fbpx
Diskriminácia žien v práci vo výskume

Ženy narážajú v kariére na tzv. sklenený strop, aj keď diskriminácia žien v oblasti vedy sa javí v roku 2021 minimálne zvláštne.

Ženy predstavujú iba 28 percent výskumných pracovníkov vo svete a ich práca zriedka získa uznanie. Medzi nositeľmi Nobelovej ceny vo fyzike, chémii a medicíne je 17 žien v porovnaní s 572 mužmi. Prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu za fyziku, bola Marie Curie z Poľska v roku 1903, za výskum na radiačných javoch a v roku 1911 sa stala prvou ženou s týmto ocenením aj v oblasti chémie. V Európe je iba 11 percent vedúcich výskumných pracovníčok[1].

Za výskumnú prácu sú ženy často aj menej platené a v kariére nepostupujú tak vysoko ako muži. Aktuálne prebieha vo svete prieskum, ktorý má odhaliť rozhodujúce momenty a bariéry v kariérach žien a mužov vo vede a technike. Analýzou odpovedí sa preukáže, v akej miere rodina, financie, kultúra na pracovisku či diskriminácia formujú kariéru žien.

Rozprávala som sa s Prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., ktorá je vedúcou laboratória biofyziky Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky Centra biovied SAV a profesorkou v odbore fyzika.

Diskriminácia žien v oblasti vedy sa mi javí v roku 2021 minimálne zvláštne. V akej forme ju ženy najviac pociťujú?

Často sa používajú dva metaforické pojmy, „glass ceiling“ (sklenený strop) a „leaking pipeline“ (deravé potrubie). Diskrimináciou v pravom zmysle slova je ten sklenený strop. V niektorých odboroch vedy zastúpenie žien vo vyšších pozíciách je menšie, ako ich celkové zastúpenie v odbore. Prispieva k tomu akýsi podozrievavý pohľad na ich schopnosti, ale aj atmosféra v hierarchii, nastavovaná tradične tými, ktorí tam už sú a boli, a ktorá môže byť ženám nepríjemná, a preto sa o postup aj menej uchádzajú.

Na sklenený strop narazí žena, ktorá by sa na vyššej pozícii mohla osvedčiť, ale nedostane sa tam. To deravé potrubie, teda postupné vytrácanie sa žien napriek tomu, že s rastúcim vekom a skúsenosťami by sa ich pozícia mala upevňovať a rásť, môže byť skôr zapríčinené mimopracovnou záťažou. Rodinný život vyžaduje čas a pozornosť, najprv pri výchove detí, neskôr aj pri starostlivosti o rodičov.

Dobrá, rovnocenná spolupráca partnerov je ešte stále skôr výnimkou, a tým majú ženy znížené šance. Na vedu si nielen musia nájsť čas, ale musia byť počas neho v úplnej pohode. Napríklad naše experimenty veľmi závisia od jemnej motoriky a dokonalého sústredenia, ak je človek trochu v strese, už sa meranie nepodarí a celá príprava, ktorá mohla trvať niekoľko hodín ale i niekoľko týždňov, vyjde navnivoč.

Sama ste dosiahli v oblasti vedy veľa. Ako sa vám to podarilo v prostredí, ktoré neholduje ženám?

Na niektorých pracoviskách som mala dobrých šéfov, na iných nie, ale dalo sa to prekonať pracovitosťou. Veď aj Samko Tále vravieval: „Ľudia si ma vážia, pretože ja som pracovitý“. Pre rozvoj mojej vedeckej kariéry boli rozhodujúce 90-te roky. To boli moje tridsiate roky, teda čas, kedy človek ešte ľahko znáša dlhé nadčasy a ľahko sa učí nové veci. Ja som vtedy pracovala najprv v USA, potom v Nemecku a obe miesta boli vo všetkých smeroch stimulujúce. Na tom som potom mohla stavať po návrate na Slovensko.

Platí pravidlo menších šancí, ale aj platov len na Slovensku? Alebo ide o globálny problém?

Je to globálny problém, v platoch aj v nerovnosti šancí. V sektoroch, ktoré majú striktne definované platové tabuľky, je problém menej vypuklý, pretože sa môže prejaviť iba v pohyblivej zložke mzdy. „Sklenený strop“ na ktorý ženy narážajú v kariérnom raste, je aj u nás, aj vo svete, i keď u nás sa môže zdať, že vo vede je zriedkavejší. Napríklad v druhom oddelení vied SAV, ktoré tvoria prírodovedné ústavy, je pomerne dobré zastúpenie žien aj vo vyšších pozíciách, ale obávam sa, že to môže súvisieť s vyššou toleranciou žien voči nižším mzdám, ktoré v SAV v porovnaní so súkromným sektorom sú.

Aktuálne prebieha vo svete aj prieskum v tejto oblasti. Čo očakávate od jeho výsledkov?

Ten prieskum tu i tam prebieha už vyše 20 rokov. Bolo by zaujímavé vidieť nejakú metaanalýzu všetkých týchto analýz a vidieť trendy v jednotlivých častiach sveta. Z fragmentárnych analýz, ktoré som videla, sa zdá, že tam, kde sa tieto výskumy robia a publikujú už dlho, sa situácia zlepšuje.

Ako prežívate aktuálne korona obdobie? V médiách kolujú denne desiatky informácií aj z oblasti vedy. Názory samotných vedcov na liečenie či vakcíny sa často líšia. Ako sa v tom môže orientovať bežný človek?

Korona obdobie je náročné. I keď aj v mojej pozícii výskumnej pracovníčky, aj v pozícii členky predsedníctva SAV mám „iba“ voliteľný home office, nechodím každý deň do práce. Výskum sme čiastočne obmedzili, aby sme neboli súčasne viacerí v laboratóriách. Prakticky všetky manažérske úlohy riešime cez videokonferencie. Zaberá to viac času a je to menej efektívne. Najmä pri zložitých problémoch, na ktoré majú zúčastnení vyhranené pohľady, sa riešenie hľadá ťažšie cez kameru a mikrofón ako osobne.

O korone vieme veľmi veľa, ak zoberieme do úvahy, že ju skúmame iba rok. A vieme o nej veľmi málo, ak zoberieme do úvahy, čo všetko by sme potrebovali vedieť. V tejto situácii je prirodzené, že nie všetci vedci alebo praktickí lekári sa zhodnú. U vedcov nie je zvykom povedať „je to tak“, hovoria „to, čo sme zistili, nasvedčuje, že to asi je tak“. Bežný človek nie je na také tvrdenia zvyknutý. Navyše, sme v strese z neistoty a v strachu z nie celkom známeho ohrozenia. Nie je nepochopiteľné hľadať rýchlu a jednoduchú istotu, a tú poskytnú tí, ktorí hovoria „je to tak“.

Ako sa v tom orientovať? Treba menej sledovať sociálne siete, ich formát nepraje komplexnému pohľadu na vec a krátke rázne tvrdenia kĺžu po povrchu a často zavádzajú. Je dobré nájsť si jedno dôveryhodné médium a správy o Covide-19 sledovať iba v ňom. Viacej času venovať niečomu príjemnejšiemu – napríklad knihám, filmom, hudbe.

Prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., je vedúcou laboratória biofyziky Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky Centra biovied SAV, profesorkou v odbore fyzika, vedeckú hodnosť DrSc. dosiahla v odbore fyziológia živočíchov, vedeckú hodnosť CSc. v biofyzike. Je členkou združenia ľudí s nadpriemernou inteligenciou Mensa Slovensko.

V roku 1983 ukončila štúdium na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave, odbor jadrová fyzika, doktorát získala v roku 1989 v biofyzike, potom 1990-91 nasledovalo postdoktorandské štúdium na lekárskej fakulte University of Pennsylvania, Philadelphia, PA, USA, 1993-2001 bola vedeckou pracovníčkou Ústavu farmakológie a toxikológie Technickej univerzity v Mníchove, SRN. Bola hosťujúcou profesorkou vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a v Ústave farmakológie a toxikológie Viedenskej univerzity vo Viedni.

[1] UNESCO, Science Report: towards 2030 (2021)

2 Does Gender Bias Still Affect Women in Science? | Microbiology and Molecular Biology Reviews (asm.org)

Opinion: Peer Review Study Compromises Response to Gender Bias | The Scientist Magazine® (the-scientist.com)

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová