Gabriela Teplická: V každom mojom rozhodnutí ma podporoval môj muž

Gabriela Teplická: V každom mojom rozhodnutí ma podporoval môj muž

Gabriela Teplická je fotografka, ktorá sa venuje zachytávaniu obyčajne neobyčajných momentov dňa a života. Jej fotky sú zaujímavé. Myslí si to aj porota Slovak Press Photo 2018, pretože Gabika získala za svoju sériu fotografií KAŽDODENNÝ ŽIVOT 1.miesto (Výber z víťazných fotografií). Je nám cťou  a potešením, že bola ochotná nechať sa vyspovedať.

Gabika, ak by sme ťa požiadali o krátke predstavenie, čo pekné by si nám o sebe povedala?

Som matka, žena a fotografka. Robím veci, ktoré milujem. Starám sa o svoju rodinu a popri tom fotím. Mojimi modelmi sú predovšetkým naše deti. Snažím sa zachytiť ich detstvo presne také, aké v skutočnosti je. So všetkým,čo k nemu patrí. Ako je pozeranie telky, čakanie na vyliahnutie kuriatka, alebo naše každodenné cesty. Čo na fotení milujem najviac je, že vďaka nim otvárame a prežívame rôzne témy.  Najsilnejšie bolo pre mňa Peťkove rozhodnutie nechať si narásť dlhé vlasy, aby ich mohol darovať onkologickým pacientom na parochňu. Nečakali sme, že prídu posmešky najmä od dospelých ľudí a vďaka tomu sme otvorili tému prijatia inakosti. Som vďačná, že manžel sa rozhodol Peťka v tomto rozhodnutí podporiť a nechal si narásť dlhé vlasy a aj bradu. Pre mňa osobne a aj pre nášho syna je to veľká lekcia otcovskej lásky a upevnila nielen vzťah ich dvoch, ale spojila celú našu rodinu.

Aký bol tvoj sen? Ako si za ním šla. Máš pocit, že si mala akési vnútorné vedenie?

Môj sen bol a aj je robiť,čo ma baví. Je úplne jedno,čo to je. Keď som štastná, môžem rozdávať šťastie ďalej. A o to ide. V každom mojom rozhodnutí ma podporoval môj muž. To bolo najpodstatnejšie. Bez toho by som nefotila. Nech sa pustím do čohokoľvek, podporuje ma a niekedy vo mňa verí viac ako ja sama sebe. Na mojej ceste mi pomohli aj ďalší:  Terezka Rothová z Faster EFT, Zuzana Palková s mastermind skupinou, Zuzana Ondris, ktorá je mojim vzorom a Veronika Bošková, ktorá mi vytvorila vizuálnu identitu.

Si fotografka. Ako si sa k foteniu dostala? Čo pre teba znamená?

Fotil už môj otec. Za čo som mu nesmierne vďačná, lebo mám krásne spomienky na detstvo. V puberte som trochu fotila, ale na dlhší čas som sa tejto záľuby vzdala. K tomu dnešnému foteniu ma priviedol Facebook. Keď som bola na materskej, kamarátky chceli vidieť nášho syna. Tak som začala fotiť viac a viac, až ma to celkom pohltilo.

Okrem výhry v súťaži v roku 2018 boli ďalšie zaujímavé úspechy a míľniky?

Výhier v súťažiach bolo viac. Míľnikom v mojej tvorbe bolo stretnutie s najlepším tlačiarom na Slovensku Norbertom Šlachtom. Moje fotografie začali naozaj žiť, až keď ich vytlačil on. Zoznámil ma aj so skvelým fotografom Matúšom Zajacom a fotoportálom Dofoto. V roku 2017 som vystavovala fotografie v bratislavskej Starej Tržnici na výstave Fotoslovakia. Matúš tam mal prednášku a po nej mi úprimne, ale citlivo vysvetlil, ktorá fotografia je dobrá, ktorá slabá a prečo. Zakončil to slovami: ,,Nuž, pekné fotky, ale tak do rodinného albumu.“ To ma naštartovalo a začala som viac študovať jeho tvorbu a neskôr mi práve on vybral fotografie do víťaznej série na Slovak Press Photo. Je pre mňa veľkou inšpiráciou.

Pracuješ na mnohých zaujímavých projektoch. Podelíš sa s nami o niektorý z nich?

Veľmi rada. Mám rozpracovaný dlhodobý projekt o mojej mamke. Stará sa o svoju sestru, ktorá má downov syndróm a taktiež o svojho 10-ročného vnuka, o ktorého jeho rodičia nemajú záujem. Chcem skrz fotografie vyjadriť môj obdiv a veľkú vďaku. Je to pre mňa veľmi citlivá a silná téma. Ďalší projektom je fotenie rituálov žien. V januári som nafotila obrad žehnania zámerov v čarovnom labyrinte na Devíne. V Marci pokračujeme. A keďže ani ja sama netuším, čo sa bude diať, neviem sa dočkať. Nemám sa ako pripraviť a je to pre mňa veľká škola improvizácie a zachytenia tých správnych okamihov.

Máš životné krédo?

Životné kréda mám dve:
To, čomu venuješ pozornosť, to rastie.
A to druhé je trocha vulgárnejšie, ale presne to vystihuje svoj zámer:
Hlavne sa zo seba neposrať. 🙂

 

Čo by si poradila ľuďom, ktorí chcú vo svojom živote prijať zmenu?

Začať malými krokmi.Veľa sa odmeňovať a uvedomiť si presne, čo chcem. No a to najdôležitejšie: robiť to s radosťou.Terezka Rothová ma naučila dve veci. Ráno,keď sa zobudíš, ďakuj. Za všetko. Minimálne však za 10 vecí. A večer, keď ideš spať, tak si predstavuj svoj sen ako realitu. A keďže najväčším zenovým majstrom je pre mňa môj muž, ten ma naučil, že keď  chcem niečo zmeniť, tak nech to zmením a zbytočne okolo toho nekecám.

Ako a k čomu vedieš svoje deti?

Snažím sa ich nikam neviesť. Nech robia svoje rozhodnutia a nech si uvedomujú aj svoju zodpovednosť za ne. Často sa spolu rozprávame a všetko si vysvetľujeme. Ak chcem, aby boli vďačné, tak predovšetkým ja každému poďakujem. Ak chcem, aby v domácnosti niečo robili, vysvetlím im, že ak si prácu podelíme, budeme mať čas na spoločné hry.

Chcela by som, aby sa venovali tomu, čo im robí radosť. Ak to budú robiť najlepšie ako vedia,tak budú šťastné. Sú pre nás všetkým. Veď čo iné v živote dáva zmysel, ak nie rodina, kde sa všetci ľúbia. Aj keď sa občas hnevajú. A to im chcem aj prostredníctvom fotiek priniesť. Že je v poriadku, keď sú nahnevané, keď plačú alebo sú špinavé. Aj tak ich ľúbime. Chcela by som, aby sa prijímali ako krásne bytosti v každom okamihu.

Ďakujeme za rozhovor – AKTUÁLNE POZÝVAME NA VERNISÁŽ: https://www.facebook.com/events/903939150021444/

Foto: archív Gabriela Teplická

Niektoré ocenenia
Slovak Press Photo 2018, Séria fotografií KAŽDODENNÝ ŽIVOT 1.miesto (Výber z víťazných fotografií).
Amfo 2018 1.miesto v celoslovenskej súťaži

Najlepšia fotografia v skupine SSF 2017 1.miesto
9.9.2017 Bratislava  Foto v záhrade Hlavná cena NAY 1 miesto

Mohlo by vás zaujímať