fbpx

V živote stratíš najviac vtedy, keď si posratý, že niečo stratíš. Akokoľvek sa rozhodneš – nekalkuluj!

Chyby nás učia - cesta je cieľODPOVEDE? Chyby nás učia – cesta je cieľ

Jedna známa hláška z teho spirituálneho sveta znie:

„VŠETKY ODPOVEDE MÁŠ V SEBE.“

A nemusíš už nikde inde hľadať.

Ani v knižkoch, ani medzi guruami, ani medzi vedmami.

  • Všecko máš v sebe!
  • Všetky odpovede.
  • Pýtaj sa!

No, ta hej, fajne sa im hovorí, hejže!

Oni už dávno zapomli, jak sa motali, jak tápali, jak blúdili, jak si zúfali a jak sa učili.

  • Jak padali na hubu a kolená dreli na kamienkoch.
  • Jak žiadne odpovede neprichádzali.
  • Jak hovno vedeli.
  • Jak nadávali…
  • Jak tú cestu hľadania prejsť museli.

Ono je pravda, že ty v sebe tote odpovede máš, lenže nie sú ti všetky ihneď dostupné.

A nie sú ti dostupné z viacerých dôvodov.

Aj keď sa durdíš a nadávaš na onen vesmír, na guruov a na svoju vedmu na lazoch, že je to p*čovina, že máš všetky odpovede v sebe, lebo ti ešte žiadna neprišla, tak sa, holt, budeš durdiť ešte dlho.

Lebo vec sa má tak, že ty si ozaj musíš najprv kus života odžiť a kus sa pomordovať aj sám, bez pomoci a až tak ti tote tvoje pucľe budú dávať dajaký lepší obraz… Musíš si predsa len poprečitovať aj dajaké tote knižky, popočúvať dajaké prednášky, ísť na dajaké semináre a rozdumovať o nich, pochybovať, poskúšať.

Proste žiť toten život.

Učiť sa.

Lebo ty by si hnedkaj chcel znať chirurgiu, ale ňeznaš ešte ani na ktorej strane máš pečeň. Zas sa ponáhľaš… Tota cesta. Nechce sa ti na nej topánky dreť, hejže?

Ďalší dôvod, prečo odpoveď nechodí, je proste ÚZKOSTNÝ.

Chceš sa rozhodnúť IBA správne.

A to je celé.

  • Tam si to sám blokuješ.
  • Tam tlačíš.
  • Nechceš urobiť chybu.
  • Bojíš sa zažiť to džubadlo zo zlého rozhodnutia.

Totu hanbu.

Nechceš stratiť roky života v zlej robote, so zlým partnerom, na zlej vysokej škole…

To je program.

Tak ťa to naučili.

  • Že zlým rozhodnutím niečo stratíš.
  • Že zbytočne stratíš kus života.
  • Zbytočne sa budeš trápiť.

Zbytočne…

A preto sa rozhoduj správne!

Nepočúvaj ich.

Odinštaluj toten program.

Také dačo, že „ZBYTOČNE“ neexistuje.

A v živote stratíš najviac vtedy, keď si posratý z toho, že niečo stratíš…

Takže darmo sa ty pýtaš seba, že či si máš zobrať za muža Paľa z horného konca abo Feriho z dolného konca…

Darmo sa pýtaš, že pri ktorom z nich budeš mať šťastnejší, pokojnejší a po prdeli život a pri ktorom budeš stratová.

Jak si máš prežiť manželstvo so žiarlivcom a alkoholikom, tak ti odpoveď nepríde.

Odpoveďou ti bude ticho.

A v kostole budeš nakoniec zakladať obrúčku Ferimu a o pár rokov nadávať, že kde si len mala rozum, že si ty toho boháča Paliho poslala do rici… So závisťou budeš kukať na bohatú Paliho ženu, beemvéčko a vilu za dzedzinu a rumádzgať, že si „zbytočne“ preondila celú svoju mladosť s ožranom Ferim…  Ozaj si sa pri Ferim nič nenaučila? Nedala ti tota skúsenosť zopár dôležitých odpovedí?

O tebe? O ňom? O očakávaniach a kalkulovaní?

Takže, keď sa prestaneš urazená tiskať do role obete a zvaľovať zodpovednosť na ostatných, vtedy pochopíš.

A vtedy sa ti začne život napĺňať odpoveďami.

Keď prevezmeš zodpovednosť.

Ono, darmo ty študuješ, že ktorá odpoveď je tota intuitívna a do ktorej už sa zamontoval aj mozek… Darmo sa snažíš preciťovať, či ťa pichne pri šerdcu, či ťa začne štekliť na veľkým paľcu na nohe, abo sa ti dakde chlpy zježia…

Jak nič nechodí a je ticho a kľud, tak ťa to učí, že akokoľvek sa rozhodneš, bude to správne.

Akékoľvek následky to bude mať, bude to správne.

Učí ťa to, že pádu na dno sa nevyhneš, aj keby si všeckých guruov obišla a deviati z desiatich ti odporučili ísť tam, po tamtej ceste…

Ty to džubadlo zažiješ.

To bude tvoja odpoveď.

Chyby nás učia - cesta je cieľ

A z tej odpovede si máš dačo zobrať a počkať, kým ti to bude dávať väčší zmysel.

Nenadarmo Adamjačka totu strednú poľnohospodársku školu vyštudovala, kravy dojila, hnoj kydala, grule zbierala a sadila, na malotraktore jehala a nadávala na podvojné účtovníctvo a štatistiku…

Mňa tam naučili jednu nezabudnuteľnú a úžasnú vec… Strojopis! Žeby som jak ďateľ s jedným paľcom totu knižku pre vás nespisovala, ale všeckými desiatimi rafala! Pre toto mi bolo treba tie štyri roky hnojariny a trápenia… Nenadarmo Adamjačka veterinu vyštudovala.

Na hubu padala, revala, dvíhala sa zo dna, postretala kadejakých sprievodcov a učiteľov, narazila na rôzne knihy, žrala desiatu na pitevni, počítala spermie, potiahla do seba cez pipetu bachorový obsah na cviku, prežila rolu obete, vinníka, odurdeného decka a neviem ešte čoho všetkého…

Nenadarmo som sa po dva roky topila v prešovskom bazéne, bo som záchranárkou chcela byť… Tak ma ťahalo.

Lenže s osemnásťročnými maturantmi sa 26-ročná kraxňa po rokoch sedenia nad skriptami môže ťažko pretekať v šprinte. Ta reku idem ja na karate, že nájdem stratenú kondičku z mladosti…

Chlopa som tam akurát svojho našla!

A namiesto študovania urgentu som študovala, jak rodiť, jak kojiť, jak vychovávať a zažila som kadejaké materské dná a vrcholy.

Zažila som ďalších učiteľov.

Môj sen o záchranárčine sa rozplynul.

Lenže vesmír je prevít.

Toten ťah mojej duše bol v poriadku, akurát, že pomáhať a zachraňovať mám kus inakšie. A celý čas som bola na toto pripravovaná.

A tak síce nerafem v červenom mundúre s majákom a sirénou po ulici, ale akousi záchranou a liekom sú u mňa tote písmenká… Daktoré sú jak Tramal od bolesti, daktoré ťa pichnú rovno do srdca a upravia kus rytmus a daktoré sú nevyhnutné, keď treba strhnúť leukoplast aj s chlpami a vytlačiť hnis, bo by ťa to zožralo zaživa… Daktoré do teba narazia, kus odchýlia dráhu tvojej cesty, preinštalujú nastavenia a už nejdeš s klapkami na očiach a nenarafeš, jak tunguzský meteorit, ale zastaneš aj na tej stopke a rozkukáš sa konečne.

Sleduješ kus aj tote značky popri ceste a rešpektuješ semafor, obchádzky, nehody a prechody pre chodcov.

A ja, ľudia drahí, aspoň nedoj*ebem s moju úžasnú matematiku dakeho v sanitke pri prepočte dávky liekov.

Takže, všetko je nakoniec správne, človeče.

Akokoľvek sa rozhodneš.

  • Nebuď posratý.
  • Nekalkuluj.
  • Získaš skúsenosti, spoznáš nové veci.

Hej, spadneš aj na papuľu.

Jasné, že spadneš.

Aj kolená zodreš, aj chrasty budeš mať, aj jazvy, aj si poreveš, aj zanadávaš, aj sa pobiješ, aj hanbiť sa budeš jak pes… Aj to sú odpovede.

Všetko pochopíš v ten správny čas a zistíš, že si predsa len viac získal, ako stratil.

A že to nebolo zbytočné…

Že ti to už zapadá do totých tvojich pucľoch.

Len trebalo kus počkať.

Nerozdeľuj na správne a nesprávne.

Len iď smelo a zažívaj…

Trimte sa.

Marta Vargová Adamjaková

Autorka je veterinárna lekárka a uprdelistická blogerka

#sorryAKO je rubrika, ktorá je písaná štýlom STAND UP. Niekedy odvážne, ale vždy vtipne a priamo zo života. Vulgarizmy hviezdičkujeme : – )

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Chyby nás učia – cesta je cieľ 

Cesta je cieľ, aj keď sa to niekedy nezdá. Jasna na svojej ceste životom musela zažiť vojnu, aby našla novú domovinu na SLovensku. Pozrite si jej príbeh. Je v mnohom poučný aj pre dnešné časy…

Mohlo by vás zaujímať