sorryAKO

Keď sa prehupneš vo svojom živote do režimu "materská dovolenka", tak vesmír spúšťa zas taký svoj špeciálny program "sledujem ťa". A dáva na teba pozor, či to nepreháňaš. Keď zistí, že máš na sebe naložené za piatich, tak ti začne, tak po svojsky dávať určité náznaky... To, žeby si zložila z toho nákladu.

Moja jedinečnosť je známa tým, že píšem, aj rozprávam sprosto. A veruže, bolo tých pobúrených komentárov na moju neslušnú hubu dosť, v rôznych skupinách. Tak som sa rozhodla, že dačo k tomu napíšem.

Momentálne som v štádiu, keď necítim hovná, necítim svojho, viac jak týždeň neosprchovaného poloboha, bo on razí teóriu, že tie bacile sa takto zabijú samé medzi sebou...

Tarot je v podstate také zrkadlo do duše a do motanice, v ktorej žijeme. Vytiahneš kartu a ukáže ti tvoj bordel a výsledok, ktorý nastane, keď sa neuvedomíš. Nie je to tak, ako si to prezentuje môj chlap, že sa bude pýtať na kraviny typu : Spýtaj sa ich, či budem mať dnes sex a či sa mi vyroja včely... či budeš niekedy normálna a tak...

Nastalo obdobie, keď už aj antirúškari nasadili rúška, bo prituhlo. My sa ráno zobúdzame do krásnych -20 stupňov. Retrográdny Merkúr jehá v plnej sile a tak ani mne sa bars nechce písať, ale dačo predsalen vypotím.

Do tých škatuľoch ju od malého decka trepú nielen chlapi, ale aj ostatné zaškatuľkované matky, babky, prababky, učiteľky, bohyne, kamarátky, celebrity v televízore. Lebo oni tiež nevedia, kto vlastne sú...

Vždy je všetko tak, ako má byť... Sa píše v totých múdrych knižkoch. A mne sa to tiež potvrdilo, tak sa prikláňam k tejto pravde.

Ja som začala šedivieť už na strednej škole. A vtedy som sa aj ja začala maskovať. Roky plynuli, farby sa striedali, šediny pribúdali a vlasy sa dodžubávali viac a viac... A mne sa farbiť chcelo čoraz menej a menej... Bol to otravný, nepríjemný proces potláčania seba samej a vytvárania akéhosi fejku. A tak nastúpila znova jedinečná fáza môjho bytia.

Výchova? Keď ideš tradične, nemáš problém. Tu sú fest cenené tote tradície, všetkého druhu, a si zato aj pochválená. No problém nastáva, keď ideš netradične.

Moja cesta k sebaláske bola, jak na húsenkovej dráhe. Nijak raz som nedokázala rešpektovať samú seba. Furt ma vrátilo do tej "slabej" strany. Vesmír je véééľmi múdry. Rovnovážny. Tie rady, akože "sebaláskové", sú dosť také, jednosmerné.

V ZLOBE ublížiš, potom prídu výčitky a hnusné pocity VINY, ktoré ťa dovedú až k potrestaniu sa, a na konci kraľuje BEZMOCNOSŤ. Z bezmocnosti si zas nasratý tak, že nevieš, čo s tým, a pri prvej príležitosti vstupuješ znova do extrémnej zloby. Dookola.

Buď budeš, navonok akože dobrák a slušňák, no vo vnútri máš zavretú beštiu s troma hlavami, čo chŕli oheň a stína hlavy, vytrháva vnútornosti, končatiny a tak...

Neviem, čo ma to napadlo sa tam prihlásiť. Jednoducho som nemala dosť gulí na medinu, ktorá bola mojim snom, alebo zasiahol osud. Ale, zasa na druhej strane si myslím, že zážitky z tejto univerzity sú proste jedinečné.

Takže som vykotená na gauči a obdivujem všadeprítomný dokonalý bordel. Je ozaj dokonalý. Skúšali ste dakedy obdivovať bordel? Skúste to! To je presne jak sebapoznávanie... U seba dnuka (nie v byte, ale v sebe!) tiež máš bordel. Ó maria a jaký! 

Ani dochtori, ani tabletky, ani kilá brokolice a ani že, nežer vtedy sladkosti nezaberú na toten "syndrom". Jednoducho, nie je čo riešiť, vole. Tak sa s tým zmierte.

V poslednej dobe sa roztrhlo vreco s dodžubanými matkami. Fyzicky, psychicky, mentálne, sexuálne....   Proste vo všetkom a všade. Tiež som si tým prechádzala. Tak možno sa podarí povstať z toho popola zatratenia niektorej mamke, keď spíšem svoj úžasný vhľad