fbpx

Svet tam vonku, od ktorého sa izolujeme, je v poriadku. To s nami niečo nie je v poriadku…

Izolácia a vplyv izolácie na človekaIzolácia a vplyv izolácie na človeka

Ako dieťa som bola často na izolačke alebo v dennej miestnosti lekárov, podľa toho, ktorá miestnosť bola voľná. Nie, nebola som chorá, iba ma moja mama – detská lekárka, nemohla nechať samu doma. A tak som tam sedela, vypisovala som si recepty a hrala sa na doktorku.

Sedela som tam, izolovaná od okolia a bola som rada, ak niekto ku mne vošiel. V dennej miestnosti to bola napríklad lekárka, ktorá si prišla uvariť čaj. Na izolačku však neprišiel nikto okrem mamy a pre malé dieťa bola aj hodina veľmi dlhá doba.

Spomenula som si, čo som tam robila, ak ma tá hra na doktorku prestala baviť.

Vedela som, že moju izoláciu môžem využiť aj inak – zostať sama so sebou. Trávila som čas tým, že som sa započúvala do svojho vnútra. A tak mi to zvyčajne ubehlo, ani neviem ako. Pretože toto bolo zaujímavejšie, ako hra na doktora. Uvažovala som, či to majú aj druhí ľudia – svoj vnútorný svet, kde jeden stále niečo rozpráva a hlasno sa presadzuje a druhý len počúva a uvedomujúc si túto situáciu, bez posudzovania to pozoruje.

Keď som vyrástla, zabudla so na to.

Po čase som si uvedomila, že niečo sa po tých rokoch absolútne nezmenilo. Pozorovateľ ako vedomie je stále ten istý ako v tom malom dievčatku. Ale osobnosť sa mení, ohlasuje sa prostredníctvom ega a nastoľuje nové a nové požiadavky. Uvedomila som si, že sme príliš ponorení vo svojej osobnosti a naša pozornosť je obrátená len na ňu. Osobnosť nás totiž oddeľuje, vytvára hranice medzi tým, čo sme a čo nie sme, a teda nás izoluje.

Sme tak ponorení vo svojej osobnosti, že už nedokážeme iba byť.

Nachádzať sa v osobnosti znamená neustále sa niečoho dožadovať, hodnotiť a posudzovať, pretože sme závislí na podnetoch zvonku. Keď nemáme hmotné statky, pozornosť, rešpekt, úctu a lásku zvonku, sme nešťastní. Tým sa stávame na vonkajšom prostredí závislými, pretože sme popreli sami seba a už nevieme, aké to je iba byť a byť šťastný sám v sebe.

Časom prídeme k tomu, že je lepšie byť nezávislí, ako byť závislí, ale vtedy opäť len počúvame svoje ego. Pretože, či chceme, alebo nechceme, sme vzájomne závislí jeden od druhého, tak ako sme vzájomne závislí od slnka a vody. Aj kvapka vody, lúč slnka, aj zrnko piesku má svoj význam, a tak vytvárame celistvý svet, jeden celok.

Keď stojíme vo výťahu s ľuďmi, ktorých prítomnosť nám nie je príjemná, či chceme, alebo nie, aj tak dýchame ten istý vzduch. Molekuly vzduchu prechádzajú z jedných pľúc do druhých a ani si to neuvedomujeme. Takže je márna naša snaha izolovať sa, pretože nedá sa úplne oddeliť ani rúškom.

Dýchanie je nádych a výdych, nedá sa jedno z nich vylúčiť.

Jedno aj druhé je podmienkou pre život, jedno neexistuje bez druhého. Keď myslíme na to, ako sa oddeliť, v snahe o našu záchranu, izolujeme sa od celku ako takého. Snažíme sa o našu nezávislosť a veľmi trpíme, pretože v skutočnosti sme vzájomne závislí.

V tom mi prišlo uvedomenie, čím k nám táto situácia prehovára. Vonkajší svet nám zrkadlí, ako sa izolujeme v našich vnútrach. Nemáme sa však izolovať od ľudí, od sveta ani od svojho ega. Mnohým pohľad do vlastného vnútra prináša bezradnosť a hľadajú šťastie u druhých a zvonka. Túžba po integrite, úplnom a nerozdelenom stave bytia, nás však pohlcuje a napriek tomu sa mnohí necítia ani úplní, ani nerozdelení. Svet tam vonku, od ktorého sa izolujeme, je však v poriadku. To s nami niečo nie je v poriadku.

Izolovali sme seba, naše srdcia aj naše ego.

Ego však nepomôže izolovať, pretože ono prežije aj izoláciu. Je možné ho len rozpustiť láskou v prijatí. No držia nás strachy, lipnutie na podnetoch zvonku a ego sa stále hlási. Nemusíme ho však počúvať. Stačí sa rozhodnúť z hĺbky srdca, že chceme cez svoje pľúca dýchať nový život a povzniesť sa nad bolesť, ktorú sme si sami vytvorili. Len zhlboka dýchajme a vnímajme, že toto je život.

Postupne príde poznanie, že môžem byť tým, kto je tu pre druhého, bez toho, aby som mal potrebu ho zachraňovať či vlastniť a súčasne tým, kto miluje bez očakávania, že dostane niečo recipročne na oplátku.

Zora Vypušťáková

transformačná koučka, etikoterapeutka, autorka

www.priestorprezmenu.sk

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

 

Mohlo by sa vám páčiť…

Martin Navrátil precestoval väčšinu sveta. Na konte má 183 krajín. Založil Travelistan. Rozprávala som sa s ním o cestovaní. Veď, ako inak?

Mohlo by vás zaujímať