Nikdy som si nemyslel, že práve ja. Začínať odznova v 46ke… fúú. S odvahou to nemá nič spoločné. Priniesol to život. Taký, aký som žil. A žil som ho podľa seba. Teraz stojím na štarte a nebude to beh po rovinke. Na to je môj začiatok príliš v mínuse. Bude to skôr výstup na kopec, možno horu. Dnes je pre mňa však podstatné, že už kráčam! Po absolvovaní 17 mesačnej prípravy by som mal byť dostatočne pripravený. V niektorých chvíľach to tak aj je. Príprava sa osvedčila. Ale úprimne dodávam, že tak, ako pri výstupe na kopec v horách, aj v živote sem tam treba zdolať prevýšenie a vydať viac energie. A najmä sa nepoddať. A už vôbec nie otočiť sa!
Viem, že to chcem a musím zdolať. Každopádne nechcem zísť z trasy. Držím sa značiek a správnych pravidiel. Moja túra smerom na vrchol ich má pomerne presne stanovené. Kráčam krok za krokom. Sem tam je to rovinka a sem tam kopec. Každopádne smerujem k môjmu bodu „nula“.
Môžem si už povedať, že základný tábor som dosiahol. A teraz smiem opäť začať – naplno žiť môj život. Verím, že tento pocit príde čoskoro.
Možno moje slová znejú čudne a nezrozumiteľne. Tak stručne vysvetlím. Som alkoholik a trpím bipolárnou poruchou. Dnes som už 19 mesiacov čistý. Začal som žiť odznova. Po rozvode, po rozchode, po strate zamestnania…
Zmenil som bydlisko, našiel som novú prácu…. Mám 46 rokov a na všetkých účtoch mínusy. Nie len na bankových. Úprimne, tie nepeňažné sa splácajú oveľa ťažšie. Po liečení a vďaka mnohým novým ľuďom v mojom živote dnes viem, že to dám! Mám v hlave svoje motto: „Vo chvíli keď chceš skončiť, spomeň si, prečo si začal!“
Text a Foto: Erich Kadnár (ilustračná fotografia symbolizuje moju minulosť s rozpadajúcou sa krčmou v pozadí, moju prítomnosť a budúcnosť s dcérou po boku a s myšlienkami a v srdci i na ďalších skvelých ľudí, ktorí ma podporujú)