fbpx

Je extrémne nákazlivá, prispôsobuje sa dobe, vytvára pestré mutácie a šíri sa veľmi rýchlo…

Čo je to ľudská hlúposť a ako bojovať s hlúposťou„Když ma blbý hlášky, dej mu blbý prášky!“

„Christian Jürgensen Thomsen, dánsky numizmatik, ako prvý rozdelil praveké dejiny na dobu kamennú, bronzovú a železnú. Podľa nástrojov, aké naši predkovia používali. Ale dá sa povedať, že aj duchovný a morálny vývoj človeka zodpovedá týmto trom etapám.

V dobe kamennej boli myšlienky jaskynných ľudí rovnako tupé ako ich kyjaky a neotesané kamienky, ktorými vykresávali iskry. V dobe bronzovej pár šikovných jedincov odhalilo tajomstvo hutníctva. Netrvalo dlho a vymysleli peniaze, koruny a meče, tú príšernú trojicu, čo nám dodnes vládne. Potom prišla doba železná a tá priniesla novú trojicu – parný stroj, kníhtlač a zbrane. Pomocou nich sa mohla tá predchádzajúca trojica rýchlejšie šíriť a rozmnožovať.“

Takto krásne opísal duchovný a morálny vývoj ľudstva jeden z hrdinov knihy, ktorú som nedávno čítala.

PENIAZE, KORUNY (resp. moc) a MEČE (resp. nenávisť). Zabudol ešte na jednu, často nenápadnú a na prvý pohľad neškodnú vec, ktorá vládne v každej dobe.

Na ĽUDSKÚ HLÚPOSŤ.

Ľudskú hlúposť nik nevymyslel, tá bola, je a bude. Je nezničiteľná a nekonečná.

Ako povedal Albert Einstein: „Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.“

Hlúposť je ako vírus.

Dokonca ďaleko tromfne všetky vírusy. Je extrémne nákazlivá, prispôsobuje sa každej dobe, vytvára pestré mutácie a šíri sa veľmi rýchlo. Ba dokáže sa už preniesť aj bez toho, aby sa ten nakazený blbec stretol s tým zatiaľ zdravo vyzerajúcim neblbcom. No a taký veľký blbec dokáže nakaziť, lepšie povedané, zblbnúť obrovské masy.

Ľudia sú chodiace vírusy. Ničia veľa vecí. Dokonca aj to, čo sami vytvorili. Vírusy to robia za účelom prežitia. Len sa chcú rozmnožovať a žiť. Ľudia to robia často z nudy, pohodlnosti, nenažranosti, túžby po moci, ale najmä z hlúposti. A niektorí dokážu ničiť aj sami seba. ČLOVEK – AUTOVÍRUS.

Bohužiaľ, na ľudskú hlúposť nie je žiadna vakcína.

A ani ju nik nevyvíja. Z jednoduchého dôvodu. Aj keby bola, tak tí hlúpi sa zaočkovať nedajú, lebo si myslia, že sú múdri. Až takí hlúpi sú. No a tí múdri, ktorí to aj o sebe vedia, že sú múdri, sú až príliš múdri na to, aby to tým hlúpym vysvetlili.

Sú aj múdri, ktorí si o sebe myslia, že sú hlúpi, ale keďže hlúpi nie sú, vakcína proti hlúposti je v ich prípade nanič.

Možno by na tú hlúposť pomohli nejaké lieky.

„Když ma blbý hlášky, dej mu blbý prášky,“ radí Halina Pawlovská.

Nenápadné skoro ako mega efektívne vitamíny na chudnutie, krásne a husté vlasy, proti nadúvaniu, na pevné kosti, svaly, na plné poprsie a potenciu. S vedľajšími účinkami potláčania hlúposti a fungovania zdravého rozumu. Samozrejme, v príbalovom letáku napísanými veľmi malými písmenkami. Boli by tí blbci hlúpi, keby si to nekúpili, nie?

Dosť bolo mudrovania, hlúposti sa, skrátka, nezbavíme.

Ale netreba tú hlúposť až tak zatracovať, plní svoju úlohu. Lebo urobiť hlúposť je niekedy aj dobré. A navyše, ako povedal voják Švejk:

„Každej nemůže bejt chytrej. To by pak bylo na světě tolik rozumu, že by z toho byl každej druhej člověk úplně blbej.“

Hlúposť nám pomáha byť múdrejšími. Podstatné je poučiť sa, či už z hlúposti druhých, ale aj svojej vlastnej.

Raz sa ma kamarát opýtal:

„Keby si si mohla vybrať, či chceš transplantovať krásne nové zdravé telo k tvojej hlave, alebo múdru hlavu k tvojmu telu? Čo by si si vybrala?“

„To je nejaký test sebareflexie? Či som viac škaredá alebo blbá?“ rozmýšľala som v duchu.

Záleží asi od stupňa zrelosti. Zrelosti tela i hlavy. Pretože ani prezreté ovocie už nie je v krásnej krištáľovej mise, ale ide pri najlepšom do džemu, prinajhoršom do kompostu. Ideálny je ten bod života, kedy je telo ešte nie celkom prezreté a hlava je už celkom zrelá.

„Tak, čo by si si vybrala?“ vytrhol ma z rozmýšľania.

Vzhľadom k tomu, že telo bolo ešte mladé, krásne a zdravé, povedala som len tak bezhlavo: „Hlavu.“

Všetci máme chvíle, kedy si „vyberáme“ múdru hlavu k telu.

Chvíľu uvedomenia si, akí sme blbí. A pre tých menej uvedomelých už zostáva len výrok sestričky Toničky z Básnikov: „Komu není shůry dáno, ten je holt blbej.“

Ešteže tá výmena hlavy bola iba ako, v teoretickej rovine. Som rada, že mi zostala. Tá moja vlastná. Nevie veľa vecí a nervové bunky sivej kôry sa už pomaly strácajú. Tiež vie vyrobiť veľa hlúpostí, ale vie si ich uvedomiť a vie ich napraviť. Vie prijímať veci s nadhľadom. Vie, kedy ustúpiť a kedy pritlačiť. V dôležitých situáciách sa väčšinou vie správne rozhodovať. Vie, kedy počúvať a kedy rozprávať. Kedy lietať v oblakoch a kedy stáť pri zemi. Možno sa nie vždy správa rozumne, ale vždy sa riadi citom a láskou.

Tak ako Forrest Gump, ktorý nemal vysoké IQ a na všetko sa díval svojimi naivnými očami bez toho, aby zvažoval veci do dôsledkov. Ale za všetkým jeho konaním bol vždy úprimný cit. A v tom bola jeho múdrosť.

Ako teda bojovať s ľudskou hlúposťou?

Bojovať s hlúpymi ľuďmi je ťažké a zbytočné. Na hlupákov si treba dávať pozor a držať si ich od tela.

Už Aristoteles to vedel, keď povedal: „Najväčšia hlúposť je diskutovať o hlúposti s hlúpymi.“

Ale niečo predsa len môžeme robiť. Nestrácať zmysel pre humor. Lebo ten zaberá na hlúposť asi najlepšie.

Krásne to vystihol môj obľúbený Jan Werich:
„Humor je boj s ľudskou hlúposťou. V tom boji nemôžeme nikdy vyhrať, ale nikdy v ňom nesmieme ustať. Pravdaže, pozor na omyl – ten, koho považujeme za blbca, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.“

Tak dúfam, že sa nevyvraždíme a možno raz aj zmúdrieme.

Silvia Grecová

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať