Domáce kura má inú konzistenciu, farbu a samozrejme aj chuť. Pri váhe vyše 3 kilá zasýti celú rodinu…
Možno si pamätáte na obrázok tohto kuraťa. Onedlho prinesiem rozhovor s našim farmárom, ktorý chová nielen sliepky a kurence. Venuje sa poľnohospodárstvu. Ako sa naše kroky streli?
Asi pred pol rokom som hľadala chovateľa, ktorý by nás vedel pravidelnejšie zásobovať doma odchovanou hydinou.
Hľadala som kura od farmára. Ako sa hovorí, na čo myslíte, to rastie. Dostala som sa k farmárovi z vedľajšej dediny, ktorý chová hydinu a vďaka nemu sa môžeme tešiť čerstvému a kvalitnému mäsu. A chcem sa s vami podeliť. Nie o kura, to zjeme doma.. ale o to, že môžeme sa navzájom podporovať a touto cestou sa bude dariť ľuďom v okolí…
Domáce kura od farmára – chuť detstva
Keď som sa prvýkrát „zakusla“ do domáceho kuraťa, v myšlienkach som sa preniesla do detstva. Moja babka chovala všetko. Sliepky, kurence, kačky, prasiatka, V obchode kupovala maximálne múku a niekedy mlieko, lebo aj to mala od suseda, ktorý choval kravy. Všetko bolo domáce. Časom človek aj zabudne, ako to chutí, až kým sa nezakusnete do domáceho kurčaťa, ktoré vás v myšlienkach prenesie do detstva.
Podpor suseda…
Nedávno som mala stretnutie s jedným biznismenom, ktorý mi hovoril, že všetko sa snaží kupovať domáce. Aby si zabezpečil kvalitný zdroj mäsa, tak poprosil suseda z jeho rodnej deniny, aby mu choval sviňu. A deje sa to tak už niekoľko rokov. Znamená to, že sused dostane zaplatené za starostlivosť aj o biznismenove prasa. Či sa staráte o jedno, dve alebo tri svine je z časového hľadiska skoro jedno. A všetci sú spokojní.
Cesta existuje...
Toto je priatelia cesta. Často robím rozhovory o zdraví. O tom, že čoraz viac ľudí je chorých a nevedia sa z chorôb vystrábiť. Potom nasledujú lieky a kolotoč vedľajších účinkov. Ale riešenie môže byť aj jednoduché. Cesta, ako sa dostať ku kvalitnejšej poživni tu je, len často nám to ani nenapadne. Možno bývate v meste, ale váš bývalý sused z dediny chová a pestuje. A možno by dochoval a dopestoval aj vám. Neviem. Je to len taký nápad, ktorý by sa možno mohol ujať…
Bude aj obilie a teda múka… Bez GMO
Ja som s mojim farmárom včera hodila reč a povedal mi, že už má aj traktor a tento rok bude mať obilie. Kúpil už aj kamenný mlyn a bude múku mlieť. Veľmi sa teším, lebo ako viete, chlieb pečiem pravidelne. Takže okrem domáceho mäsa sa dostanem aj k múke. A stačilo sa len porozprávať. Farmár takto získa odbyt na múku a nestanene sa mu, že by mu obilie spráchnivelo v sklade. Lebo, neviem či viete, ale mnohí slovenskí pestovatelia majú plné sýpky, pretože bojujú s cenami dovezeného obilia, ktoré je aj o polovicu lacnejšie.
Ak ste už čítali o modrých zónach tak viete, že najviac sa dožívajú ľudia, ktorí (okrem iného) konzumujú lokálnu stravu. A mne dnes napadlo, ako som to kura vytiahla z chladničky, že cesta existuje. Len sa musíme k tomu postaviť rozumne a vzájomne sa podporiť. Rozprávať sa. Odporučiť.
Prajem vám krásnu nedeľu. Ak bude obilia dostatok, dám vám na farmára potom kontakt. Mäsa žiaľ nemá toľko, aby mohol rozšíriť okruh kupujúcich…
Mohlo by sa vám páčiť…
Na ceste za hľadaním uzdravenia…