Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Samota verzus osamelosť
„Stále ma otravujú nejakí ľudia,“ sťažovala sa mi jedna moja staršia pani suseda po ceste z obchodu.
„Telefonujú mi, rozprávajú, niektorí sú ale veľmi čudní.“
„Čudní? Prečo?“ trochu som sa preľakla.
„Napríklad Svetlana. Tá je trošku pomätená. Niekedy mám pocit, že ma nepočúva a stále rozpráva. A hovorí, aj keď rozprávam ja. Asi nemá schopnosť počúvať. Neodpovedá mi na otázku a už vôbec nečaká na odpoveď. Ale ja som na to zvyknutá pri svojom manželovi, kým ešte žil,“ zasmiala sa.
„Ja nemôžem byť ani chvíľu sama.“
Po hlbšej analýze jej otravných známych neznámych som zistila, že sú to telemarketéri a audio roboti.
Vysvetlila som jej, prečo je Svetlana pomätená a vôbec ju nepočúva. Bola trošku sklamaná, asi ako niekto, kto má pocit, že je žiadaný a vyhľadávaný a nakoniec zistí, že je jeden z tisícov. Odfajknutý v dlhom zozname. Ale nakoniec bola rada. Spokojná so svojou samotou.
Keď sme boli deti, nikdy sme neboli sami.
Rodičia, súrodenci, starí rodičia, susedky. Neskôr kamaráti. Potom extrémne skupinový život na vysokoškolskom internáte, kde sme neboli sami ani na WC. Aj tam vedľa nás v kabínke niekto, komu vidíme nohy, solidárne spolu s nami vykonával svoju potrebu. A potom sme ho v spoločnej kuchynke spoznali podľa topánok. Nasleduje život v podnájmoch s ďalšími striedajúcimi sa ľuďmi, manželstvo, deti, hromadné dovolenky, návštevy, oslavy, práca v oupen ofisoch, kde to „smrdí“ človečinou na každom centimetri štvorcovom, skajpovanie, četovanie a tak ďalej.
Samota je niečo veľmi vzácne, priam až nemožné.
A potom sú tu momenty, kedy partneri odídu, či už niekam inam, alebo na večnosť, deti sa osamostatnia a zrazu sme sami. A samoty sa bojíme. Utekáme pred ňou, nikto predsa nechce zostať sám. Byť sám ale nie je vôbec nič zlé. Netreba si pliesť samotu s osamelosťou.
Pretože nie každý, kto je sám, je aj osamelý.
Osamelosť totiž nikdy nepríde, ak máme bohatý vnútorný svet. Ak vieme vydržať sami so sebou.
Pre niekoho je to ľahké, pretože vie, že nemôže od seba odísť. Pre iného je to veľmi ťažké, presne z toho istého dôvodu. Záleží od toho, ako veľmi sa so sebou kamarátime.
Ako hovoril český esejista a novinár, Gabriel Laub: „Samota sa mení na osamelosť, keď si človek nemá čo povedať.“
Deti si často, keď sú smutné a cítia sa osamelé, vytvoria imaginárnych kamarátov. Tí kamaráti sú vlastne oni sami. A zrazu je všetko také ľahké. A potom vyrastieme a zabudneme. Zabudneme sami na seba.
Ja ich mám stále. Mám rozumnú kamošku, ktorá je racionálna, vždy na všetko pripravená , ktorá mi nedovolí rútiť sa do problémov. Potom mám takú tú chápavú, ktorá všetko vypočuje a na všetko má vysvetlenie, ospravedlnenie a utešenie. A mám aj takú tú bláznivú, ktorá mi dáva krídla, lieta so mnou do sveta fantázie, zabáva ma a občas ma zoberie dole a letím tesne nad vzrušujúcou hranicou pekla.
A potom, raz za čas, príde chvíľa, kedy som sama, bez nich. Hoci aj na malú pikosekundu. Keď viem, že som to iba JA. Nie som sama, som so sebou. A je to jedinečné, pretože nikto nie je taký ako JA.
Nikto nie je taký ako VY.
„Mne je so mnou niekedy taaak dobreee,“ povedal mi nedávno môj kamarát.
A to je presne ono.
Mám rada samotu, pretože ja sa so sebou vôbec nenudím. Práve naopak. A preto, aj keď som sama, nikdy nie som osamelá.
Arthur Schopenhaer to veľmi pekne vystihol vo svojej knihe Životná múdrosť:
„Vždy je najdôležitejšie to, čím je človek, a teda čo má sám v sebe, lebo jeho individualita ho sprevádza všade a neustále, a dodáva zafarbenie všetkým jeho zážitkom. Vo všetkom a pri každej príležitosti človek užíva predovšetkým sám seba. Týka sa to nielen telesných, ale ešte viac duchovných pôžitkov. Preto anglické „to enjoy oneself“ je veľmi výstižným výrazom, lebo hovoríme napríklad „he enjoys himself at Paris“, teda nie „užíva si Paríž“, ale „užíva si seba v Paríži.“ Ale ak je individualita človeka uspôsobená zle, potom bude každý jeho pôžitok chutiť ako vynikajúce víno v ústach horkých od žlče.“
Užívať si seba. Funguje to dokonale.
Každý máme niekedy chvíle, kedy sa cítime smutní a osamelí. Ale nežijeme na opustenom ostrove a život nám ponúka veľa možností.
Jedna moja obľúbená filmová postava, ktorá sa ťažko vyrovnávala so samotou, prišla na krásnu pravdu o samote:
„Osamelý človek zabúda, že v jeho samote je určitá hodnota. On sám. Dáva nám možnosť uvedomiť si, kto sme. Samota možno nie je stav, ktorý sa musí pretrpieť. Možno je to dôvod k oslave. A fakt, že tú oslavu s vami nikto nezdieľa, jej krásu nejak vôbec nezmenšuje.“
Takže, ak sa cítite osamelí, či už s partnerom a rodinou, alebo bez nich, alebo sami na cestách, v kine, divadle, na dovolenke, sami sa prechádzate v lese, alebo len tak sedíte sami doma a pijete kávu, UŽITE SI SEBA.
A zrazu si bude s vami užívať celý svet.
Silvia Grecová
Korektúry k textu Cítim sa osamelá – ako prežiť samotu: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
Mohlo by vás zaujať…
„Každý deň si sadnúť sám so sebou a hľadať oázu sám v sebe…“, hovorí Fredy Ayisi
