Ja si hranice nekladiem. Tvorím diela, o ktorých by možno človeku sprvu ani nenapadlo, že sa dajú vytvoriť.

Sklo bez hraníc

Motto:

„Mojím cieľom je originalita, pokrok a dizajn bez hraníc v každej podobe, čo mi sklo umožní.“

Achilleas Sdoukos

Achilleas Sdoukos pozná Slovensko aj Balkán. Jeho mama je slovenská akademická maliarka Ingrid Zámečníková, otec Grék. Rovnako dobre pozná sklo, materiál, ktorý mu umožnil zhmotňovať harmóniu svetla a krásy. Inšpirácia? Antika. Umelec, ktorý sám seba s úsmevom nazýva „Pologrék“, sa narodil v marci 1985 v Bratislave. Študoval na škole úžitkového výtvarníctva dizajn a tvarovanie dreva.

Sklo objavil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri sklárskeho výtvarníctva u akademického sochára Viktora Oravca. Bakalárske štúdium ukončil v roku 2010, magisterské – Socha, objekt a inštalácia u akademického sochára Jána Hoffstädtera o tri roky neskôr. Za svojho poradcu a učiteľa považuje Achilleas Sdoukos akademického sochára Petra Strassnera. Autora diel krehkej krásy, medzi nimi aj ceny Krištáľové krídlo, udeľovanej výnimočným osobnostiam, o rozhovor požiadala publicistka Maja Kadlečíková.

Prečo sklo?

Sklo mi dáva viac ako všetky materiály – médiá, čo som doposiaľ používal. Je s nami od dávnoveku, a predsa aj v súčasnosti. Stále moderné a výnimočné. Najviac si na prírodnom materiáli vážim, že doň môžete vidieť.

Kedy ste sa so sklom stretli prvýkrát?

Pred rokmi, na vysokej škole.

Čo je pre vás sklo?

Moja cesta životom. Spôsob, ako sa realizovať a vyjadriť. Takisto možnosť vyčarovať ľuďom úsmev, radosť a krásne emócie.

Ako sa robí so sklom?

Je to ťažká sochárska práca. O trpezlivosti a nekonečných experimentoch ani nehovorím. Keď ale vidím výsledky dlhého skúmania, skúšania, testovania materiálov – či už farebných pigmentov, alebo drahých kovov zatavených v skle, dostávam novú, priam nekonečnú energiu pre tvorbu.

Čo presne znamená práca so sklom, napríklad tavenie…?

Sú tri základné techniky. Fúkané sklo, fusing a tavené sklo. Fúkané sklo, to sú poháre, čo všetci poznáme. Pokračuje dizajnom – napríklad rôzne prvky v interiéri, až po zaujímavé voľné umelecké diela založené na rotačných tvaroch. Technika fusing je líhané sklo. Vysvetlil by som to asi ako vrstvenie viacerých plochých skiel na seba. Ich ohýbanie, zatavovanie do reliéfu. Práve túto techniku používam najviac. Vo všetkých typoch diela, najmä v interiéri. Napokon tavené sklo. Je najzdĺhavejším a najnáročnejším technologickým spracovaním. Ide o dlhodobé procesy chladnutia skla, neštandardne masívnych plastík v závislosti od hrúbky, tvaru, veľkosti. Tavené sklo je v prvom rade zberateľská kategória či galerijný exponát. Niečo také sa dá vidieť vo verejných priestoroch ako trebárs nezvyčajná socha.

Čo okrem talentu pre prácu so sklom – komunikáciu, treba?

Okrem talentu je to nekonečná vytrvalosť, cit, pokora, technické znalosti. Popri inšpirácii treba mať v procese tvorby, konkrétneho vytvárania diela takisto samotnou inšpiráciou nepohltený zdravý rozum.

Ako sa dajú do skla vložiť farby?

Je mnoho spôsobov, spomeniem pár. Dá sa farebné pigmenty miešať medzi vrstvy alebo črepy skla. Na sklo je možno maľovať. Na horúce sklo môžeme nabaľovať surové črepy a prebaľovať ich ďalším horúcim sklom. A tak ďalej…

Prečo umenie niekedy dopĺňate podsvietením, umelým technickým svetlom elektrickej žiarovky a podobne? Je to spojenie minulosti a modernej doby? Nebije sa vám technika, žiarovka – a umenie?

Ako som spomenul, najviac si vážim,že do skla môžeme vidieť. Nie je ale vždy možnosť dostať doň prirodzené slnečné lúče. A tak pre nasvietenie využívam nové technológie.

Talent nestačí: Popri nadaní sú nevyhnutné pri tvorení diela technické znalosti, ako aj vytrvalosť, cit a pokora. Umelec pri práci v dielni. Foto: Archív Achillea Sdoukosa

Prečo spojenie krásy umenia a úžitkového umenia?

Mojím cieľom je dostať sa dielami do blízkosti ľudí. Aj v tej najbežnejšej úžitkovej forme. Spomeniem sklené umývadlo, stôl, svietidlo, podsvietený sklený obraz. Dnes chodí do galérií málo ľudí, a tak iba nečakám, kým si tam prídu ľudia pozrieť, čo som vytvoril. Rád tvorím rovno pre nich. Dielo na mieru podľa ich predstáv, požiadaviek, do interiéru aj exteriéru.

Je rozdiel robiť niečo do interiéru a exteriéru? V čom?

Celkom určite. Sklo a to, čo je z neho vytvorené, jeho podoby, sú citlivé na veľké alebo rýchle zmeny teploty. Práve tomu treba všetko prispôsobiť podľa toho, či bude dielo vonku, či vo vnútri.

Dá sa zo skla vyrobiť všetko?

Ja si hranice nekladiem. Tvorím diela, o ktorých by možno človeku sprvu ani nenapadlo, že sa dajú vytvoriť. Pre mňa teda platí, áno, zo skla sa dá vyrobiť všetko. Druhá vec, čo mi v tejto súvislosti napadla, je výroba skla. Možnosť sklo duplikovať, vytváranie veľkých sérií. Práve na to by som sa rád zameral. V architektúre a stavebných materiáloch. Ani niečo také nie je pre mňa nemožné.

Portrét zo skla na mieru je bezpochyby nezvyčajný. Odtlačok možno osobnejší a presnejší ako obraz. Ako sa robí portrét zo skla?

Je to klasický sochársky prístup a vytvorenie priestorového diela. Z tváre sa stiahne „negatívna forma“. Je to dokonalá kópia tváre človeka. Spočiatku je to trošku nekomfortné, no po dajme tomu hodinovom procese ide už len o krásnu hru hliny, sadry, kremičitého piesku. Sušenia formy, rezania skla, maľovania a napokon tavenia na správnu požadovanú teplotu.

Je práca so sklom riskantná?

Ako raz povedal môj profesor, nás sklárov je málo a je to práca o život. Stalo sa, že pri práci sa úlomok skla dostal cez krvný obeh do srdca a spôsobil nenapraviteľnú ujmu na zdraví. Pri maľbe drahými kovmi, napríklad zlatom a inými farbami, sa proti toxickým výparom chránim maskou na celú tvár. V dielni sa pracuje na vysokootáčkových strojoch. Brúskach, pílach, treba pri tom dávať pozor. Napokon, samotné črepiny skla sú také ostré, že v začiatkoch som bol stále porezaný. Prax a skúsenosti dajú človeku veľa. Postupne sa vie ochrániť.

Čím je vaše sklárske umenie podľa vás iné a jedinečné?

Tvorím vo všetkých sklárskych technikách. Nemám žiadne hranice. Žiadne si nedávam, pred ničím sa neuzatváram. Každý umelec je výnimočný nielen svojimi vyjadrovacími prostriedkami, ale aj témami. U mňa je to antická mytológia. Je mi blízka, veď odzrkadľuje môj pôvod. Som „polovičný Grék“. Presnejšie, mamu mám Slovenku a otca Gréka. Samotný pokrok je pre mňa veľká výzva, všetky jeho možnosti.

Akú najneobyčajnejšiu požiadavku – objednávku ste dostali?

Takých bolo veľa. Ako prvá mi napadla požiadavka monumentálneho diela. Stvárnenie Grónska s okolitým morom vo veľkosti asi tri metre. Celé podsvietené a osadené v stene. Obrovská, náročná realizácia. Dielo zložené z viacerých kusov.

Umenie je slobodné, mnohé dodnes jedinečné artefakty vznikli na objednávku. Umelci žili na kráľovských dvoroch, boli podporovaní panovníkmi či bohatými rodmi, mecenášmi. Slávna Sixtínska kaplnka preslávená najmä freskovou výzdobou a dielami najvýznamnejších renesančných umelcov sa narodila na objednávku pápeža Júliusa II. Čo si myslíte o prepojení umenia a komercie?

Považujem to za absolútne prirodzený vývin v súvislosti s dnešnou dobou. Tá sa prispôsobuje trendom, požiadavkám trhu. Od umelca požaduje, aby mal svoju tvár nielen ako samotná umelecká osobnosť a vyjadroval sa bez ohľadu na požiadavky trhu ako slobodný tvorivý človek. Žiada, aby takisto vedel fungovať ako firma, čo vie tvoriť a ponúknuť umelecké originály pre klientov podľa ich predstáv a požiadaviek.

Aký je podľa vás najlepší klient? S akým sa dobre spolupracuje pri vytváraní artefaktov na mieru?

Sčítaný, múdry a skúsený človek s veľkými víziami. Ten iba naznačí myšlienku, ideu, predstavu. Ja mu ju pomôžem vymyslieť, dotvoriť, pretaviť do konečnej podoby diela. Originálu, jediného na svete. To je pre mňa najviac.

Spolupracovali ste s rôznymi klientmi. Čím sa od seba líšia, aké majú požiadavky?

Mentalita hrá svoju rolu. Ale mám odskúšané: keď tvorím pre ľudí, klientov, spravidla chcú niečo výnimočné. V tom sa vždy stretneme. Tam sa naše cesty a predstavy spoja a už od začiatku našej komunikácie vieme, kam smerujeme.

KORUNKA PRE LYŽIARKU VLHOVÚ

Čo pre vás znamená možnosť vystavovať svoje diela? Kde ste mali výstavu?

Možnosť vystavovať to, čo vytvorím, je pre mňa cestou, ako predstaviť dielo verejnosti. Znamená cestu k novým ľuďom. Rovnako k novým trendom v dizajne. Pre mňa je cenná odozva ľudí, ich reakcie. Takto priamo spoznávam, o čo majú záujem. Vystavoval som na Slovensku, v Česku, v Rakúsku, vo Švajčiarsku. Takisto v Moskve, v Aténach, v Ríme, v Paríži. Na stretnutiach obchodných komôr, diplomatických večierkoch. Prínosnou je pre mňa prezentácia diel na galavečeroch, spomeniem Krištáľové krídlo. Dielo predstavujem pri odovzdávaní ocenení. Pre svetový šampionát v Jasnej v zjazde žien som vytvoril putovnú trofej a diela som tam aj vystavoval. Kolobeh takýchto akcií funguje. Je ich viac. Spomeniem ešte svetové preteky cestných automobilov na Slovakiaringu, pretekárskom okruhu pri Orechovej Potôni.

Čo by ste ešte rád povedal?

Mojím cieľom je originalita, pokrok a dizajn bez hraníc v každej podobe, čo mi sklo umožní. Do svojej tvorby dávam sám seba, svoje ja. Som umelec, „Pologrék“, takisto gitarista. To budem pretavovať do sklárskej tvorby v kombinácii s drahými kovmi a kameňmi tak, aby vzniklo niečo nové a doposiaľ nevidené.

Umelec na viac razy: Sklársky výtvarník je takisto gitarista v skupinách Karpina a Revoltage. Foto: Archív Achillea Sdoukosa

Fénixove krídla

Fénix ohňa na prach sadá

keď doň silu žitia vkladá

vzlietne krídlom čírej duše

láska a tieň ostria kuše

 

Leť na krídlach fantázie

nech ti čistým srdcom bije

never tieňom, prijmi lásku

odpovie ti na otázku

 

Na tú, ktorá večnosť hľadá

kde už nie je žiadna zrada

iba pocit – cítiš, pravý

bájny vták rád zázrak spraví

Text © Fénixove krídla Maja Kadlečíková

Fénixove krídla © Achilleas Sdoukos

Tekuté zrnko piesku

Zrnko piesku, náruč ohnivá,

chladivý dych vzduchu ožíva,

dotkne sa vriacej priezračnej víly,

aby sa jej sny do sklíčok skryli.

 

Sklená náruč, čaša ohnivá,

sklo tuhne, srdce ožíva,

priehľadné žiari farbami dúhy,

večnosť piesku s krehkosťou črepov sa snúbi.

 

Tekuté piesky času aj mysli,

myšlienky nové staré vytisli,

dôveruj žitiu, jeho premenám,

každá z nich je bytím svätená.

Text Tekuté zrnko piesku © Maja Kadlečíková

Obraz Tlkot srdca © Achilleas Sdoukos

Rozhovor pripravila: Maja Kadlečíková

Maja Kadlečíková, novinárka a spisovateľka: https://marencin.sk/?autor=334&w=Maja_Kadlecikova

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Mohlo by vás zaujímať