Potreba niekam patriť je veľmi silná. Majú dôvera, viera a sekta niečo spoločné? Ako to rozoznať?

Čo je to sekta a čo je to viera?Majú dôvera, viera a sekta niečo spoločné?

DÔVERA, alebo dôverovanie, je viera či spoliehanie sa, alebo presnejšie predpoklad, že vývoj (pri existencii alternatív konania) bude mať kladný alebo očakávaný charakter, prípadne očakávanie od osoby alebo organizácie, že ich budúce konanie sa bude pohybovať v rámci spoločných hodnôt alebo morálnych predstáv.

VIERA – pevné presvedčenie o správnosti, pravdivosti, istote, jestvovaní ap. niečoho, verenie v niečo, dôverovanie, dôvera: silná, pevná, nezlomná, skalopevná, slepá viera v niekoho, v niečo. Náboženské presvedčenienáboženstvovierovyznaniekonfesia: kresťanská, katolícka, evanjelická, židovská, mohamedánska…

SEKTA – náboženská obec, ktorá sa vyčlenila z väčšej oficiálnej cirkvi:

  • heretické, schizmatické s-y;
  • mystické orientálne s-y;
  • uzavretá skupina, ktorá sa odštiepila od nejakej strany, umeleckého smeru…

Z pozorovania ľudí v terminálnom štádiu na lôžku viem, aké je dôležité sa o niečo oprieť. O to niečo abstraktné, neviditeľné, nádejné.

Niekto to nazýva Bohom, niekto vesmírom alebo energiou.

Myslím si, že každý človek túži v niečo alebo niekoho veriť.

Kým sme mladí a opája nás zážitkovosť a farebnosť dospievania, nepotrebujeme hľadať to abstraktné a intuitívne.

Hľadať to niečo existujúce len v našich predstavách, ilúziách a snoch.

Potreba niekam patriť je veľmi silná.

Potreba niekam patriť – do rodiny, do školy, medzi kamarátov na ulici, do práce, do ideologického spoločenstva, do klubu záhradkárov, rybárov a pod. – je silná. Veď predsa človek je tvor sociálny.

Vo svojej práci v liečebni s ťažko chorými pacientami som sa stretla s kolegami s kresťanskou vierou.

Boli nápomocní, usmiati a, podľa môjho pozorovania, žijúci skutočne podľa svojho presvedčenia. Patrili do spoločenstva s myšlienkou na všemohúceho Boha.

Patrili do spoločenstva, ktoré je tolerované štátom a spoločnosťou v našich zemepisných šírkach.

Ale povedzme si, čo si pomyslíte o skupinke ľudí bubnujúcich na tamburínu a tancujúcich bezstarostne okolo ohňa?

Alebo o ľuďoch žijúcich niekde na samote, oblečených v ľanových oblekoch a uctievajúcich iných bohov ako spoločnosť?

Alebo o tých, ktorí cvičia jogu či iné ázijské cvičenie?

„Daj si pozor, aby to nebola nejaká sekta,” počúvala som často vetu, keď som sa k jednej z takých skupiniek pridala. Čo je to sekta a čo je to viera?

Čo je to sekta?

Okruh ľudí hlásajúci spoločnú ideológiu, ktorá sa vymyká z tém súčasnej kultúrnej spoločnosti?

Ale čo je potom spoločenstvo podporované štátom, hlásajúce tiež len nejakú ideológiu? Presvedčenie, názor?

Myslím si, že v otázkach siekt by sme mali byť opatrní. Pokiaľ nám pobyt niekde, kde sa schádzate s ľuďmi rovnakého zmýšľania, neubližuje a vy ste šťastní a silnejší možno viac ako predtým, kto vám môže nahovoriť, že to pre vás nie je prínosom?

Čo je to sekta a čo je to viera - Zuzana Balašovová DOnátová
Ilustrácia: Vlado Javorský

My – ľudia, sme natoľko plní otázok

sme natoľko bezbranní voči udalostiam,

sme natoľko neuspokojení iba poznatkami vedy,

že sme zvedaví a budeme neustále bádať, čo je za oblakmi.

A preto sme schopní uveriť a dôverovať informáciám o tom vznešenom a stále pre človeka záhadnom svete.

Mnohým nestačí iba priestor zložený z predmetov, vzťahov a ľudí.

Z domov, áut, obchodov a oceánov.

Človek túži spoznávať viac a tá túžba vychádza z nášho najhlbšieho vnútra.

Ale kde je naozaj pravda?

Raz niekto povedal, že ten, ktorý je skalopevne presvedčený, ešte neznamená, že je aj chápajúci.

Je len na ceste do spoznávania toho obrovského a rozľahlého nekonečna menom univerzum.

Myslím si, že označiť skupinu ľudí ako sektu, ktorá nie je prijateľná pre väčšinu, je nesprávne.

Pretože ten, kto skutočne v sekte je, si to nemusí ani uvedomovať.

….
Vonku je sychravé až nevľúdne počasie. Cestou na poštu sa krčím v narýchlo nahodenej vetrovke a štipľavé kvapky dažďa mi narážajú do líc. Všímam si okoloidúcich, ktorí sa túlia v jesenných kabátoch, alebo hlasno zavierajú dvere áut, ktoré ich ďalej povezú.

Vlhkosť vzduchu a vietor unášajúci moju tašku s knihami ma náhle vtiahne do spomienky. Do spomienky, kde vanie podobný vzduch, rovnako tancujúce kvapky dažďa a dobrá nálada ako vtedy na horách…

Boli sme skupina. Skupina ľudí, ktorí sa ocitli pod horami na mieste podobných otázok a zaujímavých odpovedí.

Spoločne sme obývali jednu chatu, v ktorej blízkosti bol žblnkajúci potok a divými kačkami obľúbené horské pleso.

Stretávali sme sa, aby sme sa niečo viacej dozvedeli o živote.

Stretávali sme sa, aby sme „zosilneli” v tomto živote a na našich rôznych osudových cestách.

Stretávali sme sa, lebo sme dôverovali, že jeden z nás nás učí porozumieť zákonitostiam života, ktorým rozumie viac ako my sami.

Keď sme sa v chladnom októbri chodievali otužiť do horského potoka, náhodní hríbari či lesní robotníci len neveriacky kývali hlavou.

Keď sme na parkovisku pred chatou plnou hostí cvičili pre vonkajší svet nepochopiteľné, smiešne až komické cviky (tai- chi, tchi–kung), personál sa rehotal.

Keď sme v sychravom počasí, za dažďa a vetra stúpali na Chopok, majiteľ Kamennej chaty ešte dlho premýšľal, kto sú tí ľudia, ktorí mu urobili tržbu v tak sychravom počasí.

Hm… 

Naoko obyčajní ľudia ako všetci ostatní, a predsa so svojimi tajomstvami.

Ľudia, ktorí dokázali spochybniť  svoje naučené vzorce správania a rozhodli sa ich pozmeniť.
Ľudia, ktorí si uvedomili že:

  •  my ovplyvňujeme svoje nálady a duševné stavy a nie počasie, ani susedia, kolegovia, rodina;
  •  nálada a pocit, ktorý v nás vládne, ovplyvňuje naše zdravie, telo a vlastne každú jednu bunku v ňom;
  •  studená voda vynikajúco vyčistí na chvíľu našu myseľ;
  •  predstava nie je len fotografiou na plátne nášho vedomia, ale môže byť aj realitou;
  •  precítená predstava sa stáva skutočnosťou, napríklad predstava, že studená voda nás ozdravuje;
  •  nie sme iba telom;
  •  sme jemnou esenciou, vplývajúcou na dušu, telo aj myseľ;
  •  aj keď nás niekedy okolie nechápe, je to pochopiteľné;
  •  každého cesta je individuálna a to, ako sa v nej cítime, môžeme ovplyvniť sami;
  •  bytosti cítiace hľadajú a budú hľadať odpovede v chrámoch, knihách, u majstrov, kňazov, ítych a  iných -zemšťanov;
  •  poznávanie zákonitosti života neznamená len niečo odriekať alebo memorovať.

Poznanie života je aj o funkčnosti. Čo je to sekta a čo je to viera?

A ak chceme niečomu veriť, dôverovať, musí to najprv fungovať v nás. Ak nám to funguje, môžeme sa o to poznanie podeliť s ďalším človekom.

Vonku je sychravé až nevľúdne počasie.
Cestou na poštu vystriem svoj zhrbený chrbát v rýchlo nahodenej vetrovke a s predstavou sviežosti a zdravého ducha pridám do kroku.

Pretože stav duše, aký bude vo mne vládnuť, ovplyvňujem sama.

Dodnes uvažujem, či som bola v sekte.

V sekte, ktorá ma posilnila na mojej ceste životom.

Ale, povedzme si úprimne, kto v nej dnes nie je?

Vaša Zuzana Balašovová Donátová

Adresa, kde si môžete objednať moje knihy: https://elist.sk/kniha/zo-zapisnika-terapeutky/

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať