Chcela som sa ľutovať...

Chcela som sa ľutovať

V nemocnici som takmer dva mesiace. Pokým môj zápal miechy v lumbálnej oblasti je výrazne zlepšený, tak objavili ďalší a starší v oblasti krčnej chrbtice. Ako to vyzerá s prognózou a tempom zlepšenia hybnosti mi, žiaľ, teraz nikto nevie povedať. Pokračujeme v antibiotickej liečbe a musíme byť trpezliví. Chcela som sa ľutovať, ale vydržalo to iba zopár hodín. Potom som si objednala vynikajúcu zmrzlinu, s ktorou som sa podelila so sestričkami a sanitárkou.

___________________________________________________________________________

Koncom januára som nečakane skončila v nemocnici.

Nevedela som sa postaviť na nohy a akýkoľvek pohyb spodnej časti tela mi spôsoboval urputné bolesti. Nezvládala som sedieť a tobôž nie ležať. V krížovej oblasti mi objavili obrovský zápal, ktorý mi tlačil na nervový systém panvy a nôh. Moje zápalové markery stúpali každou hodinou rýchlosťou blesku. Zmietala som sa v bolestiach a v hlave neustále blikala otázka PREČO?

Môj nový život, ktorý som si za 12 rokov od ťažkej autonehody budovala a učila sa v ňom žiť, sa zrazu šmahom ruky zrútil. A ja s ním. Padla som na úplné dno a nevidela som zmysel ďalej žiť. Potom prišiel ďalší šok.

Po týždni antibiotickej liečby sa zápal premenil na obrovské ložisko hnisu a hrozil mi zápal mozgových blán so zápalom miechy. Lekári mi oznámili, že ma musia operovať, aby ten zápal vyčistili. A v mojej hlave zrazu zablikala len jedna jediná myšlienka: NECHCEM OCHRNÚŤ!

Nasledujúce týždne boli v znamení visiaceho Damoklovho meča nad nami. Hrozba šíriaceho sa Korona vírusu zastavila život na Slovensku a na oddelení nás zostalo zopár problematických pacientov. V médiách sa objavovali otázky typu:

Koľkí sa nakazia?

Koľkí zomrú?

Kedy sa to všetko skončí?

Keby som si kládla tieto otázky asi by ma xxxxx!

Nerozmýšľam takto.

Oslabenú imunitu mám od autonehody. Napadlo mi, čo by bolo so mnou, ak by som bola doma. NEVIEM. Budem úprimná, Koronu vôbec neriešim. Momentálne mám plnú hlavu toho, či zostanem do konca života komplet ochrnutá. Odmietam rozmýšľať čo by bolo, keby…

Aj silná žena má svoje limity. Musím sa opäť v sebe pohrabať a nájsť to svetlo na konci tunela. Jednoducho, nájsť zmysel ďalej žiť. Budem fatalista alebo realista? Už som si vybrala.
A vy?

Monika Ščevovich

Mohlo by vás zaujímať…

Čo čaká našu psychiku počas karantény a po jej skončení? Radí psychológ Martin Miler

Mohlo by vás zaujímať