uznanie od iných, lenže pri tomto štúdiu (a práve pri tomto štúdiu) je dôležitá psychohygiena. Teraz zniem melodramaticky a sama som na to zabúdala, ale možno sa dostanú moje slová k iným študentom medicíny a im sa okrem iného aj toto podarí uviesť do praxe.

Mať diplom o ukončení štúdia je významným momentom v živote študenta. Avšak pre mladého lekára cesta poznávania nekončí. Čo čaká lekárov po skončení štúdia?

Otázku by som skôr doplnila: Čo čaká lekárov po skončení štúdia na Slovensku? Dôležitú úlohu zohráva to, do akého kolektívu ľudí sa mladý lekár po skončení štúdia dostane. Ja osobne som mala šťastie na veľmi fajn kolektív. Možno by bolo dobré, keby si u nás na Slovensku v niektorých nemocniciach vedúci pracovníci pripomínali, aké náročné je obdobie pre absolventa medicíny, keď nastúpi ako začínajúci lekár do praxe.

Ešte stále funguje na oddeleniach metóda „hoď ho do vody, nech pláva!“.

Myslím si, že pre zaučenie mladého lekára stačí jeden skúsený lekár pôsobiaci na oddelení, ktorý absolventa motivuje, informuje a posúva dopredu. Áno, málo času, málo ľudí, veľa práce, byrokracia, lenže aj toto je jedna z ciest zácviku (to „nehodenie do vody“), kedy mladý lekár na danom oddelení aj zotrvá. Zároveň je dôležité vidieť u mladého lekára snahu a záujem. To je veľmi dôležité. Nevadí, ak niekomu niečo trvá dlhšie, veď každý sme iný a každý inak zvláda stres a má iné pracovné tempo. Vôbec nevadí, ak sa lekár rozhodne pre jeden konkrétny odbor, ale časom zistí, že to nie je pre neho, a prejde k inému. Dôležitá je snaha a nebáť sa opýtať. Odporúčam držať sa ochotných a skúsených zdravotných sestier, pretože tie sú pre mladých lekárov hlavne na začiatku na nezaplatenie (smiech).

Pracovali ste na oddelení pre dlhodobo chorých. Prečo ste si vybrali prácu so starými ľuďmi?

V treťom ročníku štúdia som absolvovala letnú prax na Internom oddelení v NsP Michalovce, kde som sa prvýkrát prakticky oboznámila s významom polymorbídnosť pacienta. Ochotný a profesionálny zdravotnícky personál bol tiež jednou z motivácií zdokonaľovať sa v tejto oblasti ďalej. Pacienti vyšších vekových kategórii si vyžadujú a potrebujú neustálu pozornosť. Ako lekárka na oddelení som si uvedomila, ako je dôležité ponúknuť pacientovi okrem liečebnej starostlivosti aj psychologickú a duševnú podporu až do jeho smrti. Taktiež je dôležitá komunikácia s pozostalými pacienta a súcitné vnímanie ich vysporiadania sa so vzniknutou situáciou.

V mladosti som trávila veľa času so starou mamou a starým otcom, vďaka nim som si uvedomila, aké je podstatné, aby človek v posledných chvíľach svojho života nezostal sám. Mal by odchádzať dôstojne, obklopený starostlivosťou, akú si jeho zdravotný stav vyžaduje. Z mojich skúseností môžem povedať, že oddelenia dlhodobo chorých v mnohých prípadoch vrátia pacientov aj vo vyšších vekových kategóriách do života a pomôžu im nájsť stratenú energiu. Možno to znie melodramaticky a idealisticky, ale pravdou je, že táto práca je osobnostnou výzvou. Ako ľudia sme rôzni a komunikácia s pacientmi a ich príbuznými vie byť príjemná, a vtedy máte zo seba naozaj dobrý pocit, ale dokáže byť aj náročná. To platí pre všetky medicínske odbory.

Akej oblasti v medicíne sa venujete v súčasnej dobe?

Pracujem na pľúcnom oddelení nemocnice v Bojniciach. Z môjho pohľadu je odbor pneumológia veľmi pekná medicína. Tento odbor má svoje zameranie na dýchacie ústrojenstvo. Pracujeme s konzervatívnou diagnostikou a liečbou, zároveň je možné vykonávať invazívne diagnostické a liečebné výkony ako napr. pleurálne punkcie, hrudné drenáže, bronchoskopie. V rámci tohto odboru sa neskôr lekár môže venovať pododboru, ktorý ho zaujíma, ako napr. pneumoonkológia, spánková medicína, intersticiálne pľúcne procesy, neinvazívna pľúcna ventilácia tzv. BiPaP…Mladý lekár sa sám naučí vyhodnocovať RTG snímky, dávať ich do súvisu s klinickým stavom pacienta. Je toho naozaj veľa, v čom sa dá realizovať v rámci odboru, ktorým je pneumológia.

Ako si spomínate na obdobie v roku 2020? S čím ste sa stretávali na vašom oddelení?

Spomínam si, že prvý polrok sa niesol v znamení prvej vlny ochorenia COVID-19. Nevedeli sme presne, s čím sa stretávame, keďže vírus SARS-CoV-2 bol nový, rýchlo sa šíril, bolo o ňom málo overených informácií, veľa situácií sa riešilo za pochodu a v krátkom čase. Druhý polrok sa niesol v znamení druhej vlny a v porovnaní s tou prvou prišla vlastne ako vlna tsunami, čo sa týka hlavne počtu pacientov. Sanitka za sanitkou, dýchaviční pacienti na kyslíku, málo zdravotníckych ochranných pomôcok, postupné upravovanie liečby na základe najnovších informácií, únava, veľa nočných služieb, veľa úmrtí, málo lôžok…

Akej oblasti medicíny by ste sa chceli venovať v budúcnosti?

Rada by som zotrvala v pneumológii a v rámci nej by som sa chcela venovať intersticiálnym pľúcnym procesom, pretože tie sú stále pomerne záhadou. Vieme spomaliť ich priebeh, ale nevieme ich úplne vyliečiť a pacienti končia postupne na domácej kyslíkovej liečbe. Zaujímam sa aj o neinvazívnu pľúcnu ventiláciu.

Vaše motto, myšlienka?

• Neodpútavaj sa nikdy od svojich ilúzií. Keď zmiznú, budeš ďalej existovať, ale prestaneš žiť. (Mark Twain)
• Ak stojíš pred dvoma rozhodnutiami a nevieš si rady, jednoducho si hoď mincou. Nie preto, že to vyrieši otázku za teba, ale pre ten moment, kým je minca vo vzduchu a ty odrazu vieš, v ktorú možnosť dúfaš. (autor neznámy)

A keď to nepomôže, stále je tu ešte čokoláda!

MUDr. Alexandra Palacková

Pripravila Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh Za dverami liečebne, Zo zápisníka terapeutky, vydavateľstvo Elist. Zuzana teraz robí zbierku na vydanie knihy, ktorá pôjde do nemocníc. Podporiť môžete tu:

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/