Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Ste typ ženy, ktorá, keď počuje “Ženský kruh” tak sa jej zježia chlpy na chrbte? Rozmýšľate či ste čudná, iná alebo, že nejak nemáte kontakt so svojím ženským ja? Ja som presne ten typ. Rozmýšľala som nad tým čím to je. Tak som sa obrátila na knihy, články, na svojich rôznych spirituálno/psychologicko/
liečitelsko zameraných ľudí. Učiteľov/učiteľky, šamanov/šamanky…
A na, čo som došla?
Že je to úplne normálne. Nie sme rovnaké. Indiáni (a nielen oni) rozdelili rody na 4 – nie na 2 (pozrite si Navajo kultúru):
1. Muž
2. Žena
3. Mužské-ženské v jednom tele
4. Žensko-mužské v jednom tele
Nie je to o sexuálnej orientácii a nie je to ani o sexualite.
Každý v nás má pomer jin a jang (ženský princíp a mužský princíp), ale niektoré ženy majú v sebe viac mužského elementu. To boli ženy, ktoré sú v histórii lovkyne, bojovníčky, vládkyne, ktoré vládli tvrdšou rukou. Boli to ženy, ktoré boli súčasťou bojov, ktoré fyzicky excelovali v rôznych “mužských” aktivitách. Neznamená, že “žena-žena” to “nedala, ale “mužskej-žene” to išlo prirodzenejšie. “Žena-žena” využila viac “ženské” zbrane, ale “mužská-žena” vedela viac využiť “mužské” zbrane. A robila to prirodzene.
Nehovorím o ženách, ktoré sa správajú ako muži. Nehovorím o ženách, ktoré sú napríklad na vyšších pracovných pozíciách alebo v politike a snažia sa byť “tvrdšie a silnejšie” než sú a potom to vyznie pre niektorých až “smiešne” a umelo. A príliš tvrdo.
Ja som tá “mužská-žena” a od malička som bola taká.
Vždy som sa rada hrala s tankami a autami (dodnes milujem autá), ale aj s bábikami. Vždy som chcela byť indián bojovník, ale aj princezná. Mala som krátke vlasy a lozila som po stromoch a hrala som futbal, ale aj som rada nakupovala oblečenie.
V tomto svete som časom potlačila svoje “ženské” ja a, ako obranný mechanizmus som vytiahla viac na svetlo svoje “mužské” ja. A hlavne nie vo veľmi správnych chvíľach. To nebolo dobré – vraj sa muži báli mojej sily… A ja som sa stala vnímaná ako tvrdá, extrémne samostatná, nikoho nepotrebujúc a že so všetkým si sama žena poradí. Niekedy mi tá “mužská” energia zachránila život. Napr. pri nebezpečnej situácii, kde som “zmlátila” chlapíka, čo mne a mojim sesterniciam chcel ublížiť…
Určila som v 90 rokoch nový trend
Na VŠ som bola ako prvá, čo na skúšky nosila tenisky a mužské sako k sukni… Neskôr som zistila, že byť až takou “silnou” ženou nie je dobré. Ubližuje to tej citlivej žene v nás, vyčerpáva to a oslabuje…
Môj ex manžel ma časom naučil vytiahnuť svoje “ženské” ja a po niekoľkých rokoch začalo dominovať (prišli šatičky a opätky a maľovanie a iné). Ale ani to nebolo PRE MŇA úplne dobré (potláčala som jednu svoju časť a dusila som sa).
Časom som sa našla a pracujem na tej harmónii – byť absolútnou ženou, ktorá má v sebe aj mužský element…
Čo je najťažšie je nezabudnúť na svoje ženské ja a pracovať na nej, ale prijať aj to moje mužské ja… Prijať a naučiť sa harmonicky držať pomer medzi nimi tak, aby to bolo prirodzené.
A prečo mi chlpy stoja na chrbte, keď počujem ženské kruhy alebo niečo podobné?
Je to, preto, že sa pracuje väčšinou len na tom ženskom ja a moje mužské ja sa cíti potláčané. Nehovorím, že to tak vždy je, ale hovorím o mojej osobnej skúsenosti a vlastnom pocite. Nie som sama. Poznám veľa takých žien. Tak ak ste sa v tomto článku našli, tak verte, nie ste samé a nie ste jediné. A je to v poriadku mať v sebe kúsok toho “muža” a úplne “nezapadnúť”.
Ženy, každá z nás je silná a silná žena dokáže neúrekom VEĽAAAAAAA. Žena-žena nie je slabá, ako si veľa žien myslí. Ženské zbrane sú tie najsilnejšie.
Nie nadarmo sa hovorí, že v histórii za každým mocným mužom stála nenápadná žena, čo s ním točila.
Prijmime seba a aj ostatné, také aké sme a sú.
Rešpekt.