Cesta je cieľ. Kým sme na ceste, máme náplň. Máme vidinu, že raz do cieľa prídeme.

Citáty slávnych - Konfucius - Cesta je cieľCitáty slávnych – Konfucius – Cesta je cieľ

Pamätáte sa na časy, keď znamenalo čím viac pruhov, tým viac adidas?

Vtedy sme kopírovanie aziatmi nejako nevnímali a tešili sme sa, že nejaká konkrétna dodávka vôbec zaparkovala pred dedinskou krčmou a niekto bol ochotný otvoriť bočné dvere a vytiahnuť tepláky s aspoň štyrmi pruhmi.

To boli časy! Nik neriešil, či je niečo pašované, alebo ukradnuté, hlavne, že to malo šmrnc „dovezeného“ a už to malo hodnotu.

Šialene ma prekvapuje sínusoida, ktorú žijeme. Veľký tresk s dovozom, potom opačný veľký tresk s domácimi výrobkami. Rovnováha? Nikde!

Len si spomeňte, ako to bolo vo firmách.

Osem rokov ste okrem bežnej práce makali v korporáte na zlučovaní, a zjednodušovaní a globalizácii a oupenspejsoch a kooperácii medzi oddeleniami, aby jedného dňa niekto chytil vlnu (nadšenia), že globálne mzdy a globálne účtovníctvo a globálny ajtý systém stoja toľko peňazí, že zožerú dokopy tridsať percent zisku.

A tak začala ďalšia osemročnica, kedy sa firmy trošku odštiepili, účtovné oddelenie sa stalo osobitnou organizačnou jednotkou, ajtý oddelenie sa stalo autsorsovaným a defakto tí istí ľudia robili tú istú prácu, ale posielali za svoje služby faktúry… a tak isto dopadla údržba a servis a call centrum a rozvoz atď.

Neviem, koľkí z vás sú dobrí v latinčine.

Ale slovo sínus v latinčine znamená ohyb, zakrivenie alebo prsia. Asi nám chceli pomocou goniometrickej funkcie naznačiť, že raz si hore a raz si dole. Preto nezúfaj, ale dúfaj.

Matematicky. Funkcia sínus je v pravouhlom trojuholníku definovaná ako pomer dĺžky protiľahlej odvesny k uhlu a dĺžky prepony trojuholníka. Kto nemá rád trojuholníky, ani tie pravouhlé, ani tupouhlé, ani ostrouhlé, tomu stačí skočiť do drogérie a kúpiť si žiletky.

A myslím si, že táto sínusoida je aj vyjadrením nášho života a doby a nášho aktuálneho ocitnutia sa vo víre chladného upršaného rána, nasledovaného po krásnom (veternom) letnom dni.

Tento týždeň som si spomenul na teplákovú sínusoidu a snažil sa v pamäti si vyloviť hodnoty sínusu uhla nula, tridsať, štyridsaťpäť, šesťdesiat a deväťdesiat stupňov. Len tak, z pasie. Z nudy. Zo záujmu. Sedel som totiž v aute. V aute, ktoré stálo. Predo mnou nekonečná kolóna áut. Za mnou, kam len oko dovidelo v spätnom zrkadle, kolóna áut. A okrem sínusu som si spomenul aj na Laurušku. Musím sa priznať, že na ňu v dopravnej zápche myslím stále, už viac ako desať rokov. A opakujem si jej dokonalú vetu.

Das schlimmste ist, der erste im Stau zu sein. Najhoršie je byť prvým v zápche.

A vždy si spomeniem na nejakého chudáka s rozbitým svetlom alebo nárazníkom na ceste, alebo s dymiacim motorom niekde tam ďaleko vpredu. A ja si sedím na zadku, počúvam rádio a nemusím riešiť servis ani odťahovku.

Ale naspäť k teplákom.

Ako si tak sedím (v aute), stojím (v zápche), uvedomil som si, že u nás platí, čím viac pruhov, tým väčšia zápcha.

Týmto pozdravujem aj pána so seneckou bielou dodávkou, ktorý sa rozhodol, že bude brániť svoju pozíciu na ceste aj za cenu pokrčených plechov. Nebojte. Nechal som ho kompenzovať si veľkosť jeho prirodzenia veľkosťou jeho veľkej bielej dodávky a k stretu nedošlo.

Ale uvedomil som si, že akonáhle dáme slovači možnosti viacerých pruhov, s vedomosťami autoškoly z minulého storočia, a budeme očakávať, že sa slovač doučí modernizované vyhlášky, že sa doučí o zipsovaní, ohrození, obmedzení… tak skôr sa dočkáme myšičkovania bez smeroviek (ja viem, tie smerovky vám fungujú, ale s mobilom na uchu a s jednou rukou sa ťažko zvláda hádzať smerovky) a malých či väčších ťukancov, ktoré spôsobia malé či väčšie dopravné zápchy.

A nám, ktorým mozog beží na voľnobeh aj keď sedíme (v aute) a stojíme (v zápche), nám ostáva len prebrať si v hlave sínusy, korporátne ošiale, pruhy na teplákoch a slovenských cestách a spomenúť si na Lauru.

Konfucius pred tisícročiami vyslovil výrok, ktorý používam čoraz častejšie.

Cesta je cieľ. Kým sme na ceste, máme náplň. Máme vidinu, že raz do cieľa prídeme. Že na konci cesty vystúpime a budeme na mieste.

Neviem, v akom veku túto vetu Konfucius vyslovil, ale pravdepodobne to povedal vo veku, kedy prestal byť užitočným. Kedy došiel do cieľa a zrazu bol tam. Sedel na zemi a premýšľal. Som v cieli. Čo teraz?

Priatelia, ak ste v podobnej situácii, neostáva vám nič iné, ako vziať (pomyselné) kľúče od (pomyselného) auta, nastúpiť, naštartovať, pustiť si rádio a vydať sa na cestu. Lebo keď (ne)sedíte (v aute) a (ne)stojíte (v zápche), tak myslíte na samé blbosti. Sínus, tepláky, biele dodávky, korporáty…

Krásny víkend.

Jozef Prazňák

PS: Ospravedlňujem sa za nadmerné množstvo zátvoriek.

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať