Dostanú sa nové GMO nekontrolovane na naše polia, taniere? Na povrch vyplávali štúdie dokazujúce ich rizikovosť

GMO NA NAŠICH POLIACH A TANIEROCH – Časť prvá: Pôvodné GMO

Pestovanie pôvodných geneticky modifikovaných plodín (GM plodiny), ktorých DNA je umelo modifikovaná génmi cudzieho organizmu, nezaznamenalo v EÚ chcený úspech tak ako v Amerike. Prispela k tomu aj EÚ GMO legislatíva, ktorá určuje prísnejšie pravidlá pre ich používanie. GMO musia byť jasne označené, vysledovateľné a musia mať zhodnotené riziká pre ľudí a ŽP. Významný vplyv má aj vlna odporu zo strany občianskej spoločnosti a rôznych organizácií.

Prieskumy ukazujú, že občania EÚ kategoricky odmietajú GMO.

Na povrch vyplávali aj nezávislé štúdie dokazujúce ich rizikovosť a sú už známe aj neslávne výsledky z praxe, keďže v Amerike sa GMO pestujú už desaťročia.

Medzi potraviny pre ľudskú spotrebu sa v EÚ nedostali z dôvodu, že takéto potraviny musia byť označené ako GMO, čo spôsobilo nezáujem zo strany spotrebiteľov. Takúto možnosť v USA nemali, keďže tam takéto označovanie potravín nemajú. Odlišná situácia je na poliach. EÚ povolila za posledné dekády viaceré GM plodiny. Momentálne je na pestovanie povolená jedna plodina Bt kukurica MON 810. Tu treba spomenúť, že do povoľovacieho procesu sa predkladajú štúdie, ktoré financujú samotní producenti GM plodín.

Diskutovať by sa dalo aj o procedúrach štúdií, napríklad GMO sú testované na potkanoch len 3 mesiace a nie počas celého života.

Vo svete sa pestuje najmä GM sója, kukurica, repka olejná a bavlna. Sú to tzv. pesticídové plodiny a delia sa najmä na:

• Herbicíd tolerantné plodiny – vložením cudzieho génu sú modifikované tak, že odolávajú totálnemu herbicídu s obsahom (napr. glyfosát). Táto modifikácia neprináša žiadny benefit, iba ten, že počas pestovania sa plodiny môžu striekať s totálnym herbicídom, ktorý zničí všetko okrem samotnej GM plodiny. Časom však vznikla rezistentná superburina a výsledkom je, že sa používajú oveľa väčšie množstvá herbicídov. Samotný glyfosát je veľmi diskutovanou témou z pohľadu bezpečnosti. Je považovaný za potenciálny karcinogén. Americký federálny súd rozhodol, že herbicíd Roundup s obsahom glyfosátu spôsobuje rakovinu. Tieto plodiny sa pestujú najmä v Amerike, do EÚ sa dovážajú ako krmivá.
• Bt plodiny – vložením cudzieho génu sú modifikované tak, že počas celého životného cyklu a v každej časti tela si produkovali Bt-toxín, ktorý má neželaný vplyv aj na necieľové organizmy. Treba spomenúť, že v prípade klasických postrekov by sa ho do životného prostredia dostalo oveľa menej. Navyše, Bt plodiny sa stávajú nefunkčnými, keďže príroda vyprodukovala tzv. superhmyz, ktorý nadobudol odolnosť voči Bt-toxínu. Kukurica MON 810 patrí medzi Bt-plodiny.

Je potrebné spomenúť, že na GM plodiny výrobcovia vlastnia patenty, ktoré im zabezpečujú veľké zisky.

Pestovatelia sú nútení každý rok kupovať osivo od výrobcu. Napríklad bývalá firma Monsanto (prebehla fúzia s Bayer) produkovala okrem GM osív ešte aj samotné herbicídy. Producenti GMO spočiatku lákali pestovateľov nízkymi cenami a sľubmi veľkých výnosov a ziskov. Celej spoločnosti sľubovali vyriešenie otázky hladu vo svete, suchu odolné a výživné potraviny a ekologickejšie poľnohospodárstvo. Všetko sa stalo nereálnym snom, napriek tomu sa stále pestujú. Spoločnosť neochráni žiadny technický výdobytok, pokiaľ sa nezmeníme zvnútra.

V členských štátoch EÚ nebolo prakticky možné zakázať pestovanie GM plodín do roku 2015.

Po tlaku verejnosti sa situácia zmenila a EÚ legislatíva už umožňuje členským štátom zakázať pestovanie povolených GM plodín. Túto možnosť využila väčšina štátov EÚ, Slovensko ešte nie.

Bt kukurica MON 810 sa pestuje už len v Španielsku, Portugalsku, nedávno aj v Českej republike a, žiaľ, aj u nás na Slovensku. V roku 2012 sa na Slovensku vyformovala nezávislá a apolitická Občianska iniciatíva Slovensko bez GMO, ktorá okrem mnohých aktivít v roku 2016 odovzdala písomnú Petíciu za zdravé potraviny a Slovensko bez GMO, ktorú podpísalo 18 300 občanov SR. Po jej odovzdaní Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka verejne prisľúbilo, že od roku 2018 bude Slovensko zónou bez GMO.

To všetko síce spôsobilo, že od roku 2017 sa u nás GM plodiny nepestujú, no nie vďaka našim vládam.

Tento tlak, jednoducho, spôsobil nezáujem výrobcov a pestovateľov o pestovanie GMO na Slovensku. To sa však môže hocikedy zmeniť, keďže pestovanie GMO napriek sľubom politikov u nás stále nie je zakázané. Len minulý rok (2021) sa aj vďaka petícii zmenila naša legislatíva, ktorá už zákaz ich pestovania umožňuje. Predvolebné sľuby súčasných politikov a požiadavky petície budú splnené, až keď oficiálne zakážu ich pestovanie.

Potraviny zo zvierat kŕmených GMO

Dramatické v EÚ zostáva množstvo GMO krmív, ktorými sa kŕmia poľnohospodárske zvieratá. Produkty z takto kŕmených zvierat (napr. mlieko, mäso, vajcia a pod.) nemusia byť v EÚ označované. Mnoho spotrebiteľov to netuší, ostatní podľa prieskumov vyžadujú označovanie. Vznikajú však len dobrovoľné označovacie schémy potravín, ktoré deklarujú, že vo výrobnom cykle neboli použité žiadne GMO. Takto označované produkty v zahraničí zaznamenávajú zvýšený dopyt.

Na Slovensku sa o obdobný systém označovania snaží spoločnosť Agrocert, no stretávajú sa s nezáujmom a nečinnosťou štátu.

Ak sa chce takýmto produktom spotrebiteľ u nás vyhnúť, mal by sa zaujímať o lokálne produkty známych producentov. GM plodiny do krmív sa dovážajú najmä z Ameriky. Okrem neblahého vplyvu na zdravie zvierat a ľudí môžu tieto dovážané plodiny po náhodnom úniku kontaminovať voľne žijúce druhy rastlín a rozšíriť modifikáciu do prírody, čo môže spôsobiť destabilizáciu ekosystémov.

Problematika pôvodných GMO ešte nie je vyriešená a biotechnologický priemysel prichádza s tzv. novými GMO, vyrobenými novými genetickými technikami, ktorými chcú obísť pravidlá v EÚ a dostať ich nekontrolovane na naše polia a taniere. O nových GMO a občianskych aktivitách vrátane petície za ich prísnu kontrolu si prečítate v ďalšej časti.

Nehľadajme cestu technológií, ktorá nás vzďaľuje od prírody!

Ing. Peter Sudovský (člen Občianskej iniciatívy Slovensko bez GMO)

www.slovenskobezgmo.org

Pozrite si aj…

Korektúry: Katarína Málková