Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
4 Dohody Obyčajného Človeka
Nie som politicky angažovaná a ani sa nechystám. Viac sa cítim doma v oblasti líderstva a jeho dopadu na duševné zdravie. Venujem sa budovaniu mentálnej odolnosti v tímoch, firmách, ale aj u jednotlivcov, ktorí tímy a firmy vedú. Prevencia vyhorenia, práca so stresom, a tak. A ďakujem, darí sa mi dobre. A vďaka posledným dňom sa mi (bohužiaľ) bude určite dariť ešte lepšie.
Fakty o aktuálnom stave duševného zdravia občanov Slovenska sa môžete dozvedieť z prieskumov neziskových organizácií, alebo oblasti univerzitného výskumu.
Čísla, ktoré interpretujeme ako zhoršenie, alarmujúco narastajú. Štát však zatiaľ zaujímajú len dáta ohľadom jednej diagnózy a aj tie neveľmi obratne dokáže interpretovať. Ale nie o tom som chcela.
V posledných mesiacoch všetci vnímame nápor na náš zdravý rozum. Okrem všeobecne známej pandemickej situácie, je tu náš lokálny kontext, ktorý už aj tak negatívne emócie masívne posilňuje. Pre množstvo mojich klientov je to mimoriadne náročné, je toho veľa a trvá to celé príliš dlho. Musím priznať, že po niekoľkých dňoch sledovania vnútropolitickej situácie začína byť aj pre mňa náročné ostať nad vecou.
Bohužiaľ od tých, od ktorých najviac očakávame zodpovednosť, rešpekt, schopnosť spojiť sily a uistenie, že vedia, čo robia, sa nám dostávajú toxicita, dešpekt a každodenné dôkazy o nekompetentnosti. Ponižovanie vo forme komunikácie cez mobilný telefón a status na sociálnej sieti je už len čerešnička na torte.
Tak poporiadku…
Plus mínus pred rokom sa u nás reálne objavila “tá hnusoba” – (a teraz nehovorím o novej vláde). Väčšina z nás sa vystrašila, zaliezli sme domov, šili sme rúška a sledovali sme správy, aj tie zo sveta. Vládol strach, neistota, bezmocnosť. Negatívne emócie v obrovskom množstve a z každej strany, ktoré sme spracovávali s nádejou, že to je dočasné. Nebolo.
Naivne sme verili, že sme dobrí a zodpovední ako sa od nás žiada, a že dostaneme odmenu v podobe starostlivosti, štipky úcty a opätovnej slobody pohybu. Tešili sme sa z krátkeho leta a aj z toho, že keď sme ukázali súdržnosť a zodpovednosť my – obyčajní ľudia, ukážu ju aj oni – o kúsok obyčajnejší ľudia. A najmä ten obyčajný človek, ktorý stál a stále stojí úplne vpredu.
Bohužiaľ sme najprv verili, potom dúfali a neskôr sa aspoň nádejali – keďže nádej zomiera posledná, že predsa len…
Nuž inak je to. Náš náhodne vybraný subjekt pozorovania, človek obyčajný (ďalej len OČ) sa zachoval inak ako sme očakávali. Dalo by sa diskutovať o množstve intervencií, ktoré by prispeli k zlepšeniu jeho aktuálnych schopností a zručností. Ktorýkoľvek kouč, či rozvojár (ba dokonca psychológ, či psychiater) by ich vysúkal z rukáva na počkanie hneď niekoľko.
My sa však spolu pozrime na jednoduchý koncept starý storočia, prichádzajúci od Toltékov, spísaný Donom Miguelom Ruizom.
4 Dohody pre Obyčajného Človeka
“Ide o múdrosti starých Toltékov, ktoré však na svojej platnosti nestratili ani dnes. Na svete sú milióny ľudí, ktorí by vedeli potvrdiť, že ak uzavriete tieto 4 dohody sami so sebou, váš život sa môže rapídne zmeniť.“
Tak skúsme:
Dohoda č. 1: Neplytvajte slovom
“Slová majú neuveriteľnú silu a pri ich používaní by sme mali byť bezúhonní, úprimní a hovoriť, čo si skutočne myslíme.” Toto obyčajný človek (OČ) dokáže aj pochopiť aj ľahko zvládnuť. Čo ale nemá celkom uchopené je MOC slova. Slovo sa totiž dokáže stať aj veľmi nebezpečnou zbraňou, ktorá ublíži inému človeku, skupine ľudí alebo celému národu.
A to aj slovo písané, slovo vypustené s dobrým úmyslom, či nevedomosťou. V tejto oblasti by sme vedeli nájsť u nášho náhodne vybratého obyčajného človeka (OČ) priestor na zlepšenie. Jeho insitná bezprostrednosť naráža u mnohých ľudí na základné ľudské hodnoty ako sú napríklad rešpekt, transparentnosť a spolupráca. V konkrétnych situáciách sme bohužiaľ viackrát mohli v priamom prenose sledovať, ako ním dokáže neuveriteľne mrhať.
Viacerí sme zmätení, keď sa informácie, ktoré majú priamy dopad na náš (aj emocionálny) život, dozvedáme zo statusu na sociálnej sieti. Je to slovo osobné či oficiálne? Je to slovo myslené vážne? Vybrané poctivo a so zámerom? Ak áno, s akým zámerom? Prejaviť starostlivosť? Vzbudiť istotu, že sme predsa len v dobrých a silných rukách, že je postarané o naše základné potreby a slušný život? Je to slovo úprimné, povzbudzujúce? Je toto slovo hodné zástupcu 5 miliónov iných ľudí? Ach, kde to ulietam, hovoríme predsa o obyčajnom človeku.
Dohoda č. 2: Neberte si nič osobne
Táto oblasť, povedzme si úprimne, v prípade nášho vzorového obyčajného človeka (OČ) je absolútne faux paus. Toltékovia si to zarámcovali tak, že ak sa k vám niekto správa neúctivo, snaží sa vás zosmiešniť alebo vás podvedie, je to len odrazom jeho vlastnej reality. Ľudia nerobia nič primárne kvôli vám. Bohužiaľ v našom príklade je táto oblasť prioritou v individuálnom rozvojovom pláne.
Nielenže si náš OČ prípadný nesúhlas vysvetľuje ako osobný útok, no akýkoľvek iný názor vyslovený k (pre neho) dôležitej téme je dekódovaný ako nebezpečný útok, ktorý si vyžaduje ostrý a nekompromisný, no najmä okamžitý protiútok. Bez rozmyslu a váženia slov, čo nás opäť vracia k bodu 1.
Toltékovia ešte dodávajú, že ak človek pochopí, že je prirodzené, že iní ľudia majú iný názor, nestane sa tak obeťou zbytočného utrpenia, ktoré sprevádza mnohých ľudí. Dobrá rada nad zlato.
Dohoda č. 3: Nevytvárajte si domnienky
Dohoda č. 3 nás mierne vracia späť k druhému bodu tejto rozpravy. Citujem: “Určite ste sa už niekedy stretli so situáciou, kedy vás trápilo niečo, čo sa vlastne vôbec nestalo. Netrápila a nesužovala vás daná situácia, trápili vás len domnienky, ktoré ste si sami vytvorili. “
Priznajme si, niekoľkokrát sa stalo, že promtná odpoveď pozorovaného OČ bola založená na individuálnom prerámcovaní situácie podľa vlastnej optiky. Jednoducho, domnienky, že nikto nerozumie dobrým úmyslom a všetci sú proti a snažia sa snahu sabotovať za každú cenu. Zúžené myslenie a vytváranie domnienok (opäť) na základe komentárov na sociálnej sieti. Neschopnosť vyhodnotiť širší kontext, na chvíľku sa pozastaviť a všimnúť si, čo sa to okolo mňa deje, aký dopad má môj výstup na okolie. Aký dopad má na mňa samého.
Dá sa to naučiť, nehádžme flintu do žita. Stačí zrniečko sebareflexie. Tento bod navrhujeme do rozvojového plánu však ešte nezahŕňať z dôvodu absolútnej absencie v portfóliu pozorovaného OČ.
Dohoda č. 4: Vždy robte všetko najlepšie, ako viete
A tu si nalejme čistého vína. Toto je oblasť, ktorú by sme mohli označiť ba až za silnú stránku.
Princípom štvrtej dohody je totiž to, aby ste vždy robili všetko tak, ako najlepšie viete. Keď jednoducho spravíte všetko na 100%, niet dôvodu, pre ktorý by ste o sebe mali pochybovať. Náš obyčajný človek (OČ) robí čo sa dá. Samého ho to už nebaví, povedal aj nahlas a pred všetkými. No nevzdáva to. Bojuje. Bohužiaľ však všade, stále a so všetkými. Ako to, že ostatní nie sú ním a jeho nápadmi nie sú nadšení? Veď on do toho dáva všetko.
Vážený pán obyčajný človek, vaše všetko nestačí. Sme v situácii, keď je spolupráca, rešpekt a vnímanie širších súvislostí nevyhnutné. Nie žiadúce, NEVYHNUTNÉ. Nehovoriac o sebareflexii, ktorá je základnou výbavou lídra. A toto sa vo vašom obyčajnom portfóliu bohužiaľ doteraz pozorovať nedalo. A príležitostí bolo dosť. A preto bez akejkoľvek politickej príslušnosti a ambície vás prosím, poučte sa z neúspechu a prenechajte miesto iným.
Citujem Toltékov : “Vyhnete sa tak sebaposudzovaniu, sebaľútosti a sebaznevažovaniu.”
Vaša obyčajná občianka
PS: Nabudúce možno o nástrahách moci a vlastnej dôležitosti, opäť cez optiku Toltéckej múdrosti.
Kouč v oblasti mentálnej odolnosti a líderstva
