fbpx
5 sekúnd, ktoré vám darujú hodinu času
Domov / ZAMYSLENIA / Eva Staroňová: 5 sekúnd, ktoré vám darujú hodinu času

Eva Staroňová: 5 sekúnd, ktoré vám darujú hodinu času

Fakt, že sa podľa svojho biologického rytmu delíme do dvoch skupín na nočné sovy a ranné vtáčatá, je asi všeobecne známy. Menej pretriasaný, avšak vôbec nie menej zaujímavý je fakt, že sa delíme na dve skupiny aj v tom, ako ráno vstávame. Jeden typ vstane po prvom zazvonení budíka. Jednoducho otvorí oči, vstane z postele a funguje. Druhý typ toto nedokáže. Na to, aby vstal, potrebuje zvonenie budíka niekoľkokrát posunúť a proces prebúdzania natiahnuť aspoň na štvrťhodinku.

V lepšom prípade. Oveľa častejšie trvá vstávanie viac ako polhodinu a zvonenie sa posúva každých 10 minút aspoň trikrát. Do ktorej skupiny patríte?

Ja som posúvač.

Teda, bola som. Proces ranného prebúdzania som dokázala vyšperkovať nastavením troch budíkov, každý s iným zvonením. Prvé zvonenie budíka bolo vždy len jemným melodickým náznakom rána. Zatiaľ žiadna panika.

Druhý budík sa ozval zvyčajne po štvrťhodinke a nástojčivejšie oznámil, že už bude treba vstávať, ak chcem stihnúť pozdrav slnku, kávu a nenaháňať sa.

S prvým posunutím som sa vzdala kávy, s druhým posunutím predsavzatia naštartovať ranný metabolizmus jogou. Pri všetkých plánoch ráno vstať načas, som pri ďalšom a ďalšom posunutí zvonenia dobre vedela, že kým nezahrmí tretie zvonenie, ešte stále mám z čoho skresávať a s odretými ušami stihnem. Kontrolka sa v hlave rozblikala až pri posunutí tretieho zvonenia.

Vyhodila ma síce z teplej periny želaným tempom, avšak s každodennou výčitkou, že opäť raz precválam ráno v strese a všetky dobré predsavzatia z predchádzajúceho večera presuniem na zajtra.

Navyše sa od rána celým dňom tiahla trpká príchuťou niečoho, čo som nevedela pomenovať, až kým som sa na jesennom víkendovom reštarte online magazínu 40plus v Roháčoch nestretla s výživovou poradkyňou, trénerkou a koučkou Nelou Sullens.

Nela spolu so skvelou fyzioterapeutkou Elenkou Bernátovou viedla na reštarte cvičenia, diskusie a individuálne konzultácie v oblasti životného štýlu, zdravého stravovania a pohybu.

Viaceré z návodov, ktoré zazneli, sa týkali najmä toho, ako pravdivo vidieť naše návyky (zlozvyky) a výhovorky a ako s nimi pracovať tak, aby zmena priniesla želaný efekt.

Ako si zachovať zdravie po štyridsiatke?

Tiež sa zvyknete vyhovárať, že by ste radi viac cvičili, chodili viac pešo a denne zdravo varili, ale nemáte čas? Tiež nariekate, že Vám chýba tak hodinka denne a deň medzi nedeľou a pondelkom? Tiež hľadáte spôsoby, ako si nájsť viac času, aby ste stihli všetky predsavzatia pre cestu k svojmu lepšiemu ja? Pod váhou jednoduchých, ale dobre kladených otázok sa odpovede začnú vynárať sami od seba.

Moju hodinku denne by som si vedela nájsť, ak by som vedela ráno vstať o hodinu skôr.

Budík si večer síce nastavím (ten prvý), ale posúvaním zvonenia o moju hodinu navyše aj tak vždy prídem. A trpká príchuť z rána? Volá sa strata kontroly. Ja mám rada všetko pod kontrolou. Moje vstávanie sa mi však spod kontroly trvalo a dlhodobo vymykalo. 

Toto jednoduché poznanie pre mňa znamenalo pevnú zem pod nohami. Môj problém vlastne nie je ranné vstávanie, môj problém sa volá strata kontroly.

Výrazne sa mi uľavilo. Zvládnuť ranné vstávanie som si nevedela predstaviť, dostať ranné vstávanie pod kontrolu však mojim ušiam znelo úplne inak. Nevyhnutne, naliehavo a zrealizovateľne.

Zvláštne, že na takú zdanlivo jednoduchú odpoveď nepríde človek sám, ale až v diskusii so skvelou skupinou ľudí na reštarte.

Nie je to totiž len o odpovedi. Je to najmä o vnútornom rozhodnutí, presne túto jednu konkrétnu vec tu a teraz vo svojom živote zmeniť. Je to aj o „verejnom“ záväzku, ktorý takto pred všetkými vyslovíte. Pretože v tom momente viete, že presne táto zmena rozhýbe ďalšie a ďalšie veci, na ktorých Vám v živote záleží. 

A že tentokrát nesmiete sklamať, seba ani druhých.

O odvahe k rozhodnutiam, k zmenám, k púšťaniu sa do vecí, do ktorých sa nám bežne nechce napísala Mel Robbins, autorka, moderátorka a motivačná spíkerka, knihu 5 sekundové pravidlo.

Niečo na tom bude.

V sobotu som dostala od Nely Sullens jednoduchý tip na 5 sekundové pravidlo. V nedeľu som vstala na prvé zazvonenie budíka. 5, 4, 3, 2, 1… štart… nie je miesto, ani čas na pochybnosti, otázky, výhovorky…. hlava sa už rozhodla, telo sa dalo do pohybu. Stihla som aj pozdrav slnku, aj prísť načas na nedeľné pokračovanie reštartu.

V pondelok tiež, aj v utorok. Streda bola kritická, aj štvrtok, ale piatok a víkend opäť pod kontrolou. Od reštartu prešli tri týždne a ja to dávam. Priznávam, nie vždy ideálne a niekedy tie sekundy v hlave trošku naťahujem. Ale o to až tak nejde. 

Dôležité je, že presne viem, čo všetko sa týmto rozhodnutím dalo v mojom živote do pohybu.

PS: Dievčatá (a Peter : ) z jesenného reštaru – dala som to! Nielen moje ranné vstávanie a tento článok : )). Darovala som si hodinu času denne a skvelý pocit, že ak dokážem pohnúť mojim ranným vstávaním, dokážem u seba pohnúť čímkoľvek. Zdalo by sa, že na jesenný reštart ma priviedla náhoda. Ja som ale presvedčená, že náhody si do života pritiahneme presne tak, ako ich potrebujeme.

Eva Staroňová