Cesta ku zdraviu je veľmi jednoduchá

Spadnúť na dno môže hocikto a hocikedy. Ale  ísť ďalej a ešte aj začať pomáhať iným, to už si vyžaduje vnútornú silu. Často ju objavíme až vtedy, keď sa niečo zlé stane. Tak ako JURAJ HAJDUK. V  prvom článku prinášame jeho životný príbeh a o dva týždne sa môžete tešiť na prvý príspevok o tom, aké jednoduché je podľa neho udržiavať si telo v rovnováhe.

Každé dieťa túži po pohladení a po pochvale, pokiaľ však miesto toho prichádza démon alkoholu, miesto pohladenia strach, tak to poznačí detskú dušu a zanechá škody, ktoré sa len veľmi ťažko naprávajú. Moja mama vyrastala v prostredí, kde žiadnu lásku nedostala, ako ju mohla odovzdávať  ďalej ?

Choroby tela sa dajú liečiť pomerne ľahko, horšie je to so zlomenou dušou.

Prichádza fáza, keď sa snažíš ako dieťa zaujať, zúfalo čakáš na pochvalu, ktorá neprichádza a nevedomky to prenášaš do života tých, na ktorých ti najviac záleží, do života vlastných detí.

Straty všetkého dôležitého

Vyštudoval som vysokú školu,oženil sa, narodili sa mi dve krásne dcéry, a ja som im chcel dať všetko to, čoho sa mi nedostávalo v mojom detstve.  S nadšením a s obrovskou dávkou naivity som sa pustil do podnikania s priateľom, za ktorého by som dal ruky do ohňa. Keď si na vrchole, keď máš rodinu, ktorú miluješ, prácu, ktorá prácou nie je, je tvojim koníčkom, súčasne ťa živí viac ako dobre . . . . Zrazu príde bez varovania deň, keď je všetko preč.

Priateľ, ktorý ťa okradol a zanechal ti vo firme dlhy, ktoré sa nedajú splatiť. Manželka, ktorá potrebuje chrániť seba a svoje deti,  potrebuje životné istoty, ktoré im nevieš dať. Deti, ktoré čakajú na pohladenie a lásku, ty im to ale nevieš v danej chvíli poskytnúť.

Náhody? Neexistujú!

Rozvod bol len poslednou horkou kvapkou v mojom živote a súčasne začiatok niečoho, čo sa dá definovať ako malý zázrak. Dnes už viem, že náhody nie sú a všetko sa deje z určitého dôvodu.  Priama cesta je  niekedy cestou do pekla.

Cez Vietnam, kde som stretol ženu, ktorá bola obyčajnou roľníčkou a jedného dňa sa zobudila a zistila, že vie a cíti, čo bolo, je a bude,  a ktorá mi presne opísala môj život s dodatkom, že po dovŕšení päťdesiatky nájdem v sebe dar, ktorý mi bol daný – dar liečiť a pomáhať ľuďom.

V Austrálii, kde som pár mesiacov pracoval a poznal komunitu Čechov a Slovákov, ktorí tam žili viac ako 30 rokov a predsa ostali v akomsi vákuu, keď miestni ich nikdy neprijali a aj na Slovensku sa cítili už ako cudzinci.

V Londýne, kde som strávil dva roky,  a kde tí istí Česi a Slováci tvrdo pracovali a potom s tou istou vášňou prepíjali ťažko zarobené peniaze a vlastné životy.

V Rakúsku, kde som bol 8 rokov, kde je všetko na úrovni, o akej budeme doma ešte dlho snívať. Chýbalo mi tam ale to najdôležitejšie – jazyk, ktorý je náš, ľudia, ktorí myslia a cítia rovnako,  a súčasne niečo, čo sa nedá popísať – ten pocit, že tu som doma.

Poslovia svetla prinášajú dôležité informácie

Už ako dieťa som bol najšťastnejší v lese a na lúkach, kde všetko kvitlo. Poznal som všetky liečivé rastliny, všetky knihy som zničil bylinkami , ktoré som použil na môj herbár.

Každý človek, ktorý vstupuje do tvojho života,  prichádza preto, aby ťa niečo naučil, aby ti ukázal cestu, ktorú možno sám nevidíš. Dal som im meno poslovia  svetla. Prichádzajú a odovzdajú ti dôležité informácie, ktoré by si ty sám možno nikdy nenašiel a nevidel, aj keby si ich mal priamo pod nosom.

Prvým poslom bol môj priateľ z detstva, ktorý mi ukázal knihu ruského akademika Borisa Vasiljeviča Bolotova. Ruština je môj druhý rodný jazyk, vyštudoval som chémiu a biochémiu a po prvých prečítaných stránkach knihy som zistil, že som našiel niekoho a niečo, čo zmení môj život.

Po prvej návšteve v Kyjeve nasledovala ďalšia a ďalšia. Dnes mám preštudované všetky jeho publikácie, ktoré nie sú vôbec jednoduché na čítanie a už vôbec nie na pochopenie. Borisa Bolotova označujú ako mesiáša z Ukrajiny, ako človeka, ktorý predbehol dobu, je ako Leonardo da Vinci tretieho tisícročia.

Neexistujú lieky na nemoci, len nemoci z liekov

Dnes môžem smelo a bez skromnosti povedať, že som jeho jediný žiak mimo územia Ukrajiny a Ruska, ktorý všetky jeho vedomosti pretavil do praxe s výsledkami, ktoré musím dávkovať len po kvapkách, lebo je to tak neuveriteľne jednoduché a súčasne tak neuveriteľne účinné, že pokiaľ si to neokúsiš na vlastnej koži a na vlastných pocitoch, tak tomu neuveríš.

Naše krédo je, že neexistujú lieky na nemoci, len nemoci z liekov.

Najlepším lekárom je vlastné telo uvedené do rovnováhy, keď odstránime všetko, čo je  navyše a dodáme, čo mu chýba. Prirovnávame to k predvianočnému upratovaniu bytu alebo k autu, kde je potrebné vymeniť olej, filtre, opraviť brzdy, natankovať správne palivo.

S ľudským telom je to podobné – roky si zanášame telo aj dušu odpadovými látkami, až príde deň zlomu, keď to praskne a my sme úprimne prekvapení, čo sa to stalo a prečo práve mne ?

Cesta ku zdraviu je veľmi jednoduchá

Prečo sa vlastne necítime komfortne? Prečo prichádzajú choroby, ktoré naša súčasná medicína nevie nielenže definovať, ale o úspechu v liečení sa ani vôbec nemusíme baviť? Snažia sa uzdraviť človeka z neznámej choroby neznámymi liekmi.

Psychosomatické problémy necháme bokom, je to kapitola sama o sebe. Pokiaľ porušíme homeostázu – rovnováhu  v tele, prichádza  trest za ľahostajnosť, za pohŕdanie vedomosťami, ktoré mali naši predkovia, za lenivosť a pohodlnosť, ktorú nám servírujú ako na zlatom podnose médiá, ktoré sú vazalmi , otrokmi farmaceutických firiem, ktoré ich platia.

Cesta ku zdraviu je veľmi jednoduchá, to môžu potvrdiť všetci moji klienti, ktorí sa už stali mojimi priateľmi. Je to návrat k prírodným základom, k pochopeniu podstaty fungovania ľudského tela a mysle.

Toto moje vyznanie smeruje k tým, ktorí o sebe pochybujú.  Každý z nás má v sebe dar, ktorý môže v sebe objaviť. Každý z nás je jedinečná bytosť, musíme sa ale občas zastaviť a počúvať, hľadať zmysel života, aj keď sú chvíle, keď o tom pochybujete.

Ja som ho našiel.

Rozhovor pripravila: Monika Macháčková