ODBORNÍK RADÍ

Uznávaná psychiatrička Elisabeth Kübler-Rossová popísala model vysvetľujúci dynamiku negatívne vnímanej zmeny, keď ľudia čelia svojej vlastnej smrteľnosti alebo smrti blízkeho človeka. Daryl Conner rozpracoval tento model a identifikoval osem fáz, ktorými ľudia prechádzajú v priebehu negatívne vnímanej zmeny. Jeho emočná krivka zmeny hovorí o zmenách, ktoré sú mimo našej kontroly či rozhodnutia, ktoré sme si „neobjednali“ a dejú sa proti našej vôli.

Skôr, ako ma ukameňujete, pozrite sa na moje zistenia. Mali ste už niekedy pocit, že nepatríte do tohto sveta? Alebo pocit, že tento svet sa rúti do záhuby? A presne tento pocit ma priviedol k pozorovaniam, ktoré mi moju teóriu potvrdili. Pozrime sa spoločne na dôkazy. Tieto dôkazy preukázali, že tento svet nefunguje a dnes sa o ne chcem s vami podeliť. Rozložme si to však na drobné, aby to neboli iba prázdne slová. Ide o to, že nefungujú jednotlivé oblasti tohto sveta samostatne.

Napriek tomu, že duševné zdravie je široký pojem, útvar hodnoty za peniaze na Ministerstve financií SR vo svojej diskusnej štúdii z minulého roka zrátal, že spoločenské náklady na duševné zdravie sú 2,4 % z HDP, čo je neuveriteľných a nepredstaviteľných 2,1 mld. €.

Vzťahy sú téma sama o sebe. ľudia ich riešia od nepamäti. S dnešnou rýchlo sa meniacou dobou sú niektoré veci aj vo vzťahoch vypuklejsšie. Kouči majú plné koučovne práce... Mojou dnešnou hosťkou bola Bronislava Svrčková. Broňa sa venuje koučinku a v rámci toho aj vzťahom, niekedy aj toxickým. Ako o sebe hovorí: „Pomáham ľudom k Dobrému životu. Som Dobrý kouč.“

Mysleli sme si, že máme svoje životy pod kontrolou. Stačil jeden vírus a celý svet zastal. Teraz choďte do svojej izby a rozmýšľajte, čo ste spravili! Planéte. Životu. Sebe. Našim deťom. Našej duši. Bola to veľká arogancia, ako sme sa cítili a správali. Korona prišla, aby sme to pochopili. Starý svet je neudržateľný. Zmena je nevyhnutná. Je to príležitosť prepísať ďalšiu fázu našej existencie. Zlom. Historicky - pandémie prichádzajú, uzatvárajú minulosť a spoločnosti budujú nový, modernejší svet. Aj my to máme teraz urobiť.

Keď sme si v januári podávali ruky, posielali pozdravné maily a sms-ky, určite nechýbalo prianie spokojnosti v práci. Všetci sme verili, že tento rok bude minimálne o niečo lepší ako ten starý a nikto z nás nepredpokladal, aké obmedzenia a zmeny prinesie vo všetkých oblastiach nášho života. Tieto zmeny sa nevyhnutne prejavili aj v pracovnej oblasti. 

V prvom rade chcem poukázať na to, že nebudem písať o „pubertiakoch“, aj keď sa tak o nich spisovne píše, ale o puberťákoch, pretože tak ich v skutočnosti všetci voláme. Tiež aj celý tento článok bude rovnako narovinu, ako toto pomenovanie. Nebude o tom, čo „sa všade hovorí“, bude to nový a dosť funkčný pohľad založený na triezvom rozume a aj skúsenostiach.

V prípade predzmuvných vzťahov, najmä pokiaľ ide o výberové konanie na obsadenie určitého pracovného miesta, nie sú často uchádzači o zamestnanie - budúci zamestnanci dostatočne informovaní o svojich právach. Danú problematiku analyzujeme v predmetnom článku, ktorý prináša podrobnejší obraz o právach a povinnostiach budúceho zamestnanca i zamestnávateľa na strane druhej pred uzavretím samotného pracovného pomeru, vrátane príkladov z praxe.

Depresia je veľmi široký pojem. Vo všeobecnosti by sa dala opísať, ako citovo-mentálny stav, kedy sa necítime dobre. Depresia môže byť mierna, keď je dotyčný človek smutný, alebo aj ťažká a dlhodobá. Do depresie sa dá dostať v podstate v priebehu zopár desiatok sekúnd a môže trvať od minút, až po celé roky. Je to mimoriadne nepríjemný stav, kedy je kvalita života na minime.

Ani rozsáhlá emancipace žen, nezměnila kriteria výběru partnera. Ženy stále vybírají své protějšky dle jejich zdrojů, tudíž preferují mužovo společenské postavení a finanční zabezpečení. Hledají muže laskavé a ochotné investovat sebe i své zdroje do rodiny a trvalých vztahů.  Přestože dnešní ženy mnohdy dosahují samy vysokých postů a nepotřebují finanční zajištění, preferují muže, který je ve společenské hierarchii nad nimi.

Všimol som si však, že niekedy sa príliš spoliehame na „to“ a  vzdávame sa našej vlastnej zodpovednosti. Spoliehame sa na vesmír, niektorí na osud, alebo vôľu Božiu, každý podľa vlastnej filozofie, alebo svojho náboženstva.

Jeden z posledných filmov, na ktorom som bola v kine v minulom roku, mal názov „100 vecí“. Kým naši prastarí rodičia vlastnili v priemere 57 vecí a starí rodičia 200, naši rodičia už mali 600 vecí a človek žijúci v dnešnej dobe vlastní približne 10 000 rôznych vecí. Film mal duchaplnú zápletku - stávku dvoch mladých mužov, a bol prezentovaný s podtitulom „film o životnom minimalizme“. A tak v súvislosti s tým vo mne postupne dozrela ďalšia téma.

Začať prepúšťanie od stredných manažérskych pozícií je razantný krok a nesie so sebou spružnenie riadenia (rozhodnutia idú cez menej stupňov) a oživenie celej inštitúcie. Určite to nie je ľahké rozhodnutie pre manažment - prepúšťajú kolegov.

A ako je to potom so strachom? Strach je ešte silnejšia emócia ako smútok, samozrejme, v tom negatívnom zmysle. Ak pri smútku strácame vieru, potom pri strachu musíme mať už minimálne paniku. Z toho mi vyplýva, že pri strachu robíme rozhodnutia takmer v panike. No a najväčším problémom je, že strach ľudí sprevádza neustále.

Hľadáte si prácu alebo sa pripravujete na pohovor? Dokážete objektívne posúdiť svoje vyhliadky na úspech? Čo by ste o tom mali vedieť, aby ste mohli dosiahnuť to, čo naozaj chcete? Máte viac ako 40?

Mám 42 rokov a pred pár týždňami som sa znovu stal otcom. Pristihol som sa, ako vždy utekám ako prvý prebaliť našu dcérku, keď zistíme, že je to práve treba. A to nielen, keď je iba pocikaná, ale aj keď si do svojej plienky naloží, čo je u takéhoto bábätka niekoľkokrát denne.

Ak sa v bežnom živote zvykne hovoriť, „za všetkým hľadaj ženu“, v psychológii, akoby platilo, „za všetkým hľadaj Freuda“. Predpokladám, že tak ako v živote to neplatí na 100%, rovnako ani v psychológii nie, ale predsa len treba povedať, že poznanie, s ktorým Freud prišiel poznačilo naše životy. Možno dokonca viac, než si uvedomujeme. Nie inak je to aj v oblasti reklamy.

Je nejaký divný.  Je arogantný. Má obrovské eg . Tieto a mnohé ďalšie hodnotenia vyriekol  o niekom pravdepodobne  už asi každý z nás a nejeden krát. V minulom článku sme si povedali, ako vznikajú arogantní ľudia a ako vznikajú frfľoši, dnes si povieme o ďalších divných týpkoch.

Ľudia sa dlhodobo sťažujú na preťaženie a zahltenie balastom. Na tréningoch pred krízou sme často robili prioritizačné matice. Bola to veľká téma. Preťaženie. Kde vziať čas. 80% činnosti končilo v kvadrantoch „zlodeji času“ a „výplne“.  Kto má chuť v tom pokračovať?

Čo teda robí človeka arogantným, poprípade nejak inak  podivným, ozaj je to jeho nadľudské sebavedomie? Poniektorí tomu vravia aj, že má obrovské ego. Pravdou je, že je to v skutočnosti úplne  inak. Možno budete so mnou súhlasiť v jednej veci, že  šťastný a vyrovnaný človek nemá žiadny dôvod sa nad niekým povyšovať, alebo iným spôsobom narúšať svoje okolie.  Je plný radosti zo života a ak nepovažuje ostatných za nepriateľov, chce sa podeliť o dobrú náladu aj s nimi.

Počúvam a čítam rôzne teórie, úvahy, či dokonca konšpirácie, kto a prečo zapríčinil túto krízu. Vraj to vymysleli svetoví lídri, aby zatavili prehrievajúcu ekonomiku. Alebo, že svet potrebuje omladiť a ozdraviť a preto tento vírus napadá hlavne starších a chorých ľudí. A mnoho ďalších nezmyslených možností a výmyslov..

Je potrebné prevziať zodpovednosť za vlastný život a už sa nikdy na nikoho a na nič nespoliehať. Ku finančnej slobode potrebujeme dva momenty. Prvým je nadbytok peňazí, proste bojovať o nadštandardný prísun financií, druhým je viac zdrojov príjmu. Neexistuje nič lepšie na finančné sebavedomie, ako je viac príjmov. A platí to aj naopak, je ekonomickou  samovraždou byť závislým na jednom zdroji, pretože ten rozhoduje o mojom živote. Keď vypadne, vlastne bojujem o holé prežitie.

Sedím vo svojej pracovni, počúvam efemkové Rádiohlavy a píšem tento článok. Pred 3 týždňami by mi ani nenapadlo písať o karanténe a jej dopadoch na naše prežívanie. No čo už, keď si ľudstvo nevedelo zobrať dovolenku dobrovoľne a priebežne, tak si ju bude musieť zobrať nasilu a odrazu. Viem, že väčšina z nás má v hlave časový údaj 14-21  dní, ale ak sa pozrieme na prognostické modely, tak tie nám hovoria 110 dní k vrcholu a potom ešte aj tak nebude koniec.

Iste som vás tým nadpisom trochu zmiatol, je však absolútne pravdivý. Posledné mesiace, alebo skôr rok, som mal náročnejší, dával som do svojho biznisu ozaj veľa energie. Do toho ďalší biznis, ku tomu sa priebežne neustále vzdelávam, no a doma sa snažím byť svojej tehotnej žene tým najlepším partnerom, akého si len dokážem predstaviť.

Pozrite si odporúčania Dagmar Polievkovej, ktorá sa zaoberá koučingom a zároveň arte terapiou. V rámci videa nahrala aj krátku ukážku, ako so strachom a úzkosťou pracovať. Pôvodne sme chceli priniesť vysielanie LIVE, ale siete sú preťažené. Veríme, že vám Dášine rady pomôžu.

Stres, panika, beznádej. Asi takto by som definovala situáciu, v ktorej sa nachádzame. Ľudia, najmä po informácii, že koronavírusom môže byť nakazených minimálne 10 %, ale aj 40 % ľudí na Slovensku, kolabujú. Psychicky.