Premyslite si, čo  máte na sebe radi.

Máte sa radi?

Tento rok bol zlý sen. Už na jeho začiatku som ignorovala výstražné kontrolky a zotrvávala vo vzťahu, ktorý bol odsúdený na zánik, zvíjal sa v predsmrtných kŕčoch , ale ja som ich považovala za originálny, svojský  tanec. Lebo viete ako, chcela som.

Vtedy zavriete oči a veríte na zázrak. Mne táto bizarná rozprávka vydržala do júna, o to ťažšie boli následky.  Ale vďaka nej som pochopila, ako funguje vnímanie mojej sebahodnoty a ako to mám nastavené so sebaláskou.

Beh na dlhú trať.

Tak by sa dal charakterizovať môj vtedajší prístup ku mne samej. Pochopila som, že svoju hodnotu a kvalitu meriam optikou iných ľudí. Zjednodušene povedané – cítim sa byť kvalitným človekom len vtedy, ak ma za neho považuje moje okolie. Čo to vlastne znamená?

Mnoho z nás je zameraných na výkon.

Dnes je rýchla doba a máme pocit, že ak nebudeme dokonalí, zapadneme prachom. Nikto po nás ani neštekne. Myslíme si, že byť dobrým partnerom, zamestnancom, rodičom, alebo milencom znamená dostávať častú, ideálne permanentnú a pozitívnu spätnú väzbu. Ak ju nemáme, nastupujú pochybnosti: Som dobrá mama? Je so mnou šéfka spokojná? Páčim sa mu? Ľúbi ma ešte?

Na druhej strane je vlastné hodnotenie, poznačené pochybnosťami:  Zvýšila som hlas na deti, už ma nikdy nebudú mať radi. Keby som ten preklad urobila lepšie, šéf by ma pochválil, pristupoval by ku mne inak. Keby som bola krajšia, určite by sa mi ten muž ešte ozval. Ak by som bol vyšší, chcela by ma. A príkladov je toľko, že by som mohla vyratúvať do zajtra.

Výsledkom je zvýšenie nárokov na samých seba, veľakrát do mŕtva. Snažiť sa zapáčiť celému svetu je nereálna predstava, ale aj tak sa o to dokola pokúšame. Potom vyhoríme, unavíme sa a dostávame sa do bludného kruhu. Opäť prichádzajú pochybnosti a strach, že celý svet je lepší ( dosaď si: múdrejší, krajší, zaujímavejší, originálnejší, atď.) ako ja. Sme potom neprimerane závislí na pochvale, večnom potvrdzovaní našej ceny a dokazujeme si rôznymi zbytočnými a veľakrát  aj deštruktívnymi  spôsobmi, že za niečo stojíme.

Kebyzmus je cesta do pekla.

Z vlastnej skúsenosti vám viem povedať, že kebyzmom trpí veľa ľudí v mojom okolí, najmä žien. Stačí aby niečo nevyšlo ako malo, aby mal šéf ráno zlú náladu alebo aby sa nový, zaujímavý kontakt už neozval….a vieme si urobil vlastný scenár. A verte mi, nikto si nedokáže napísať lepší vlastný epitaf, ak ste ten typ.

Prečo pochybujeme?

Odpoveď nie je vôbec  jednoduchá. V prvom rade je prístup k sebe vecou  zdravého sebavedomia a vlastnej sebadôvery. Toho, či sa máme radi, alebo nie. Nie naoko, ale tak naozaj, zvnútra. Vplýva na to milión faktorov : výchova, nastavenie, skúsenosti, životné prehry a…energetická výbava. Ak sa nevenujeme oddychu a dobíjaniu bateriek, len veľmi ťažko nájdeme spôsob ako z tohto kruhu von. Podceňovanie a pochybovanie o vlastnej hodnote je hĺbkový problém a len odhodlané a silné typy ho dokážu vypnúť vlastnými silami.

Ako sa teda vyliečiť?

U terapeuta. Ale začať môžeme aj sami, napríklad doma. Je to úplne jednoduché. Začnite tak, že si nájdete miesto, kde vás nič neruší a nerozptyľuje. Neponáhľajte sa a doprajte si čas. Premyslite si, čo  máte na sebe radi. Čokoľvek – môže to byť vlastnosť, schopnosť, alebo pokojne aj časť vášho tela. Začnite tým, že sa naozaj úprimne zamyslíte. A určite niečo také existuje, máte priateľov a vzťahy, tie by ste nemali ak by na vás nebolo nič zaujímavé a pekné.

Ak to nepomáha a vidíte len slabé miesta a negatíva, požiadajte o pomoc okolie. Spýtajte sa ľudí vo vašom okolí. Nehanbite sa. Budete prekvapení, čo všetko sa o sebe dozviete a čo na vás ľudia považujú za príťažlivé. Nejde to? Vidíte sa ako niekto kto je neschopný, nepotrebný, ľudia ho nemajú radi a nikomu nechýbate? Vtedy si nájdite psychológa. Dozviete sa veľa o sebe a zorientujete sa vo vašich myšlienkach, čo je zvyčajne prvý krok k úspechu. Možno to chvíľu potrvá, pretože začať sa mať naozaj rád nepôjde zo dňa na deň.

Majte reálne očakávania.

Všetci chceme byť krásni, vtipní, múdri, žiadaní a úspešní. Toto je presne ten moment, kedy si naháňame vlastný chvost.  Nič také ako dokonalý človek neexistuje. Sme dokonalí tak, ako sme. Aj s chybami, rozdielmi, hendikepmi, odlišnosťami. Presne tie z nás robia ľudí, reálnych a živých. Pretože tu nie sme na to, aby sme sa celý život naháňali za dokonalým, no neexistujúcim prízrakom.

Ľúbte sa.

Aj s kilami navyše. S tým že neviete piecť, vypočítať úlohu z matematiky zo šiestej triedy, že nehovoríte dokonale cudzím jazykom, že ste niečo nestihli tak ako ste chceli, že ste stále nevypratali pivnicu, nezačali cvičiť a podobne. No a? Pozrite sa na seba každý deň a nájdite jednu vec, ktorú máte radi. Nebičujte sa za to, že nespĺňate predstavu dokonalosti, nakoniec aj tak prídete na to, že ste si ju len nakreslili vo vlastnej hlave.

Kým nehorí, nehaste.

Myslite viac na to ako sa ľúbiť, než na to, aby vás ľúbili iní. Je to celkom makačka, ale viem, že to funguje.

Ps: zahrajme sa. Ja mám pekné oči a pevnú vôľu. Som hrdá na svoju sebadisciplínu a viem dobre počúvať, ak niekto potrebuje. Čo máte na sebe radi vy?

Nora Remiarová

Autorka je blogerka

Chcete zanechať autorke odkaz? KLIK SEM