fbpx

Ak prijmeme definíciu, že chamtivec je niekto, kto chce mať viac, ako má, boli by sme chamtiví všetci…

Čo je to chamtivosťChamtivosť 

Začnem vtipom. Peter a Pavol sa prechádzajú, keď tu zrazu nájdu dve jablká. Jedno krásne, červené, pripravené na nahryznutie, druhé chrastavé, malé, zošúverené. Peter obe jablká zodvihne, natrčí ich k Pavlovi a spýta sa: „Chceš to zdravé alebo to chrastavé?“ „Zdravé,“ odpovie Pavol, načo sa Peter zamračí a vyčítavo sykne: „Ty chamtivec jeden, chceš to krajšie!“ „A ty by si si zobral aké?“ spýta sa Pavol. „No to chrastavé,“ odvetí Peter. „Veď ho máš,“ nevinne poznamená Pavol a usmeje sa.

Prečo je ten vtip taký charakteristický pre problém chamtivosti? Práve pre tú subjektívnu hodnotu.

Predstavte si na chvíľu, že sedíte v kaviarni pri rozhovore s nejakým vaším priateľom, ktorý vám opisuje človeka, ktorého on pozná, ale vy nie a spomenie, že ten jedinec je chamtivý.

Vy si predstavíte človeka, ktorý napríklad nedá zľavu starej babičke pri predaji jabĺčok, aj keď ona nemá dostatočný peniaz na to, aby si ich mohla dovoliť, a váš priateľ hovorí o človeku, ktorý má tri jachty v Karibiku, dve haciendy na Kube a chce si kúpiť tretiu. Keby ste mu prezradili, čo ste si mysleli vy, váš priateľ by sa možno zasmial a povedal by, že to teda chamtivé vôbec nie je. Že je to obyčajný obchod.

Chcem tým povedať to, že otázka, čo je chamtivosť pri danom súde, je výsostne subjektívna záležitosť.

Skúsme sa na to pozrieť inak. Predstavme si teda to, že ste svedkom, ako trhovník odmietne babičku obslúžiť, lebo nemá na to, aby zaplatila za kilo jabĺk. Pokiaľ ste toho svedkom a vy babičke to kilo jabĺk nedoplatíte, ste rovnaký chamtivec ako ten, čo predáva tie jablká. Prečo? Jednoducho preto, že tak, ako by sa trhovník mal vzdať rozdielu v cene a tým pádom na jablkách tratiť, tak by ste sa vy vzdali rovnakej čiastky. Ak sa jej odmietnete v prospech babičky vzdať, robíte presne to, čo spravil ten trhovník, ktorý sa tiež odmietol toho rozdielu v prospech babičky vzdať.

Naozaj som poctivo hľadal na nete, ako je definovaná chamtivosť, no nikde som nenašiel exaktnú definíciu.

Boli všelijaké, ale jeden princíp mali spoločný. Niekto chce viac, ako má. Prečo je úroveň „viac, ako má“ nedefinovateľná, sme si, dúfam, vysvetlili v predchádzajúcich odsekoch.

Ak teda prijmeme túto definíciu, teda, že chamtivec je niekto, kto chce mať viac, ako má, boli by sme chamtiví všetci. A ak by sme chamtivosť odsúdili a neprijali ju do nášho života, ešte dnes jeme surové mamutie mäso a kreslíme na steny jaskýň infantilné obrázky. Prečo?

Predstavme si teda takých lovcov mamutov. Ak vymysleli pascu, kde mamut spadol a tam ho ľahšie dorazili, niečo tým získali. Možno čas, možno menej námahy, možno bolo treba menej lovcov. Ak čokoľvek získali (napríklad menej lovcov), znamenalo to, že iní lovci sa mohli venovať niečomu inému, poprípade mohli loviť iné zvery. Teda získali viac, ako pôvodne mali, teda boli chamtiví.

Ešte jeden príklad: Ak praveký poľnohospodár ryl zem kusom papeku osem hodín denne a neskôr objavil rydlo ťahané volmi, ktorými skypril pôdu nie za osem hodín, ale za hodinu, získal sedem hodín, počas ktorých mohol robiť niečo iné. Teda mal viac času, ako pred objavením rydla. Získal viac, ako mal, ergo bol chamtivý.

Môžete namietať, že toto je iná chamtivosť a iné „chce mať viac ako má“, lebo je to, povedzme, pokrok.

Ale to, že „chamtivosť“ s výsledkom pokroku je dobrá a tá chamtivosť bez pokroku je zlá, je iba a len vaša projekcia na základe vášho morálneho rebríčka, o ktorom ale neviete (ako som napísal v predchádzajúcom článku), či je vhodný pre iného človeka, a teda nemôžete na základe svojho rebríčka nikoho objektívne súdiť. Môžete súdiť iba a len subjektívne.

Koniec-koncov, aj chamtivosť zdanlivo bez pokroku môže pokrok priniesť.

Chamtivosť je základným motorom pokroku.

Pozor, neobhajujem ju, iba hovorím, že je motorom pokroku. Ak si vyberiete civilizáciu, kde ste spokojní s jedením surového mamutieho mäsa v lone zelených lesov, potom je pre vás pokrok niečo, čo nechcete a nepotrebujete. A tým ani chamtivosť. Pokiaľ by ste sa ale nevedeli zaobísť bez internetu, mobilu, röntgenu či laseru, potom ste fanúšikom pokroku a zároveň fanúšikom chamtivosti (aj keď to budete zapierať, ako chcete).

To, že chamtivosť vnímame v drvivej väčšine ako negatívnu vlastnosť človeka, je iba a len preto, že v sebe máme nastavenú nejakú hranicu, za ktorou je „chcem viac, ako mám“ patologické a do ktorej to patologické nepokladáme. Na základe našej subjektívnej hodnotovej škály. Ak napríklad pokladáme na základe našej škály niekoho, kto má tri jachty a ide si kúpiť štvrtú, za chamtivého, on sa za takého, na základe jeho škály, pokladať nemusí.

No a my, jednoducho, nevieme posúdiť, koho škála je správnejšia.

Nabudúce to bude o lakomosti…

Vlastimil Švec

Ako autor sa venujem predovšetkým socio-ekonomickým témam. Zaujíma ma spoločenské dianie a ekonomické náväznosti. Som tiež autorom viacerých kníh, v ktorých románovou formou opisujem možné dopady ekonomických aspektov na všedný spoločenský život. Vždy ma fascinuje ako z malého nepatrného zárodku dokáže vyrásť okolnosť, ktorá napokon ovplyvní všetkých z nás.

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať