Chcete mať dieťa? Manuál ste čítali?

Znie to ako utópia, ale pomaly sa to stáva realitou. No dobre, možno trochu preháňam, ale iba trochu. Ako budú vyrastať naše vnúčatá?

Chcete mať dieťa? Manuál ste čítali?

Nedávno som si na internete prečítala článok, v ktorom psychoterapeutka Victoria Prooday varovne dvíha prst a upozorňuje na zlý emočný stav dnešných detí. A nie je sama, mnoho odborníkov konštatuje rovnako nelichotivé závery. Majú aj dôkazy v podobe čísel.

Je preukázané, že  dnes má každé piate dieťa problémy s duševným zdravím, že za ostatných 15 rokov vzrástol počet ADHD až o 43 percent, rovnako sa rapídne zvýšilo percento detí, ktoré majú depresie v puberte. A čo je najhoršie, máme až o 200 percent viac detských samovrážd.

Základná otázka – prečo?

Zamotala sa vám z toho hlava? Lebo mne áno. Čo sa stalo? Prečo sa toto deje?  My v kategórii 40plus už máme väčšinou deti odrastené, ale stačí sa poobzerať okolo seba a odpovede na otázky ležia priamo pod nosom.

Rodičia dnes nemajú na deti čas!

Vždy to bolo tak, že rodičia museli chodiť do práce, zarábať, aby sa mohli postarať o deti. To je absolútne prirodzené. Lenže to, ako sme dnes orientovaní na stále väčší a väčší výkon, je už podľa mňa choré. Pracujúce ženy (ktoré väčšinou pod tlakom strávia na materskej dovolenke iba pár mesiacov a už sa vracajú do pracovného procesu) vlastne nemajú kedy byť matkami.

A otcovia? S tými to býva ešte horšie. V práci trávia celé dni, často si nosia prácu aj domov. A ak aj nie, sú unavení, vystresovaní.

Pre nás prirodzené, pre dnešných rodičov novinky

Dnešné deti vlastne nemajú detstvo. Nemajú príležitosť byť deťmi. Majú nedostatok pohybu, nedostatok prirodzených stimulov. Nemajú pri sebe chápajúcu a prirodzene podporujúcu autoritu. Nemá ich kto vypočuť. Psychoterapeutka Prooday tvrdí, že rodičia by si mali uvedomiť svoju rolu. Majú byť rodičmi a nie kamarátmi, ktorí tolerujú všetko a nemajú autoritu. Vypracovala návod, ako na to. Keď som si ho čítala, tak som krútila hlavou.

Všetko to boli rady, ktoré som žila najskôr ako dieťa svojich rodičov, a potom, úplne prirodzene som ich používala aj ako rodič. Hoci, tam som sa musela veľa dovzdelať, lebo osud mi nadelil hyperaktívne dieťa.

Lenže základné princípy – ako že dieťa sa má podieľať na domácich prácach, že rodič je autorita ktorá rozhoduje o istých veciach, že členovia rodiny majú tráviť aspoň nejaký čas pri spoločných aktivitách, že sa deti musia naučiť samé istým zručnostiam, že ich treba naučiť používať zázračné slovíčka prosím a ďakujem…  a mnoho podobných rád, ktoré odborníčka konštatuje, sa v mojej generácii nemuseli špeciálne zdôrazňovať.

Platili ako všeobecné pravdy, ktorými sme sa takmer všetci riadili, lebo výnimky sa vždy nájdu.

Najskôr kniha, potom dieťa

Dnes sa na rodičovstvo vyrábajú manuály. Nielen lifestylové časopisy sú plné rád, ako zvládať svojich potomkov, ako byť dobrým rodičom. Aj knižný trh ponúka návody. Lenže asi niečo nefunguje, keď čísla, ktoré spomínam v úvode, sú také, aké sú.

Predstavujem si, ako vystresovaní rodičia čítajú návod na to, ako byť dobrým rodičom. Ako sa urputne snažia dodržiavať pravidlá, ktoré niekto spracoval. A nedarí sa. Čím viac sa nedarí, tým sú vystresovanejší oni i deti. Čo bude nasledovať? Výcvikové tábory pre budúcich rodičov?

Keď som sa o tejto téme rozprávala s mojou 73 ročnou mamou, iba krútila hlavou.

„Aké návody? Zdravý sedliacky rozum treba!“

Presne tak, zabudli sme počúvať svoju prirodzenosť. Viac dáme na všeobecné povedomie, na články vo farebných magazínoch, nechávame na seba pôsobiť tlak zamestnávateľov. Sústreďujeme sa na materiálne veci a uniká nám podstata života.

Áno, rodičovstvo je veda a nemáme na to školy.

Každý sa ju učí v priamom prenose, v reálnom živote. S úspechmi, aj s chybami. Vždy to tak bolo. Len ten dnešný trend … „Chcete mať dieťa? Manuál ste čítali?“ …akoby sa ľudstvo vydalo nejakou pomýlenou cestou.

Monika Macháčková

Autorka je spisovateľka a redaktorka