Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Ako pokračuje cesta za IRON MAN-om po cca 6 mesiacoch? Tu sú moje postrehy!
V prvom rade, čo vie snáď úplne každý – šport v primeraných dávkach človeku výrazne prospieva, v neprimeraných dávkach nielenže neprospieva, ale doslova škodí. Čo sú to primerané dávky? Všeobecne to neviem povedať – pre každého je to niečo iné.
V súvislosti s aktívnym športovaním som rozdelil ľudí do 4 skupín
- Nešportovci – nechcú alebo nemôžu športovať vôbec. Z rôznych príčin – objektívnych aj neobjektívnych.
- Príležitostní športovci – hýbu sa v priemere 2-3 hodiny do týždňa. Raz za čas futbal, fitnes, bicykel, beh.
- Pravidelní športovci – 4-10 hod. týždenne. Sú to „makači“, ktorí ale nešportujú profesionálne, len sa udržiavajú v špičkovej forme.
- Vrcholoví profesionálni športovci – šport ich živí.
Momentálne som sa po šiestich mesiacoch trénovania s úsmevom na tvári dostal z kategórie Príležitostný športovec do kategórie Pravidelný športovec. Zaujímavý pri tomto prechode je jeden veľmi negatívny sprievodný jav, ktorému sa budem dnes chvíľu venovať.
Na jednej strane je to pre človeka veľké víťazstvo – dostať sa z jednej kategórie do druhej, má to v sebe príjemné pozitíva, prísun energie, výborný pocit, dobrý spánok, kondícia… všetko nespochybniteľné fakty.
ALE na strane druhej som sa ocitol v skupine ľudí, z ktorých takmer každý je na tom lepšie, ako ja. A to je obrovský súboj s vlastným egom, lebo ja predsa nechcem byť posledný!
Frustrácia spočíva predovšetkým v tom, že som vynaložil toľko času, aby som sa sem dostal a výsledok je na prvý pohľad nulový! Keď idete na pretekoch 32 km/hod. s vyplazeným jazykom a vedľa Vás prefrčí baba 40 km/hod., tak Vám EGO sarkasticky šplechne do hlavy: „Tak teda Ty si poriadna sr…ka !!! Však pridaj, lebo vyzeráš ako huspenina na kolieskových korčuliach!“ Alebo keď Vás predbehne 100-kilový chlapík, tak EGO kričí: „Vykašli sa na to, či Ťa pichne občas v kolene, a nenechaj sa predbehnúť týmto vorvaňom!“
Mr. EGO je jednoducho jeden nepríjemný pánko, ktorý mi môže pokaziť všetku tú prácu, ktorú som doteraz vykonal, a dokonca ohrozuje moje zdravie, robí zo mňa blbca, zabúdajúceho na svoje základné priority. Viem, že mi robí zle, ale ten špinavec je taký presvedčivý, taký silný, že ma vždy po čase dostane. Pred nedávnom som napríklad absolvoval plavecký tréning. Keby som preplával klasických 3000 m, čo mi úplne stačí na aktuálnu výkonnosť, vysmiaty by som išiel domov, ale pán EGO ma naočkoval „geniálnou“ myšlienkou: „Veď vyskúšaj, či zvládneš zaplávať aj 4 km! „ A ja som dal nakoniec 4300 m! Obaja aj s EGOM sme sa cítili na chvíľu úžasne. Po takom neočakávanom výkone ale logicky imunita išla dole – stačilo, aby dvakrát na mňa zakašľali deti, keď si zo školy priniesli nejaký vírus.
Zostal som na pár dní nepoužiteľný, sopľavý, s bolesťou hrdla.
Verte, že keby sa dalo, pošlem ho tak rýchlo kade ľahšie, až by sa po ňom zaprášilo, ale nejde to! Takže s ním musím poriadne zabojovať. Pretože keby neexistovalo, tak si postupne robím ďalej svoju prácu a výsledky sa dostavia, lebo to zariadia jednoduché fyzikálne zákony – najmä ten najzákladnejší Zákon zachovania energie. Ako vravela moja pani učiteľka matematiky, pani Smatanová: “Všetko je len matematika, fyzika, chémia a srdce.”
Autor je moderátor
