Inšpirácia: Milana živí cestovateľský blog bezmapy a písanie článkov

MILAN BEZ MAPY: Živí ma cestovateľský blog a písanie článkov

Milan je mladý muž, ktorý miluje cestovanie. Zároveň má vášeň pre marketing. Obe tieto aktivity pred pár rokmi spojil a prevádzkuje blog o cestovaní, ktorý nesie názov Milan Bez Mapy. Rozprávali sme sa o jeho vášni, ale spýtali sme sa aj na cestovateľské tipy a triky. Ak vás nebaví cestovať do all inclusive destinácií a chcete skôr nachádzať a spoznávať, tak tento rozhovor je určený vám.

Milan, ako vznikol váš nápad začať sa živiť cestovaním a čo na to hovorilo vaše okolie?

Nech to znie akokoľvek dobre a pekne, ja sa neživím cestovaním. Živí ma môj blog a písanie článkov. Avšak, samozrejme, aby som mal o čom písať, musím cestovať. Ľudia tomu radi hovoria, že sa živím cestovaním, no je to taká polopravda. Tento nápad však vznikol úplne nečakane, neplánovanie a bez nejakého sebeväčšieho cieľa do budúcnosti. Písal sa rok 2013 a ja som bol na Erasme v Estónsku. Boli tri hodiny ráno, vonku asi mínus 30 stupňov a ja som nemohol spať. Zapol som počítač a založil cestovateľský blog Bez Mapy.

Dnes, o päť rokov, odpovedám na tento rozhovor z Indie z mesta Amristar pri hraniciach z Pakistanom. Cestovateľský blog Bez Mapy dnes patrí medzi najčítanejšie na Slovensku a je mojim zamestnaním na plný úväzok. A okolie? Samozrejme, boli neprajníci, iní si mysleli, že som blázon a ďalší ma podporovali. Asi nie je ťažké povedať, ktorú skupinu ľudí som zo svojho života vypustil 🙂

Koľko krajín ste navštívili a ktoré z nich sú vaši favoriti?

India je moja krajina č.55, kde sa nachádzam teraz. Avšak, celé toto rátanie krajín veľmi neuznávam. Niekto môže navštíviť len pár krajín a vie o nich viac, ako ja o všetkých dokopy. Dôležitejšie je, ako dlho som v daných krajinách. Najdlhšie som bol mimo domova 6 mesiacov, kedy som na “jednu šupu” navštívil Filipíny, Malajziu, Austráliu, Fiji, Havaj, Thajsko a Srbsko v presne takej postupnosti. Moj celosvetový favorit je jednoznačne Austrália, Juhoafrická republika a mesto New York.

V poslednej dobe si uvedomujem, že radšej cestujem do rozvinutejších krajín, kde nie je problém s hygienou, dopravou, internetom a jedlom, z ktorého nedostanem sr…u 🙂 Chcel by som precestovať Kanadu a Aljašku. Krajiny ako Vietnam či El Salvdor si nechám na neskôr. Minulú zimu som celú strávil v Južnej, Strednej a Severnej Amerike a veľmi ma prekvapila Kolumbia s Mexikom. Na jednej strane sú to krajiny 3.sveta, na druhej celkom dobre prispôsobené turistom. Ja som sa už dávno prestal hrať na niekoho, kto si zbalí stan, tri variče a ide za euro precestovať svet.

Váš portál sa volá Bez Mapy. Už ste sa niekedy vybrali ráno len tak, bez mapy? Kde ste napokon skončili?

Ja sa vždy zásadne stratím v Petržalke. Úplne naozaj! Kedykoľvek tam idem, či už autom alebo peši, mám stiahnutú mapu Petržalky do GPSka. Neviem prečo, ale pre mňa je Petržalka totálne bludisko. Názov, Bez Mapy, znamená skôr slobodné cestovanie bez dákeho super striktného plánu. Niekde sa mi páči viac, ostanem tam, niekde sa mi nepáči? Idem ďalej. Bez Mapy by sa možno dalo interpretovať aj ako “slobodne”.

 Sú podľa vás Slováci skôr konzervatívni a cestujú radšej s cestovnými kanceláriami? Alebo sa doba mení a nadobúdajú viac odvahy?

Dnes je taká móda, že každý travel bloger “hejtuje” cestovky, každý tlačí cestovanie bez cestovky, na vlastnú päsť. Minule som sa rozprával s mamou a hovorila mi, že do Egypta sa dá ísť cez cestovku za 300 € s letenkou a all inclusive. Niečomu takému by som sa vôbec nebránil. Občas musí byť super, keď za teba všetko vybavia, tu ťa posadia a dajú ti do ruky mojito. Sú ľudia, ktorí cestujú iba cez cestovky, lebo naozaj nemajú potrebu dohadovať sa s taxikárom, za koľko ich odvezie, vystáť si radu na lístok na indický vlak, či riešiť, ako sa dostanú o 4 ráno na letisko.

Pre niekoho to nie je dovolenka a ja som  niekde medzi. Ak si veci dobre nakombinujem, obe varianty sa mi páčia. Takže, ideme do Egypta? 😀 Úplne vážne, sú rôzne typy ľudí a keď už niekedy vidím na internete zoznamy super návodov, ako cestovať bez cestovky, chcem si pichnúť vidličku do oka. Ľudia cestujú cez cestovky a vždy budú, lebo si chcú odpočinúť.

Čo by ste odporučili všetkým tým, ktorí doteraz cestovali výlučne na „organizované zájazdy“ a chcú to zmeniť? Ako začať? Ako sa zorganizovať? Na čo pri prvej ceste nezabudnúť?

Určite odporúčam začať zľahka a neodísť hneď na druhú stranu zemegule. Choďte najskôr na víkend do Budapešti, tu mám super článok o tom, čo vidieť v Budapešti. Skúsiť si sám rezervovať hotel, sám naplánovať cestu z vlakovej stanice, sám si kúpiť lístok a objednať v reštaurácii. Ono, naozaj to nebolí. Napríklad, keď som bol ja v Budapešti prvýkrát, bol som na organizovanom zájazde. Následne sám a obe varianty sa mi páčili – na tom prvom som zistil veľa o histórii, na druhom viac o kluboch a diskotékach, haha.

Ako teda začať?

Pomaly a postupne, sadnúť si za počítač  naplánovať prvú cestu na vlastnú päsť do zahraničia. Kľudne iba na víkend. Niekto môže zistiť, že takýto štýl cestovania nie je to pravé orechové, iní si to zamilujú.

Milan, ďakujeme za rozhovor a tipy. Budem rada, ak bude tento rozhovor motivovať aj štyridsiatnikov k cestovaniu na vlastnú päsť. Ja osobne chodím bez mapy len po Slovensku a Chorvátsku, ale tak tú Budapešť by som mohla vyskúšať. Krásne dni. Martina Valachová

Mohlo by vás zaujímať