ROZHOVORY

Každý z nás máme možnosti istým spôsobom sa venovať či už pozorovaniu prírody alebo aj jej ochrane na rôznych úrovniach aj počas našej bežnej každodennej práce a činnosti. V súčasnosti je veľký tlak na prírodné prostredie. Ľuďom chýba väčšia úcta k prírode, prírodnému prostrediu. Zaslúži si väčšiu pozornosť a úctu.

Dnešný rozhovor sme venovali emočnému jedeniu, zajedaniu nespokojnosti samého so sebou či vzťahmi. Rozprávala som sa s koučkou zdravia, Nelou Sullens a som rada, že prijala moje pozvanie do podcastu ODznova. Rozprávali sme sa priamo v Nelinej kuchyni...

V našich končinách sa často rozpráva o tom, že celosvetovo si politici snažia upevňovať moc a že smerujeme v budúcnosti k obdobe Čínskeho modelu. A k sociálnym kreditom. Môže za to digitalizácia a množstvo nariadení a ľahká kontrola kvôli digitalizácii. Čo to teda vlastne v Číne prebieha? Téma sociálny kredit v Číne, tabule hanhy, nariadenia? Hľadala som odpovede...

Asi sa nedá neviesť svoje deti k tomu, čím žijeme, oni sa totiž učia najmä pozorovaním najbližších dospelých. Sledujú rodičov a nasávajú vzory najmä vtedy, keď to ani netušíme. Vidia, čomu sa venujeme, z čoho sa tešíme, čo je pre nás dôležité, rozmýšľajú o tom. Naše deti sú veľmi vnímavé a o mnohých veciach sa s nimi môžeme rozprávať ako s dospelými.

Tomáš LUKAVEC sa rozhodol zmeniť život od základu a začať ODznova. Všetko predal. Dnes sa venuje tomu, na čo mal predtým čas, len keď mal dovolenku. Žijem tu a teraz! Mnohí o tom hovoríme, ale máloko to naozaj realizuje. Mňa nevynímajúc.

Po každom neúspechu sa cítim veľmi zle, čím je tých neúspechov viac, tým je to horšie. Avšak určite cítim, na druhej strane, obrovskú silu, aby som to všetko prekonala. Je to zaiste viera v Boha, i keď takúto ťažkú situáciu som naozaj ešte nezažila a je mi veľakrát smutno, že, ako sa vraví, Boh neodpovedá.

V západnom svete a v Európe je najrozšírenejšia a najuznávanejšia západná numerológia. Používajú ju najmä psychológovia a personalisti. Zaoberá sa predovšetkým psychikou človeka na úrovni vonkajších prejavov a nemá vplyv na jeho podvedomie.

Je to naozaj veľmi ťažké, ako pre mňa, tak aj preňho. Je ešte relatívne mladý, má päťdesiatpäť rokov. Momentálne nám dáva silu naše presvedčenie – viera. Pomoc sa nám dostáva aj od spoločných priateľov, ktorí sú aj z Čiech a Slovenska. Sme si navzájom oporou a držíme spolu, čo je naozaj krásna vec.

"O čo viac si uvedomujeme svoju zraniteľnosť, o to viac si môžeme vážiť život..." Povedal Juraj Mesík v rozhovore. Našou témou boli globálne výzvy a trendy, ale aj pripravenosť na možné zmeny Juraj bol dlhoročný analytik Svetovej banky, po návrate z Ameriky niekoľko rokov učil predmet “ Globálne výzvy na UK v Bratislave a “Myslieť nemysliteľné: Scenáre globálnych katastrof” na Palackého Univerzite v Olomouci.

Dôležité je, aby ľudia vedeli, čo by zrušenie hotovosti znamenalo. Jedným z aspektov je aj to, aby si ľudia uvedomovali rozdiely, týkajúce sa súkromia a slobody. Digitálna mena centrálnej banky by mohla totiž so sebou priniesť veľa hrozieb a pripraviť ľudí nielen o slobodu nakladania so svojimi prostriedkami, ale aj uplatnenie záporných úrokov v desiatkach percent...

Som dezolát. Takto začal Jozef Banáš rozhovor. Vyjadril sa aj k aktuálnym časom. Zhodnotil komunálne a župné voľby. Ale aj to, ako sú politici mimo realitu bežných ľudí. 

Z rozprávania s pacientmi pri lôžku viem, že niektorí odmietali byť záťažou pre rodinu a radšej by volili zariadenie. Aký je tvoj názor na túto problematiku? Problematika seniorov je závažná a nie vždy riešiteľná. Pracujúci ľudia, ktorí nemajú možnosť sa postarať o svojho rodiča doma, sú nútení ich umiestniť do zariadení sociálnych služieb a hospicov.

Význam pracovnej terapie s klientmi vidím v zachovaní a rozvíjaní schopností u seniorov, ktoré im ešte zostali neporušené. Terapia zahŕňa širokú škálu činností, pretože záujmy klientov sú rôznorodé: Pamäťové cvičenia, kvízy, tvorivé aktivity, spoločenské hry, prechádzky na čerstvom vzduchu či návšteva kaviarne. Niektorí seniori sa radi učia aj nové veci, s ktorými sa doteraz nestretli. Napríklad maľovanie na sklo, bodková technika, enkaustika*, modelovanie.

Prečo si Honza myslí, že zdravie máme vo veľkom množstve prípadov vo vlastných rukách? Ak je to tak, kde sa berie toľko rakoviny? A čo deti? Ako si deti môžu za choroby? Jeho tvrdenie, že za mnohé choroby si môžu ľudia sami býva niekedy interpretované zle a skratkovito.

V liečebni a hospici ste komunikovali väčšinou s rodinou hospitalizovaného pacienta. Spomínate si na niektorého z pacientov, ktorého príbeh vás citovo zaujal? Áno, bol som viac konfrontovaný s príbuznými, s ktorými som sa snažil nájsť riešenie v starostlivosti o takýchto pacientov. No spomínam si na jedného pacienta. Volal sa pán Huba.

Titulok ako z románu. Však? Ono to vlastne z románu aj je. Hlavne sa nezamiluj. Tak sa volá. Autorkou je Lea Marko, ktorá si písaním liečila aj svoju vlastnú situáciu pred vyhorením. Keď jej telo odmietalo sadať za počítač a pracovať...

Úprimne môžem skonštatovať, že práca so staršími ľuďmi mala inú atmosféru ako práca, ktorú vykonávam dnes. Ale myslím si, že vidieť až na „koniec života“, mi pomohlo zorientovať sa vo vlastnom bytí a pomáhaní mladým a ešte nezrelým. Dokážem sa na veci pozrieť s väčším nadhľadom, a za to vďačím skúsenostiam, ktoré som nadobudla v práci v liečebni – LDCH.

Všetky témy okolo očí som sa pokúsila zhrnúť do rozhovoru a získať odpovede. Doktor Veselý odpovedal aj na otázky čitateľov. Dozviete sa aj to, či je operácia laserom bolestivá. A aj to, kedy sa oplatí počkať. Ostatne, na správny čas čaká aj doktor Veselý. Na stretnutie prišiel v okuliaroch...

Ani na um by mi nezišlo, že raz budem sanitárkou. Dvadsaťdva rokov som pôsobila v chemickom závode, ktorý, žiaľ, z ekonomických dôvodov prestal existovať a zostala som bez práce. Dozvedela som sa od známej, že v jednej z liečební v Bratislave potrebujú posilu do tímu zdravotníkov – sanitárku. Rozhodla som sa ísť aspoň na informačnú konzultáciu k riaditeľovi. Dodnes na ten pohovor u riaditeľa rada spomínam:

A kam sa Slovensko posunie za 5 rokov podľa Zuzany Piussi?  „Bojím sa tejto predstavy, ako pozorujem, čo robí strach s ľuďmi. Správajú sa k sebe hrozne, sú nenávistní, rozdeľujú sa, vytráca sa dialóg. Ľuďom chýba vcítenie sa, empatia, čo je základom zdravej spoločnosti. Chýba aj prijatie názoru druhého a vôbec chuť si ho vypočuť." Hovorí Zuzana a pokračuje...

Ženy vedia byť v pití veľmi rafinované. Dôležité je pozrieť sa do zrkadla a priznať si, že si alkoholička. Otvorene si povedať, že keď piť neprestanem, tak zomriem... Život vie byť krásny aj za triezva. Všetko sa dá zvládnuť s podporou blízkych a priateľov. Ale samotná abstinencia je boj na dlhé trate. Alkoholička ostane alkoholičkou celý život. Dá sa však s tým žiť a bojovať. Pozerať sa na svet triezvymi očami je lepšie.

Ak sa budíte a zaspávate s tým, že nerozumiete tomu, kde sme sa to ocitli, tento rozhovor je možno aj pre vás... Veď ako hovorí Leri, Slovák pôjde len málokedy demonštrovať, ale vynájde sa. Je to historicky dané. Je to v záujme aby prežil...

Práve funkčná medicína a výživa je podľa nás cestou k prevencii, ale aj k poznaniu príčin vzniku zdravotných komplikácií, namiesto potláčania ich symptómov. Vďaka praktickým radám z klinickej praxe a života sa budete môcť inšpirovať aj poradiť s rečníkmi.

Ako bude vyzerať jeseň a zima? V novembri 2021 sa numerologička Katka Čičmancová vyjadrila k rôznym témam. Najviac rezonoval návrat ku koreňom. Katka hovorí, že potrebujeme ísť do svojej hĺbky. Lebo ak nám systém nedá prácu, my musíme nájsť niečo sami v sebe. Čo nás naplní, ale aj to, čo nás obživí...

Výroba šperkov je časovo náročná, ale najmä veľmi nevyspytateľná. Pracujeme s materiálom, ktorý nie je možné upravovať na základe požiadaviek trhu. Pracujeme s tým, čo nám príroda dá. Čakáme, kým prejde celý životný cyklus motýľa, prežije plnohodnotný život a prirodzene uhynie. Následne motýlie krídla špeciálne ošetríme, aby bolo možné s nimi pracovať, a vkladáme ich do lôžok z chirurgickej ocele. Na vrch lepíme sklenený kabošon, ktorý podobne ako lupa zvýrazní štruktúru a farbu krídiel.

S Bibou Bohinskou a Silviou Panákovou sme sa rozprávali na tému patriarchátu, archetypov a aj o postavení žien v spoločnosti. Začali sme otázkami: Žijeme v patriarcháte? Sú ženy stále menej aj napriek tomu, že zákony platia pre každého rovnako? Kam sme sa posunuli za 70 rokov? Upratané - navarené - postarané? Ako zmeniť rozmýšľanie a postoje vo vzťahoch?

Uf, teda ja som skôr domáca „allrounderka“, žena pre všetko. Môj status vyplýva z mojej situácie. Žijeme vo svete troch krajín. Manžel je pôvodom Rakúšan a s jednou dcérou sme sa kvôli pracovnej ponuke presťahovali do Chorvátska. Druhá naša dcéra ešte ako vysokoškoláčka zostala v Bratislave, kde žije aj moja mama. Moje deti sú dospelé, ale aj táto situácia má svoje výzvy. Fungujeme nonstop v štyroch jazykoch. Nemecký, slovenský, chorvátsky aj anglický. S manželom rozprávame stále častejšie po chorvátsky a hádame sa v angličtine. 

Čo robiť, keď cítime, že vychodené koľaje už nefungujú a všetko sa mení? Tento rozhovor vám dá nádej, že všetko sa dá riešiť. A dá vám aj inšpirácie, ako na to. Joli hovorí, že by sme sa mali zaoberať jednoduchými témami, ako je sloboda, zodpovednosť, pravda.

Na to, aby si človek dopestoval zdravé potraviny nie je treba až toľko námahy. Hankine inovatívne rady nasledujú už tisícky ľudí. Preto som sa rozhodla, že s ňou urobím praktický rozhovor, ktorý je určený všetkým ľuďom, ktorí sa chcú prestať báť nedostatku a chcú začať niečo aj robiť. Ako sa to dá, keď nemáte záhradu? A čo môžu robiť ľudia v mestách?

Cesty do pekla sú vždy lemované tými najlepšími úmyslami. S rozvojom moderných technológií prichádza stále vyššia schopnosť a „chuť“ štátov kontrolovať svojich občanov. Paradoxne tomu pomáhame aj my sami, dobrovoľným odovzdávaním množstva informácií napríklad sociálnym sieťam. Myslím, že EÚ aktuálne vytvára viacero problematických regulácií. Špeciálne energetická politika EÚ je v podstate samovražedná.