INŠPIRATÍVNE PRÍBEHY

Keď sa Štefanovi Šimovi ukončila jedna z etáp podnikania, vybral sa s manželkou na dovolenku. Cieľová destinácia bola Grécko. Nielenže si oddýchol, ale prišiel nápad na úplne iný typ podnikania. A venuje sa mu aj s manželkou dodnes. V rozhovore sa dozviete aj to, že na veľkosti záleží. A nielen na nej. Reč totiž bude z veľkej časti aj o olivách z Grécka!

Každopádne sa zaujímam a venujem tomu, čo ma najviac baví a to robím najlepšie, ako viem - a to je to, čo ma napĺňa. Všetko sa to zbieha do mojej osoby a to poznanie ma obohacuje o nové skúsenosti, pričom každá z nich je ako farba na palete. Ten obraz, ktorý si v živote maľujem, je pomerne pestrofarebný. Posledný rok, kedy sa mnohé aktivity utlmili a keď som mal tú možnosť venovať sa sám sebe a sebarozvoju, pokladám za jeden z najlepších. Mnoho vecí som si uvedomil, prehodnotil, vyčistil.

Pochádzam z rodiny, kde hudba bola už odmalička súčasťou nášho každodenného života. Otec, muzikant telom i dušou, dokonca aj teraz vo veku 70+, stále aktívne hrá. Ako deťom nám pravidelne hrával a spieval na gitare detské pesničky, ktoré som neskôr spievala ja svojim deťom. Čo som ho mala možnosť zažiť, nebolo nástroja, na ktorom by nedokázal zahrať.

Priatelia. Začal sa rok 2021. Tak dlho sme naň čakali. Bude to rok ďalších skúšok - bude najmä o podpore a spájaní, aj keď to na internetoch často vyzerá naopak. Každý deň si môžeme nájsť niečo pekné. Niečo, čo nám pomôže prežiť ťažké časy a v momente, keď bude DOBRE... bude DOBRE možno aj vďaka tomu, že sme neostali hluchí a slepí.

Čím som staršia, tým častejšie mám  pocit, že keď sa niečo pokazí, je to vlastne dobre. Akože strašne som vytočená, že budeme doma ešte 23 dní. Predsa sme rátali s tým, že už len do 11-ho. Namiesto toho nastala zmena. Ešte do 24-ho. Žijeme vo svojich bublinách. Veľmi pekne to napísala Soňa Borušovičová vo vianočnom príhovore, kde virtuálne prepojila jednotlivé bubliny do patchworkovej deky. 

Posledný rok sme poznačení pandémiou, ktorá so sebou prináša rôzne nové prekážky, strachy a samozrejme a aj obmedzenia. Každého z nás sa dotkli. Dopady sú rôzne. Ae aj tu platí povestné: NIKDY SA NEVZDÁVAJTE...

Niekedy okolo 40 začíname pociťovať nespokojnosť bez ohľadu na to, ako dobre si žijeme, koľko svojich životných snov sme si splnili. Spochybňujeme, čo sme dosiahli, odmietame vlastný úspech a pýtame sa: „Toto naozaj chcem? Takto chcem žiť zvyšok svojho života?“

Ísť si za svojim snom. Byť pevná vo svojom vnútri. Takto vykročila Gabriela Teplická na svoju cestu a stala sa z nej uznávaná fotografka. Vyspovedala som ju. Pýtala som sa napríklad aj na pohnútky jej syna nechať si narásť dlhé vlasy a potom sa ostrihať do hola a vlasy venovať v prospech onkologických pacientov.

Keď v marci začali pribúdať nové prípady pozitívnych na koronavírus aj na Slovensku, médiá chrlili katastrofické správy a nejak to doľahlo aj na mňa. Sadla som si a za pár minút som napísala báseň MUSELO TO PRÍSŤ tak, ako som to vnímala ja. Hoci som to nikdy pred tým nespravila, niečo mi hovorilo, aby som túto báseň zavesila na sociálnu sieť. Ráno mi kamaráti písali, nech ju otvorím pre verejnosť, aby ju mohli zdieľať. To, čo nastalo potom, bolo šialené.

Stanka sa začala venovať ošetrovateľstvu pred niekoľkými rokmi. "Úprimne, mimoriadne sa teším, že som dostala od vás príležitosť hovoriť o svojom koncepte a že zaujal. Je to profesia, pri ktorej ste v úzadí – INTRA. Svet beží úplne inak a mimo vás. K tejto profesii som sa dostala, takpovediac, riadením osudu, vyštudovala som humanitné smery – filozofiu, slovenský jazyk, ktoré som si doplnila ďalším vzdelávaním v oblasti verejnej politiky a verejnej správy. Práca v kancelárii nenapĺňala moje predstavy, tak som pokračovala vo vzdelávaní spojenom s praxou v zdravotníctve."

V našej spoločnosti je školstvo a učitelia stále nedostatočne oceňované. Pritom škola je miesto, kde trávia deti veľkú časť svojho dňa. To, ako sa v škole cítia a čo im škola dáva, potom ovplyvňuje aj náladu v rodine a neskôr, samozrejme, aj uplatnenie detí v živote. V Senci majú niektoré deti a rodičia výhodu, že ich deti chodia do školy, ktorú milujú. Založila a vedie ju Iveta Barková. A ja som ju s radosťou zobrala na kus reči.

O práci spisovateľa alebo autora textov majú ľudia mylné predstavy. ALE. Predstavte si, že by ste boli schopní písať nápadito a strhujúco,  aj keď ste neštudovali kreatívne písanie? Tak na túto tému sa porozprávam s Tomášom Elekom...

Oblasť erotiky by som skôr nazvala oblasťou intimity, takej tej surovej, ktorá v mnohých románoch chýba. Ako keby práve tá nebola súčasťou každodenného života. Chodíme na kávu, plačeme, smejeme sa, milujeme, sexujeme, ale väčšinou sa autori nedostanú ďalej, ako k tomu, že sa hlavné postavy pobozkali a vzplanuli. Dospelí vedia, že deti nenosia bociany. Poznajú svoje trináste komnaty, ktoré uzamykajú pred každým, ale zároveň prahnú potom, aby sa našiel niekto, kto ich otvorí.

Prvá dáma slovenskej alternatívnej hudobnej scény. Je iná, tak ako jej hudba. Provokuje svojim hlasom a stylingom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou jej tvorby. A vraj, keď človeku pribúdajú roky, usadí sa. Väčšina ľudí hej. Ale toto je rozhovor s Gudrun –speváčkou kapely Ľahká Múza. August je jej mesiac, lebo práve v ňom má narodeniny. Ďalšia levica na obzore!

Začala som byť aktívnejšia, odvážnejšia, kreatívnejšia, objavila som svet rôznych kurzov, eventov, konferencií, inšpiratívnych stretnutí a zoznámila som sa s veľa úžasnými ľuďmi, ktorí sa tiež takto rozhodli a ich príbehy ma motivovali a nakopli. Konečne bol čas na oprášenie jazykov, ktoré nepoužívaním zakrpateli, a na môj veľký sen už od detstva - klavír. Našla som si učiteľa a ani som sa nenazdala, mám v obývačke piano.

Čas utekal a prestala som snívať môj sen. Žila som život hotela. Zmena v živote príde väčšinou, keď ju nečakáte. Keď si myslíte, že čo-to ste preskákali, že už máte vybudovanú kariéru, rodinné zázemie, priateľov... Nik vás na tú zmenu nepripraví. Zo dňa na deň som zostala doma, prestal zvoniť telefón.