Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Bola som na Orave. V krásnej drevenici som si sadla s priateľmi a vyberali sme si z jedálneho lístka. Boli sme unavení po túre. Tak sme hľadali niečo pravé. Výživné. Čo telo zasýti. Prišla čašníčka. Bola oblečená vo folkovom štýle. Ladilo to.
„Čo si dáte? Máte už vybrané?“
„No pozeráme, že niečo pravé, oravské. Čo zasýti.“
Vybrali sme si. Moje oko spočinulo na jej náušniciach.
„Jéj. To poznám tie náušnice. To máte od Janky Kamenskej Torzewskej. Retro bijou…že?“
Čašníčka sa usmiala sa a trochu aj zapýrila.
„Podobajú sa? To sa teším.“
„Ako to, že podobajú? Nie sú od nej?“
„Nie to sú len napodobeniny. Ona to má pomerne drahé. Ale krásne veci robí. Toto som kúpila na trhu od jednej pani za polovičnú cenu.“
„Aha,“ hovorím a ostalo mi smutno.
Janku Torzewskú Kamenskú poznám. Jej tvorba je výnimočná. Totiž všetko čo robí, nerobí len s láskou, ale je to v nej a v jej tvorbe odžité. Zakorenené. Janka neotvorí google a nehľadá niečo, čo 
by akože urobila, len nech to je pekné a folklórne. Každý jej šperk nesie v sebe príbeh. Vyrastala v úzkom zväzku s folklórom, ku ktorému ju priviedli jej starkí. Jej tvorba je skutočná. Pravá. Nie je to falzifikát.
A tak mi prebehlo mysľou, že ak by som bola folkloristka, či by som chcela behať po svete s falzifikátom. Hlavne vtedy, ak by som vedela, že je to falzifikát. A ešte by som aj vedela, koho to kopíruje. Že by som si nevážila fortieľ a skutočnú históriu a tradície. Že by som si na seba len tak niečo zavesila. Bol by to skutočný vzťah k tradícii?
Alebo by to bol falzifikát aj vo mne? Niečo animovať? Predstierať? Je to v poriadku? Takto to je?
Keď idem na trhy (čo robím málokedy, pretože falzifikátov je tam ako maku v makovici) a vidím poľské vzory s nápisom Hrdý Slovák, som v pomykove. Neviem či sa smiať či plakať.
Falzifikáty na nás. Falzifikáty v nás.
A toto falšovanie sa nedeje len vo folklóre. Deje sa to všade. Falošné je hádam už všetko. A najhoršie na tom je, že necháme falšovateľov žiť. A ešte ich aj podporíme, keď si od nich niečo kúpime. Alebo im venujeme pozornosť.
Ak by ste sa rozhodli niečo sami vytvoriť a stálo by vás to stovky hodín práce, ako by ste sa cítili, že vidíte svoju tvorbu za polovičku? Asi nanič. Možno je preto dobré popremýšľať, keď si niečo kupujete. A možno sa aj porozprávať s predajcom a zistiť jeho vzťah k predávanému tovaru. Pýtať sa na príbeh, ako to celé vznikalo. Uvidíte, že keď budete rozprávať s človekom, ktorý skutočne tvorí a nefalšuje, pôjde z jeho reči vášeň a zanietenosť.
Bude rozprávať príbeh.
Neponúkne vám zľavu, keď zoberiete dva kusy.
Lebo len on vie, aká bola cesta.
Len on vie, aká je hodnota.
Krásne skúmanie pravých a nefalšovaných originálov želám.
FALZIFIKÁTY BEŽNE DOSTUPNÉ NA INTERNETE / Kopírovanie tvorby Jany Torzewskej Kamenskej
