fbpx
Je ešte dovolené mať vlastný názor?
Domov / BLOG / Je ešte dovolené mať vlastný názor?

Je ešte dovolené mať vlastný názor?

Hlavne pekne. Hlavne pozitívne. A jemne. Alebo vlastne viete čo? Radšej nemať názor? Nenapísať nič? Lebo čo ak sa niekomu názor nezapáči? Čo ak?

Čo sa to tu deje s nami v poslednej dobe? Je nám príliš dobre? A z tej dobroty sa rodí toxicita tak neuveriteľne silná, že ak by sme ju vedeli alokovať do skúmavky a aplikovali by sme ju do žily, tak by to bola smrteľná dávka pre každú jednu živú bytosť!

Odkiaľ sa to vzalo? A hlavne! Prečo?

Naše životy sú krátke a trápné – zvyknem niekedy s nadsázkou hovoriť. Prečo krátke? Niekto dožije mesiac, niekto zopár rokov, niekto do Kristových rokov, niekto sa nedožije 50ky a niekto dožije „až“ do stovky. Tých ostatne spomenutých je žalostne málo.

Čím dlhšie žijem, tým viac toxických ľudí stretávam. Idú do krajnosti. Sú schopní pichať, vypisovať a kričať. Nie na mňa. Teda, niekedy aj na mňa. Ale hlavne. Oni mi píšu o iných. A upozorňujú ma. Na toho si daj pozor. Tento by pre teba nemal písať. Táto vyzerá ako striga – už len keď pozrieš na jej fotku.

„Martina, a vieš čo napísala IMRIŠKA pod článok na Hnkách? Aha toto napísala. Pozri ten komentár. A ty spolupracuješ s IMRIŠKOU? Prikladám Printscreen…“

Čítam, pozerám, idem na Hnka – odpisujem, že je to názor IMRIŠKY a má naň právo.

„Ale ona píše aj pre 40plus tá IMRIŠKA. To dovolíš?“

Idem zase na Hnka, znova čítam  – no mohla poslednú vetu IMRIŠKA inak napísať, ale v princípe čo ja s tým. Nie je to v rozpore s legislatívou. Nie je to fašistické. Je to skrátka IMRIŠKIN názor.

Je ešte dovolené mať vlastný názor?

Vraciam sa späť do Messengera a slušne odpisujem, že nemám KAPACITU pozerať, že čo, kto a kade píše ako komentár. Ani „zvodky“ zo SIS mi nechodia a nemám štáb poradcov a asistentov. Vediem portál, ktorý sa skladá z textov ľudí. Z ich názorov. Z ich postojov. Žijeme v demokratickej krajine. Teda aspoň podľa ústavy.

Keď slušne odpíšem, že sa nemôžem zaoberať komentármi na sociálnych sieťach, kým nie sú v rozpore so zákonmi tejto krajiny, dostanem ďalšie a ďalšie dôkazy čo kde IMRIŠKA napísala.

STOP. Zastavte planétu. VYSTUPUJEM.

Celý magazín robím s láskou. Denne komunikujem s desiatkami ľudí. Robím to popri práci, ktorá ma živí. Ak niekto z prispievateľov je podľa iného prispievateľa málo KÓŠER – nebudem to riešiť.

Už nikdy.

Bola by som veľmi nerada, ak by sme sa ( ja, vy, všetci) namiesto prajnej atmosféry, inšpirácií a pomoci – takýmto miestom má byť Magazín 40plus  – zaoberali malichernosťami a boli toxickí jeden voči druhému. Vážim si každého človeka, ktorý spolupracuje alebo nás číta. Každého jedného.

40plus je miesto, kde sa stretávajú životné príbehy ľudí.

Prehry.

Výhry.

Nádej.

Inšpirácia.

Názory.

Jedinečnosť tohto projektu je podľa mňa v tom, že ho spoluvytvárame. A tým, že tých spolutvorcov sú desiatky, vzniká rozmanitosť. A rozmanitosť je predsa krásna.

Verím, že Magazín 40plus a aj aktivity v rámci Inštitútu Trvalého Rozvoja 40+ majú význam pre mnohých ľudí v procese náročných zmien, ktoré vyplývajú zo stresu, veku, rýchlej doby…

Želám si, aby sme naďalej pomáhali jeden druhému. Možno slovnou podporou. Možno niekedy aj konkrétnou radou. Odporúčaním odborníka.

Pomáhali. Nie šliapali. Nikto z nás nemá patent na rozum. Nikto z nás nie je v „topánkach“ toho druhého.

Krásnu nedeľu prajem všetkým. Naozaj všetkým.

Martina Valachová

FOTO: Erika Biskupičová

ROZHOVORY