Existuje návod, ako sa vymotať z pocitu starých krívd, veriť svojim schopnostiam a rozvíjať intuíciu?

Ako nepodliehať úzkosti a negativite, zvládať konflikty a naučiť sa pozitívnemu vyžarovaniu

Janette Šimková sa už roky zaoberá koučingom a je autorkou kníh. V tej ostatnej by ste mali nájsť odpovede aj na tieto otázky:

• Ako veriť svojim schopnostiam a rozvíjať si intuíciu?
• Ako nepodliehať úzkosti a nenechať sa rozhodiť tým, čo nedokážeme ovplyvniť?
• Ako sa vymotať z pocitu starých krívd?
• Ako sa naučiť sa pozitívnemu vyžarovaniu?
• Ako zvládať konflikty a nepodliehať negativite?

Priznám sa, že tieto otázky sú pre mňa postavené tak, že ak by sme na ne našli odpovede, tak azda nastane RAJ na zemi. Preto som Janette vyspovedala.

Janette. Začnem hneď otázkou – Ako zvládať konflikty a nepodliehať negativite? Po náročnom období korony, keď každý nás stojí v inom BLATE? Dá sa to vôbec?

Človek najlepšie bojuje vo chvíľach, keď je zatlačený chrbtom k stene, kedy nemá veľa šancí na úspech. Práve vtedy sa objavuje odvaha, húževnatosť a odhodlanosť bojovať tvárou v tvár nepriazni osudu. Nie je to však možné za každých okolností, hlavne, keď sme vyčerpaní a míňa sa nám nádej. Je to pre nás zaťažkávacia skúška, ktorá od nás chce udržať sa v dobrej mentálnej a emočnej kondícii, a dosiahnuť spokojnosť pri tých možnostiach, ktoré súčasná situácia ponúka.

Pomôže nám k sebe pristupovať ako k stroju, ktorý keď má zostať v prevádzke, musí byť kontrolovaný a servisovaný. Svoj psychický stav budujeme podobne. Máme veľa potrieb, ktoré potrebujeme uspokojiť. A aj také, ktoré vieme odložiť.

Zamerať pozornosť na to, na čo máme dosah, nám umožní robiť si krátkodobé plány. Zo skúseností našich predkov vieme, že v krízových časoch im pomohlo opierať sa o štruktúru. Pre nás to teraz môže byť plán, ktorý nám poskytne rozvrh na pár nasledujúcich dní. Je to akoby tréning flexibility – žiť tu a teraz a objavovať v tom tie možnosti, na ktoré sme predtým nemali čas. Je to výzva aj na prehodnotenie hodnotového rebríčka.

A príležitosť na sebapoznanie, aby sme si vedome vybrali, čo dôležité v živote chceme mať a čoho sa vzdáme, aby sme dosiahli harmóniu a primeranosť. Mali by sme sa zamyslieť, či náš život vedie skôr k vnútornej radosti, alebo vnútornej prázdnote. Či ľudia, s ktorými zdieľame svoj život v nás vyvolávajú skôr pozitívne, alebo negatívne zážitky.

Zvládanie konfliktov je téma na celý život. Čo je podľa teba v tejto oblasti kľúčové?

V konfliktoch zvyčajne víťazia emócie nad intelektom. Toto samo o sebe nemusí byť problematické – za predpokladu, že si to uvedomujeme. Keď je však myslenie ovplyvnené citmi natoľko, že sa vymyká logickej kontrole, argumentáciu to skreslí a prichádza k slovným zraneniam. A to je na hádke najzraňujúcejšie – to, čo vyriekneme v amoku a rozhorčení, už nejde zobrať späť. Preto je dobré preventívne predchádzať tomu, aby nebola hádka ako emočná explózia – podobá sa potom na lávu, ktorá zanecháva veľké škody.

Keď nie sú zreteľné hranice (pre druhých, ale aj pre nás samotných), bývajú v osobných aj profesijných vzťahoch posúvané a znova vytyčované prostredníctvom manipulácie. Preto sa ľudia urážajú, zlostia, mlčia, obviňujú, zraňujú, bojujú … to všetko nahráva konfliktom.

Vo svojej praxi vnímam, že ľudia, ktorí nemajú pre seba definované pevné hranice, sa často navonok podvolia, ale vnútri sú plní pochybností a zloby. Radi by dokázali povedať nie, ale boja sa dôsledkov, tak radšej hovoria polovičaté áno. To vedie k tomu, že sa cítia nenaplnení. Niektorých vecí sa dožadujú nátlakom, čo tiež spúšťa zbytočné konflikty.

Veľa ľudí sa stále vracia do minulosti. Nevedia spracovať staré krivdy. Dosť často sa to ťahá z detstva. Ako to vnímaš ty medzi tvojimi klientmi? A ako to uťať?

Na minulosť je výhodné nazerať ako na kartotéku. Zvyčajne sa v nej netreba prehŕňať každý deň. Slúži na archiváciu. Minulosť je veľkým zdrojom poučenia a istým prameňom užitočných informácií, ale nie je to miesto, v ktorom máme žiť. Aj keby sme chceli, minulosť nemôžeme a nevieme prepísať. Hoci, niekedy po tom túžime tak, ako po ničom inom.

Keď chceme, aby sa prejavila budúcnosť, potrebujeme sa z minulosti vymaniť. Potrebujeme sa jej zbavovať a pokračovať v uvedomovaní si toho, že život prebieha práve teraz. Budúcnosť je výsledkom toho, čo si myslíme,  čo cítime a čo robíme dnes – práve v tejto chvíli. Také jednoduché a zložité zároveň.

S opúšťaním minulosti je úzko prepojené odpúšťanie. Rozhodnúť sa pre dar odpustenia znamená upustiť od myšlienok na pomstu a akceptovať bolesť, ktorú nám vinník spôsobil. Ide o ujasnenie si toho, čo sa nám stalo a prečo cítime všetky tie negatívne emócie, ktoré nám to spôsobilo. Máme právo ich cítiť, ale nemusíme sa s nimi stotožňovať.

Prejdime na pozitívne vyžarovanie. Keď je raz človek „na prášky“, tak asi ťažko môže pozitívne vyžarovať. Dá sa to vôbec? Lebo v hneve si budem zbytočne opakovať mantru, že som pozitívna, som pozitívna… vyžarujem pokoj a lásku…

Nestačí sa uprieť iba na afirmácie, keď na úrovni správania nič nezmeníme. Pozitívne vyžarovanie nejde aktivovať na povel. Je závislé od proaktívneho postoja a našej iniciatívy pozerať sa na svet najskôr z pohľadu vďačnosti a toho, na čo máme dosah. Zmenou myslenia dokážeme zmeniť postoj. A ten determinuje naše správanie.

Keď pozitívne vyladíme sebavnímanie, vyladíme aj vyžarovanie. Preukazovať rešpekt a úctu sebe sa premietne do toho, že to robíme prirodzene aj pri iných ľuďoch. Keď sme láskyplnejší, tolerantnejší a empatickejší, tak nemáme veľa dôvodov byť toxickými a negativistickými.

Napísala si na spomínané témy knihu. Čo ťa k tomu viedlo? A kde si ju môžu ľudia v prípade záujmu objednať?

Nerobím si ilúzie, že nejaké návody nám dokážu zmeniť život. Každý z nás je jedinečný a svojbytný. Univerzálne platné odporúčania preto nemôžu fungovať. Úprimne však verím, že niektoré myšlienky dokážu aktivovať radosť, pokoj, nádej, pokoru aj vzrušené očakávanie, čo všetko človek môže, keď sa rozhodne. Zažívam to denne vo svojej praxi, keď sprevádzam ľudí, ktorí sú nespokojní so svojím životom.

Neraz im naučené správanie podráža nohy. Ide to zmeniť. Preto som zostavila túto knihu receptov na zmenu postojov a čerpanie podnetov na reštrukturalizáciu vlastného života. Mojím zámerom bolo stvoriť zrozumiteľnú, prehľadnú a praktickú príručku o sebarozvoji, bez zbytočných omáčok, idúcu rovno k veci, čo sa oplatí urobiť a prečo.

Kniha je vo všetkých kníhkupectvách, aj u mňa na webe.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová