fbpx

Celá naša rodina prekonala pred pár dňami Covid-19. Ako to prebiehalo? A čo nám pomohlo?

Dôležitý kľúčový moment pri liečení z Covid-19

Pred pár dňami sme celá rodina prekonali Covid-19. Rozhodla som sa podeliť o moje skúsenosti, o dôležitý kľúčový moment pri liečení z Covid-19, pretože tieto informácie môžu byť pre mnohých osožné a nápomocné.

Koronu priniesol pravdepodobne syn.

Píšem pravdepodobne, pretože prvý mal príznaky. Znášal to dobre a bez stresu. Mal zvýšenú teplotu, bolesti na hrudi, nádchu, kašeľ, stratu chuti a čuchu. Dali sme ho do karantény a jedlo sme mu nosili ku dverám izby. Nepomohlo…

Ďalšia pozitívna som bola ja.

Poviem otvorene, keď som zbadala tie dve čiarky na AG teste, potešila som sa. Môže to znieť úchylne, ale prvé, čo mi napadlo, že konečne to budem mať už za sebou a zároveň vyskúšam či mám imunitu v poriadku. Cvičím a stravujem sa už roky podľa rád Nely Sullens a pozerám aj na rady Martina Vacha, ktorí obaja píšu pre Magazín 40plus. Počas pandémie som ešte trochu vyladila všetko, čo sa dalo. Okrem toho, že som schudla 6 kíl a spevnila si telo, brala som aj vitamíny. Presne tak, ako o tom píšu lekári zameraní na prevenciu (o pár dní vyjde na tú tému aj videopodcast na kanáli ODznova).

Pozitivitu som teda prijala pozitívne a verila som, že to prebehne dobre a bez komplikácií.

Situácia sa vyvíjala vskutku dobre. Išlo to. Na piaty deň sa mi ale pohoršilo. Muž, stále negatívny, mi nariadil ľahnúť si. Tak som teda poslúchla a dva dni som strávila v polohe ležmo. Mala som nádchu a strašný tlak v hlave. Teplota žiadna. Po dvoch dňoch ležania sa mi zdalo, že som zdravá, a tak som sa aj nastavila. Omyl.

Ďalšie ráno som skoro nevstala.

Bolelo ma celé telo. Akoby som vŕzgala. Ledva som prešla z kuchyne do obývačky. Silný tlak na lopatkách a na krížoch. Vážne ma chytil stres a panika. Srdce mi búchalo. Premietala som si v hlave všetky scenáre. Potom mi napadlo, že ak som na tom zle, tak mám aj nízku saturáciu krvi. A vytiahla som oxymeter.

98

Aha. Tak nezomieram.

Možno to vyzerá, že si teraz robím srandu. Ale nerobím.

Fakt som sa vystrašila. Veď už 2 roky nejdú správy takmer o ničom inom. Ovplyvnilo to život každého. Chce či nechce.

Ležala som v obývačke s oxymetrom na prste a premýšľala som. Kríže ma zvykli bolievať, keď som čakala „svoje dni“. To už teraz nehrozí (myslela som si), ale možno sú to fantómové predmenštruačné bolesti. Čo ja viem? Skrátka, že síce moje dni už neprídu, ale telo sa so mnou hrá hru a tvári sa, že prídu… OK, povedala som si. Kríže ma bolievali raz mesačne celý život. Tak hádam to prežijem. Tlak na lopatkách som zvykla mávať tiež hocikedy. Stačilo, že som spala vykrútená a bolesť bola na svete.

Celý čas, ako som analyzovala môj zdravotný stav, som sa dívala na oxymeter.

Graf krásne a upokojujúco pulzoval medzi číslami 97 a 98. Zapla som si na YouTube frekvenciu 741 hz a dýchala som. Po dvoch hodinách som vstala a sadla som si za počítač. Od tej chvíle mi už prakticky nič nebolo. (Až na putujúci hlien a občasnú bolesť hlavy po zvyšok povinnej karantény).

Dôležitý kľúčový moment pri liečení z Covid-19. Psychika.

Možno teraz poviete, že som mala šťastie na ľahký priebeh. Ale ja som sa v ten pondelok ráno naozaj preľakla. A pohľad na stav saturácie krvi ma naozaj upokojil. A potom ten rozhovor samej so sebou. Niektorí mi dokonca písali, že počkaj, to sa ti ešte vráti. ČO? Ja som takto rozmýšľať nechcela. Odmietla som to. Odmietam žiť vystrašená. Nie je to na nič dobré, podľa mňa. Strach je zlý radca a spoločník. Je to niečo také, ako keď sadnete na koňa a v hlave vám beží film, že sa potkne a vy spadnete. Kôň vytuší, že ste v strese. A on vás pravdepodobne naozaj vyhodí zo sedla. Jazdila som na koni. Viem, o čom hovorím. Stalo sa mi to…

Predstavujem si však ľudí, ktorí nemajú šťastie na lekára a informácie. Predstavujem si ľudí, ktorí sa pri zistení, že majú koronu, vystrašia, pretože ten informačný pretlak toho, čo sa môže stať je desivý. Stres a panika pri liečení (žiadnej choroby) ešte nikdy nikomu nepomohli. Veľa sa o tom píše, ale neviem, či to niekto aj číta. Pri tejto chorobe je najhoršia ešte jedna vec. Ide to ako na húsenkovej dráhe a vy sa poväčšinou nedostanete k lekárovi. Musíte sa spoliehať hlavne na seba a čerpať informácie, kde sa dá...

Väčšina lekárov ordinuje na telefón. A to nie je správne.

Páči sa mi prístup niektorých lekárov, ktorí každého pacienta s príznakmi vyšetria a ordinujú podľa toho, čo ten človek presne potrebuje.

Mne veľmi pomohlo, že som bola v kontakte s lekármi, ktorí mi poradili pri ordinovaní vitamínov, minerálov a ďalších medikamentov (moja lekárka mi totiž poslala len SMS s krátkou informáciou a doplnila, že keď budem mať 4 dni vkuse horúčky, nech sa ozvem). Mala som možno aj šťastie, že som bola prekrytá antibiotikami, keďže mi robili operačný zákrok u zubára. A konzultovala som aj použitie Ivermectinu a aj som ho brala.

Tých aspektov, ako udržať toto ochorenie pod kontrolou, je viacero.

Veľa lekárov a aj laikov napríklad tvrdí, že Ivermectin je blbosť. Iní lekári si zase myslia, že pomáha. Ja som sa rozhodla veriť, že pomáha. A že to je len placebo? Ja odpovedám, že ak aj áno, tak pomohlo. Bola to moja ďalšia silná mentálna poistka, že sa vyliečim. Verila som v tú kombináciu FLCCC. (Celý čas od začiatku korony som samozrejme brala doporučené dávky vitamínu D, C a ďalších minerálov podľa FLCCC).

Hlavné je, podľa mňa až kľúčové, ostať dobre naladený. Nebyť v strese a riešiť. A veriť.

Ak sa toto celé skončí (neviem, či a kedy), tak si želám, aby sme žili v krajine, kde ambulantní lekári liečia.

Aby sme žili v krajine, kde keď lekárka, ako je napríklad Etela Janeková, pošle na ministerstvo návrh, ako sa dá korona zvládnuť, neostane tento jej list zapadnutý prachom, ale dostane sa k ďalším lekárom. Namiesto toho, aby sme spolupracovali a pomáhali si, na internete narážam na častý hejt, že ona klame. Lebo korona sa predsa liečiť nijak nedá. Netvrdím, že na 100% dá. Ale z veľkej časti hovoria skúsenosti nielen tejto lekárky, že sa to dá. A mimochodom, už len ten pocit, že ste ochoreli a lekár sa na vás pozrie a vyšetrí vás, ako za starých dobrých čias, môže v situácii pandémie zabrať kľúčovo. Aj na spomínanú psychiku.

Zapamätajme si, že keď prišla pandémia, tak väčšina ambulantných lekárov sa na Slovensku pred pacientmi ukryla. A to je, podľa mňa, zdroj zdravotných problémov a aj zvýšeného stresu pacientov, keď zistia, že sú pozitívni.

Martina Valachová

P.S: Môj muž napokon dostal koronu ako posledný z nás. O neho sme sa najviac báli, pretože má určitú diagnózu. Keďže však v januári koronu prekonal, tak ďalšia nálož vírusu sa v jeho tele asi odrazila a doslova utiekla preč. Jemu nebolo vôbec nič. Mal iba nádchu, ktorá sa po troch dňoch skončila. Možno by bolo zaujímavé viesť štatistiku, ako znášajú ochorenie už prekonaní. U nás doma – zatiaľ iba jeden z nás, ale dobre.

P.S 2: Chráňte sa. A keď to na vás príde, použite všetko dostupné. Berte vitamíny. A nezabúdajte na aspirín.

Mohlo by vás zaujímať