Všetci sme uverili, že nám hrozí večná SMRŤ.

Zasiahla ma ako šíp tá nemilosrdná ENERGIA, ten pretrvávajúci konflikt, boj jedného proti druhému. Cítim z davu priam zhmotnený STRACH z nedostatku práce, peňazí na živobytie, strach z choroby, zo smrti, aj obrovský strach z autorít. Atmosféra zhustla a dala sa priam krájať. Zatajila som dych, s obavou, či sa ešte niekedy nadýchnem čerstvého vzduchu.

A zrazu vo mne ostalo akési TICHO.

Už sa nebránim, nevysvetľujem, nesnažím sa presadzovať svoju pravdu. Zrazu nehodnotím a nesúdim, nevnímam nič okrem tichej VĎAČNOSTI, že tu môžem byť, že iba som. A cítim aj úžasné TEPLO na srdci a spoznávam SÚCIT. K sebe samej, ku každému jednotlivo, k nedeliteľnému zástupu ľudského bytia.

Zrazu vidím CESTU, ako zmeniť to, čo nám už dlhodobo neprospieva. Ako ukončiť ten odpor jedného voči druhému. REŠPEKT, že druhý človek to takto má, je o tolerancii, o akceptácii druhého, aký je. Táto ZMENA prichádza z priestoru srdca, kedy už prestávame myslieť, iba s rešpektom, súcitom a láskou vnímane ďalšie ľudské bytosti.

Takmer všetci sme tak ZRANENÍ A CHORÍ.

Všetci sme uverili, že nám hrozí večná SMRŤ. Všetci sme v nesúhlase odmietli prijať skutočnosť, aká je. POPIERANIE nás doviedlo k bezmocnosti a izolácii. Tá vnútorná IZOLÁCIA sa začala manifestovať aj navonok. Prišla zlosť, zmätok, strata moci nad okolnosťami nášho života. Pokúsili sme sa VYJEDNÁVAŤ, nájsť spôsob, ako sa vyhnúť tomu, čo je. Prišla DEPRESIA zo straty svojho pohodlia, peňazí, práce, koníčkov, všetkého, čo mal človek tak rád.

A potom prišla ďalšia fáza, STRACH Z BUDÚCICH STRÁT, ktoré ešte reálne nenastali. Niektorí už do nej padli, už rezignovali, už stratili poslednú NÁDEJ.

PRIJATIE je posledné štádium, ktoré nám prináša niečo pozitívne.

Je to moment, keď si uvedomíme, že aj v minulosti to vždy nejako dopadlo. Je to štádium tvorenia, návrat viery v dobro a správnosť našich rozhodnutí. Umožňuje nám problém spoznať a vyriešiť ho v sebe.

Svoj strach môžeme zmierniť a rozpustiť ho, ak ZMENÍME SVOJE MYSLENIE. Vieme, ktorí ľudia prežili koncentračný tábor. Tí, ktorí verili v seba a tým aj vo svoju budúcnosť. Rovnako prekonať vlastné zajatie mysle dokážeme, keď začneme byť prítomní tu a teraz. Strach je totiž skúsenosť z minulosti a jeho možný návrat je premietaný do budúcnosti. Ak žijeme v prítomnosti, nemôžeme sa báť. Mahatmá Ghándí povedal : „Postaráme sa o dnešok, Boh sa postará o zajtrajšok.“

Všetko, čo v skutočnosti v tomto svete máme, sme my sami a potom máme jeden druhého.

A všetci sme chorí z nedostatku LÁSKY. Stále ju chceme od druhých a je nám málo. A pritom jediné, čo môžeme dať druhým, sme my sami, ale až vtedy, keď najprv lásku objavíme v sebe. Každý z nás môže byť darom druhým ľuďom a svetu, pretože nič iné, čo by malo skutočnú hodnotu a čo by sme druhým mohli dať, nemáme. Svoj dar však nemôžeme nikomu dať, ak tu nie je nikto, kto by ho prijal, kto by nás počúval srdcom.

A preto aj keď s druhým nesúhlasíme, ale jeden druhého S REŠPEKTOM A ÚCTOU naozaj počúvame a rešpektujeme jeho pocity a emócie, môžeme OTVORIŤ NAŠE SRDCIA. Táto energia nás potom dvíha hore.

To, čo sa nám deje, je OBROVSKÁ ZMENA.

Len PO PÁDE na dno sa môžeme odraziť NAHOR. Len takto môžeme našu situáciu zmeniť. Kto to pochopí a prijme stav, v ktorom sme práve teraz, už nikdy nepadne nadol. Už OSTANE HORE a na všetko, čo sa mu bude diať, bude nahliadať z iného uhla pohľadu. Nepomôže nám hnev, ale LÁSKA, nie nenávisť, ale TOLERANCIA, nie tlak, ale DÔVERA V ŽIVOT, nie politika, ale VYŠŠÍ ZMYSEL, toho, čo sa nám deje.

Keď upokojíme našu myseľ, prídeme na to, že aby sme dostali NOVÉ ODPOVEDE, potrebujeme si klásť NOVÉ OTÁZKY. Kam smerujeme, aké dedičstvo chceme nechať našim deťom? Do akej miery sa potrebujeme zmeniť, aby sme prežili a mohli generáciám po nás niečo odkázať? Chceme skončiť ako dinosaury alebo sa prispôsobíme?

Tá ZMENA potrebuje prísť ZVNÚTRA.

Naše problémy nevyrieši veda a technika, MY SAMI SME TOU ZMENOU. Ak budeme rozvíjať svoje osobné, sociálne a ekologické vedomie, začneme spoznávať svoje miesto vo vesmíre. Už nebudeme jeho dobyvatelia, budeme opatrovatelia sveta a vesmíru pre všetkých tých, ktorí prídu po nás.

Zora Vypušťáková, povolaním  právnička a manažérka, ale tiež autorka, koučka a etikoterapeutka

www.priestorprezmenu.sk