#sorryAKO je rubrika, ktorá je písaná štýlom STAND UP. Niekedy odvážne, ale vždy vtipne a priamo zo života. Vulgarizmy hviezdičkujeme : – )
KRÁTKO PRED KOLAPSOM
Poznáme to všetky matky, aj nematky.
Keď sa z totej prenádhernej pozitivity prekotíme dolu.
To, žeby ťa náhodou od samej radosti a spokojnosti neporazilo.
Ale, treba prestriedať strany, bo tak to tu proste chodí.
Po smiechu, býva plač.
Deje sa to aj mne a tak vás kus pobavím.
Lebo, absolútne ma žiadna zmysluplnejšia téma nenapadla…
Aj ja mám svoje dni prázdnej hlavy…
A pms.
Takže, dám sebe kávový likér z Lidla, bo chlop mi kúpil z lásky…
A ja rada také sladžariny.
Nožky šumne do ľuftu a rilex, tejkit íízi..
Krátky výcuc mojich predkolapsových stavov :
Keď ujde had zos terária, a zistíš to ráno, po manželovom panickom výkriku…
Abo, ujdú tote najucvrlikanejšie cvrčky, so všetkých cvrčkov na planéte zem a dostanú sa do všetkých kútov tvojho bytu..
Máš prírodu minimálne na mesiac úplne všade, a tiež aj po spánku a nervoch…
Kocúr sa ti vyriga na čisto vypratý koberec, 5 minút pred príchodom návštevy, a aby toho nebolo málo, tak ty to rozvláčiš na papuči po šickych zmytých podlahoch…
Tu už tvoja aura ladí dočervena s tvojou tvárou a tuho rozmýšľaš, či ti to fest dodžube karmu a život, keď ukážeš prostredník do vesmíru…
Po hodine podozrivého ticha zbačiš, že deti varia v izbičke dajaký špeciálny elixír podivnej farby, s plávajucou haluškou, škvarkou, cukríkmi a hračkami s kindervajca, ktorý ešte aj veselo pijú, a ponúkli aj tatovi.
Tato vypil tiež, žeby im urobil radosť, a tak radšej kukneš, či máš ešte dosť probiotík…
Sú stavy, keď dojde káva, dojde čokoláda, dojdu krámy…
Dojde sused, pod pazuchu s tvojím kocúrom, že skočil cez strešné okno do ich spálne…
Ta fajne…
Šikovný…
Potom občas zapomneš, že je po deviatej a predavačka v Dm sa ťa pýta, či máš 65 rokov, alebo ZŤP a ty kukáš na ňu, že či jej nepreplo, že čo to sa ťa pýta za somariny?
Lenže, mozog absentuje a tak ďalej kukáš na ňu s vložkami v rukoch, a naraz ťa osvieti, že šak covid!
No jak si preboha mohla zapomnúť na elitu medzi vírusami!
Ucekaš friškom nielen z Dm-ka, ale z celého nákupného centra, bo ťa ešte zavru…
Keď iba jeden jediný chybný pohyb stačí na to, aby si vysypala kilo múky, strúhanku, vyliala vajca a kávu, a ešte sa na tom všetkom aj rozpleštila, tak vieš, že pms dosahuje svojho magického vrcholu…
Vtedy si do toho už len sadneš a dávaš palec hore totemu vesmírnemu vedeniu, že toto im fakt vyšlo a že či nemajú nič iné na robote…
Keď už piatu noc čumíš do stropu, bo mesiac je v splne, a ešte k tomu aj v dajakom špeciálnom znamení, čo ťa má prečistiť a prenastaviť čakry, auru, aj DNA…
Keď ti chlap povie, že jeho najväčším snom je chovať lietajúce chrobáky veľké, jak hovado a nechávať to voľne pustené…
Akože, ja verím, že mám vesmírnych sprievodcov.
Že, ma vedú a furt mi dávajú rady, pomáhajú, chytajú sa za hlavu a prevracajú s očami…
Aj preplesknú, keď je treba.
Ale, furt mám taký neodbytný pocit, že som vyfasovala totých dvoch expertov z pulp fiction…
Vincent Vega: Přestaň blbnout a píchni jí to. Dělěj.
Lance: Jo hele, než to připravím, tak jí svlíkni a najdi sdrce.
Vincent Vega: Musí to bejt přesně?
Lance: Jo musí, chceš jí to šlehnout do srdce, tak to asi musí bejt přesně.
Hej.
Tota presnosť…
Plán si plnia na jednotku.
Chlopa mám fajného vybratého, čo ma uzemňuje a harmonizuje, keď ma prepne do programu „Lilith, kráľovná pekla.“
Dzeci majú najvyššie osvedčenia na výučbu mojej jedinečnosti a zverinec asi zodpovedá mojej temnej duši, či čo…
No nič, to je život.
Keď to máš kus podobné, jak ja, ta pomáha len jedna jediná vec…
J*bal to pes…
Zastaviť sa, objednať pizzu namiesto rizkoch, znova zrobiť kavej a vysrať sa na celý svet.
Akurát, tote chrobaky neznam ešči, že jak spracujem…
Trimte sa!
Autorka je blogerka a veterinárna lekárka