Ako sa vie „zákon“ pohrať so ženami na dedinách? Majú nálepku dedinské husi? Sú menejcenné?

Domáce násilie a pomoc ženám na Slovensku

Ako sa vie „zákon“ pohrať so ženami na dedinách? Považuje ich za menejcenné? Majú nálepku dedinské husi? Alebo sú považované za niečo menej ako ženy v mestách?

Prinášam vám príbeh z prostredia dediny a o tom, že nielen v mestách sú chobotnice, ktoré vedia ovplyvniť aj vyšetrovanie samotnou políciou či prokuratúrou. 

Som si vedomá toho, že nie je jednoduché „od stola“ rozhodovať o osudoch ľudí, ktorým protiprávnym konaním vznikla ujma na ich právach. Takto postihnutí ľudia sa buď uzatvoria do seba a snažia sa zažité útrapy vnútorne prežiť dúfajúc, že sa už nikdy nič podobné nebude opakovať, alebo sa s vierou v nápravu obrátia na orgány činné v trestnom konaní, naivne si mysliac, že im bude poskytnutá ochrana pred páchaním trestnej činnosti.

Moja klientka patrí do skupiny osôb, ktoré sú presvedčené o tom, že ak sa aj stane nejaký protiprávny čin, tak sa s ním netreba nikde chváliť.

Je presvedčená, že je potrebné v tichosti znášať príkoria života. Nikdy nechcela podávať trestné oznámenie na bývalého manžela. Bolo to najmä kvôli hanbe, ktorá ide ruka v ruke s trestným oznámením a prevalením celého konfliktu, no bolo to aj kvôli strachu pred vyčíňaním páchateľa a jeho rodiny, ak by sa začalo s vyšetrovaním diania, ktoré prebiehalo za múrmi ich domu. Strach z jeho osoby bol väčší ako odhodlanie ísť sa vyžalovať na políciu.

Predpokladám, že ľudia pracujúci so zákonom, nikdy nezažili ten pocit bezmocnosti a strachu z muža, s ktorým žijete niekoľko desiatok rokov, a ktorý sa akoby mávnutím čarovného prútika zmení na netvora. Nevedia si predstaviť ten pocit, keď sa žalúdok zviera v kŕčoch, psychické napätie nedovolí urobiť krok z domu z obavy pred prenasledovaním, ponižovaním, vyhrážkami, posmeškami. Myseľ nedovoľuje zostať v priestore, kde sa udiali neprávosti, no zároveň nohy nechcú poslúchnuť nutkanie utiecť z toho priestoru.

Roky sa stretávam so ženami, ktoré muži rôznymi spôsobmi obmedzovali, museli sa podriadiť normám zaužívaným v dedinskom prostredí.

Žena na dedine je aj v dnešných časoch v prvom rade manželka zabezpečujúca blaho muža, potom nasleduje starostlivosť o deti. Práva žien sú odsunuté do úzadia. Mnohokrát som sa stretla s prípadom, kedy sa žena vzoprela tyranii muža, tak z toho vždy vyšla ako porazená, čo malo negatívne následky pre jej ďalší život na dedine. Preto sú aj do dnešných čias ženy z dedinského prostredia podrobované násiliu a tyranii bez možnosti brániť sa, prípadne vyhľadať pomoc štátnych inštitúcií.

Orgány činné v trestnom konaní privierajú oči pred násilím páchaným na ženách.

Ak aj týraná žena nahlási takéto protispoločenské konanie, je v prvom rade odradená postupom polície, ktorá, aj keď dostane dôkazy o protiprávnom konaní násilníka, dôkazy prehliada, prípadne ich označí ako výplody fantázie a subjektívne pocity ženy, ktorá incident nahlasuje, prípadne označí konanie násilníka ako „sled negatívnych udalostí vzťahového charakteru“. Následne príde pre ženu nahlasujúcu domáce násilie ďalší šok v podobe odmietnutia trestného oznámenia, aj keď dôkazy svedčia o tom, že sa skutok stal tak, ako ho opísala poškodená do zápisnice o výsluchu svedka ‒ poškodeného.

V médiách prebiehajú rôzne kampane nabádajúce ženy, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia alebo sú obeťami páchania trestnej činnosti, aby sa nebáli a nahlásili protispoločenské konanie, ktoré nepriaznivo vplýva na ich život.

Slovenský fenomén zvaný domáce násilie je dlhodobo prehliadaný problém našej spoločnosti, ktorý sa síce kompetentné orgány snažia riešiť, no jedna vec je snaha o osvetu a druhou vecou je snaha o objasnenie takto páchanej trestnej činnosti. Na každom policajnom oddelení je nástenka s letákmi, kde sa nachádzajú informácie o tom, ako a kde možno nahlasovať páchanie domáceho násilia.

Samo Ministerstvo vnútra SR je iniciátorom takýchto kampaní, na letákoch venovaných násiliu na ženách uvádza, že násilie na ženách je porušenie ľudských práv a forma diskriminácie žien. Je preto nepochopiteľný prístup príslušníkov PZ, ktorý namiesto riadneho vyšetrenia protiprávneho konania násilníkov páchajúcich násilie na ženách, zvolia cestu rýchleho uzatvorenia veci s konštatovaním, že „skutok, ktorého sa mal dopustiť podozrivý, nie je trestným činom.“

V prípade, ktorý popisujem, začala polícia konať až na základe anonymného oznámenia, v ktorom pisateľ (z textu vychádzajúc duchovný), okrem iného informoval najprv krajskú prokuratúru o chystajúcom sa spáchaní trestného činu vraždy, ktorého obeťou mala byť moja klientka.

Krajská prokuratúra na základe príslušnosti odstúpila anonymné podanie policajnému zboru. Skutočnostiam uvedeným v anonymnom oznámení nebola zo strany vyšetrovateľa PZ venovaná dostatočná pozornosť, ktorá bola potrebná na prešetrenie tak závažných podozrení z páchania trestnej činnosti uvedených v anonymnom podnete.

Do dňa, kedy klientka bola zavolaná na výsluch, ani len netušila, že by sa zo strany jej bývalého manžela niečo také malo pripravovať.

Vyšetrovateľ PZ jej dal prečítať anonymné oznámenie, pričom zostala šokovaná z toho, čo sa tam nachádzalo. Zrazu sa jej v pamäti vrátili spomienky na prežitú hrôzu, ktoré chcela vytesniť z hlavy. Rozplakala sa a premohol ju neopísateľný pocit strachu z toho, čo všetko sa jej mohlo prihodiť pred tým, než prišla na oddelenie kriminálnej polície. Prišlo jej nevoľno z toho všetkého a musela požiadať o pohár vody.

Vyšetrovateľ PZ nerešpektoval jej psychické rozpoloženie, nedal jej možnosť upokojiť sa a nútil ju vypovedať aj napriek tomu, že plakala a mala problém sústrediť sa na výsluch. Vyšetrovateľ PZ argumentoval svoj nátlak tým, že má v ten deň ešte niekoľko výsluchov a nemá čas čakať, kým sa upokojí. Nástojil na spísaní zápisnice, a tak vypovedala tak ako vypovedala ‒ pod emóciami strachu a obavy o život. Bola nútená vyšetrovateľom PZ pamätať si na každý detail a skutočnosť, ktorá sa udiala, a taktiež bola nútená pamätať si všetky okolnosti prípadu.

Množstvo advokátov na obhajobu svojich klientov uvádza to, že nie je možné si každý krát pamätať všetky podrobnosti v slede, ako prebiehali a sú prípustné isté nedostatky.

V tejto súvislosti môžem spomenúť aj fakt, že vo svedeckej výpovedi matky klientky chýbali skutočnosti, ktoré ona sama uviedla pred vyšetrovateľom PZ, no ten tieto skutočnosti nevniesol do jej svedeckej výpovede. Na tieto chýbajúce skutočnosti som poukázala v sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania, no moje postrehy boli označené ako účelové s tým, že jej matka si svoju svedeckú výpoveď prečítala a na znak súhlasu ju podpísala.

Musím však pripomenúť fakt, že jej matka, ako osoba vyššieho veku, bola na výsluchu k takto závažnej veci po prvýkrát, preto jej nemožno vytýkať postoj pri podpisovaní zápisnice. Matka klientky mala pocity zahanbenia a poníženia, čo ju priviedlo do stresu.

Spisový materiál k prípadu, ktorý si vyžiadala prokurátorka na základe podnetu, obsahuje dôkazy, ktoré boli zadovážené vyšetrovateľom PZ v priebehu vyšetrovania. Predpokladám, že okrem výsluchov neboli vyšetrovateľom PZ vykonané žiadne iné dôkazy. Listinné dôkazy vo forme výsluchov považuje prokurátorka za dostatočné na náležité zistenie skutkového stavu veci.

Je zrejmé, že skutkový stav veci nebol náležite zistený, poukazujem na tento fakt počas celého priebehu vyšetrovania vo všetkých sťažnostiach a podnetoch, a z toho dôvodu som navrhovala vykonať dôkazy (výsluch klientkou navrhovaných svedkov), ktoré by prispeli k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, čo bolo vyšetrovateľom odignorované a z neznámych dôvodov zamietnuté.

Do zápisnice o trestnom oznámení klientka uviedla celý priebeh páchania protiprávneho konania páchateľa, so všetkými podrobnosťami od začiatku po koniec, tak ako si ich v deň spisovania zápisnice pamätala. Po spísaní zápisnice o trestnom oznámení a neskoršom spísaní zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného, predpokladala, že príde úľava v podobe ukončenia všetkého toho trápenia.

Priebeh vyšetrovania ma však prekvapil a utvrdil v tom, že v tejto krajine nie je možné obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní za účelom dosiahnutia spravodlivosti a spravodlivého potrestania vinníkov páchajúcich trestnú činnosť.

Rozhodnutím vyšetrovateľa PZ o zastavení trestného stíhania sa tak zaradila do zástupu žien, ktoré si naivne mysleli, že podaním trestného oznámenia príde k riadnemu vyšetreniu prípadu a následnému potrestaniu vinníka. Nepomohlo ani využitie riadnych opravných prostriedkov v podobe sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ o zastavení trestného stíhania, kde som, okrem iného, vyslovila svoje námietky voči postupu vo vyšetrovaní, voči nesprávnemu kvalifikovaniu porušenia zákona, namietala som to, že nebol náležite zistený skutkový stav veci.

Na základe týchto skúseností a sklamania z priebehu vyšetrovania som požiadala Generálnu prokuratúru SR o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí prokurátora okresnej prokuratúry a preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa PZ. Generálna prokuratúra SR, na základe vecnej príslušnosti, odstúpila moje podanie krajskej prokuratúre na ďalší zákonný postup. Krajská prokuratúra, na základe preskúmania všetkých k spisovému materiálu sa viažucich dôkazov, nezistila žiadne pochybenia vo vyšetrovaní a potvrdila všetky rozhodnutia vo veci.

Môžem zodpovedne prehlásiť, že tvrdenia klientky neboli výplodom fantázie, takisto neboli výsledkom subjektívnych pocitov. Konanie páchateľa bolo jednoznačne označené ako protiprávne osobami z policajného prostredia, ako aj z advokácie, s ktorými sa v rámci činnosti občianskeho združenia radíme.

V OZ DEBORA, ktorú klientka v mesiaci december 2018 požiadala o pomoc ako obeť domáceho násilia, ju celú dobu podporujeme.

Od samého začiatku pomoci sme presvedčení, že dochádzalo k páchaniu protiprávneho konania vo forme psychického násilia, najmä zasielaním vyhrážok, vulgarizmov, citového vydierania, sledovaním, príkazmi, obmedzeniami a vyvolávaním strachu prostredníctvom sms správ, použitím výlučne elektronických zariadení (mobilný telefón). Tomuto faktu sa vyšetrovateľ počas vyšetrovania nijako nevenoval bez dostatočného odôvodnenia, hoci toto konanie bolo jadrom protiprávneho konania.

Vo výpovedi do zápisnice o trestnom oznámení je uvedené aj to, že sa páchateľ vyhrážal klientkiným rodičom rozsekaním. Túto skutočnosť vyšetrovateľ PZ z neznámych dôvodov opomenul preveriť, čo vyvoláva pochybnosti o správnosti postupu.

Nesprávne zvolený smer vyšetrovania a vykonanie dôkazov, ktoré nemali za následok správne a náležite zistený skutkový stav veci, ktorého následkom bolo nezákonné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania, možno považovať za učebnicový príklad zmarenia vyšetrovania.

Na základe týchto skutočností sme, ako organizácia zaoberajúca sa násilím páchaných na ženách, nútení osloviť ľudsko-právne organizácie s prosbou o pomoc, prípadne medzinárodné organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv.

Predpokladám, že organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv zistia závažné pochybenia vo vyšetrovaní tohto prípadu a z toho dôvodu budeme žiadať vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči konkrétnym osobám.

V tomto prípade je ešte veľmi veľa pochybných praktík a postupov, no opisovať celý proces by bolo náročné a pre mnohých čitateľov aj únavné.

Týmto článkom chcem verejne upozorniť na to, že stále sa v našej spoločnosti dejú veci, ktoré sa zametajú pod koberec, a vplyv a moc má ešte stále navrch pred spravodlivosťou. V OZ DEBORA sme odhodlaní bojovať až do konca a odkázať tak ženám prežívajúcim príkoria týrania a ponižovania, že sa netreba báť, ale ísť a sťažovať sa. Samozrejme, na miesto, kde budú vypočuté.

Je veľa organizácií, a som presvedčená, že veľa mojich kolegýň a kolegov sa bijú a budú biť za práva obetí násilia, ktoré sa odhodlajú svoj problém riešiť.

Autori:

Bibiana Dolník

Nemenovaný konzultant združenia

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/