Celý náš život riadi STH a „honba za ziskom“. Aj kovaný altruista je motivovaný osobným ziskom.

Celý náš život riadi STH a „honba za ziskom“. Aj kovaný altruista je motivovaný osobným ziskom.

Subjektívna teória hodnoty

Nech vám napadne akýkoľvek, aj ten najušľachtilejší model usporiadania spoločnosti, organizovanej z vyššej úrovne ako je jednotlivec, tak pri jeho aplikácii narazíte vždy na bariéru s názvom subjektívna teória hodnoty. Aby ste túto bariéru prekonali, potrebujete umenie presviedčať. Ak sa to nepodarí, tak buď v jeho aplikácii prestanete, alebo sa toho modelu nebudete chcieť vzdať a v presvedčení, aký je úžasný, použijete na jednotlivca donútenie.

A teraz sa na chvíľu zamyslite a povedzte mi, akú legitimitu má akýkoľvek model spoločnosti, ak hlavným pilierom, na ktorom stojí, je agresívne násilie?

Čo to subjektívna teória hodnoty (ďalej iba STH) je?

Pôvodne je to ekonomický pojem a na rozdiel od Marxovej nákladovej teórie hodnoty tvrdí, že hodnota každého statku (tovar, služba, emócia atď.) je čisto subjektívna.

Veľmi zjednodušene, základ Marxovej nákladovej teórie hodnoty je v tom, že hodnota akéhokoľvek statku (napr. jeho predajná cena) je daná súčtom obstarávacích nákladov plus primeranej marže (vo svojom diele nevysvetľuje, čo pod primeranou maržou rozumie.)

STH, naopak, tvrdí, že hodnota statku (napr. predajná cena) vôbec nesúvisí s nákladmi.

Predajná cena sa, podľa STH, tvorí na trhu a zodpovedá subjektívnemu posúdeniu. Napríklad pri kúpe kila jabĺk za euro prichádza k subjektívnemu posúdeniu jednotlivca, ktorý nad ich kúpou premýšľa, či hodnota jeho práce vyjadrená sumou jedno euro má preňho vyššiu/nižšiu hodnotu, ako splnenie si túžby zahryznúť do jablka, resp. úžitok z kila jabĺk. Ak je hodnota jeho práce vyššia, jablká nekupuje, ak nižšia, jablká kupuje.

Podľa STH majú obstarávacie náklady iba jeden zmysel, a to je, že ich poznanie je potrebné na to, aby sa poskytovateľ statku rozhodol, či bude v podnikaní pokračovať, alebo nie, teda či je ziskový, alebo stratový.

Na prvý pohľad je to čisto ekonomická vec a ako taká nie príliš zaujímavá až do momentu, kedy si uvedomíme, že STH preniklo z ekonomiky do ekonómie (čo je náuka o ľudskom konaní).

Celý náš život riadi STH a „honba za ziskom“.

Neexistuje žiadny čin jedinca, a to ani kovaného altruistu, ktorý nie je motivovaný osobným ziskom.

Ak sa hasič vrhne do horiaceho domu, aby zachránil dieťa a sám pri tom zahynie, znamená to, že konanie v súlade s jeho morálkou a etikou má preňho vyššiu hodnotu, ako jeho život. A rozdiel týchto hodnôt je ZISK. Navyše, nie je možné posudzovať niekoho, kto koná inak, lebo on to môže mať inak nastavené.

Celý vtip je v tom, že každý človek koná podľa svojho morálneho nastavenia a každý posudok na čin iného človeka je tiež vyrieknutý na základe morálnych hodnôt jedinca, ktorý súd vyriekol.

Morálny rebríček je ale vždy vecou daného jednotlivca.

A keďže neexistuje žiadny Boží etalón, ku ktorému by sme naše činy porovnávali, je každý posudok vyjadrený iba ako rozpor s naším vlastným rebríčkom. Pritom ani len netušíme, či ten náš rebríček, ktorý je tak dobrý pre náš život, je dobrý aj pre život niekoho iného. Preto sa vraví, že sestrou STH je nemožnosť interpersonálneho porovnávania, čo znamená, že nedokážeme porovnávať rozhodnutia iných ľudí. Nemáme ich totiž voči čomu porovnávať. Iba a len voči nášmu rebríčku.

Z tohto dôvodu je teda nebezpečné tvoriť model usporiadania spoločnosti donucovaním na základe vlastného presvedčenia, že tento model je fantastický. Nikdy a nikto, ani väčšina, nedokáže organizovať život jedinca. Preto s obľubou vravím, že demokracia je iba diktát väčšiny a od diktátu jedného vládcu sa líši iba počtom ľudí, ktorí nútia iných robiť to, čo robiť nechcú. V princípe sú demokracia a diktatúra z jedného súdka.

Zaujímavé na tom je, že kým vysoké percento ľudí je schopných prijať fakt, že niekomu sa Picasso páči a niekomu nie, tak oveľa nižšie percento je schopné prijať fakt, že niekto nevidí nič zlé na detskej práci alebo na predaji drog. (O drogách, detskej práci a jej dobrovoľnosti niekedy inokedy).

Z tohto pohľadu existujú zaujímavé pojmy, ktoré by možno potrebovali málinko obhajoby alebo, naopak, potrebovali by, aby sa im vrátili významy, ktorými boli pri svojom vzniku obohatené.

Napríklad chamtivosť, dobrovoľnosť či sloboda

Vlastimil Švec

Ako autor sa venujem predovšetkým socio-ekonomickým témam. Zaujíma ma spoločenské dianie a ekonomické náväznosti. Som tiež autorom viacerých kníh, v ktorých románovou formou opisujem možné dopady ekonomických aspektov na všedný spoločenský život. Vždy ma fascinuje ako z malého nepatrného zárodku dokáže vyrásť okolnosť, ktorá napokon ovplyvní všetkých z nás.

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Mohlo by vás zaujímať