INŠPIRATÍVNE PRÍBEHY

Chcela nájsť nový smer, zmysel, niečo čo ju bude tešiť a napĺňať. Možno to v nej niekde hlboko bolo, a v správnu chvíľu sa to objavilo. „Priznám sa, že ako gazdinka som doma nikdy nepiekla, alebo len veľmi sporadicky. Raz som sa pokúsila urobiť tortu synovi, a napodiv to vyšlo. Potom ďalšiu pre členov rodiny, známych a priateľov, ich priateľov a priateľov priateľov."

Opustila som teplý peliešok a vychodený chodníček som vymenila za neistotu. Mala som takmer 40 a život začal pre mňa postrádať zmysel. Dovtedy som žila presne podľa toho ako by sa malo. Bola som šikovná, dobre som sa učila, zhruba poslúchala, študovala som, vybudovala som firmu, bola som úspešná, bohatá, známa podnikateľka,  mala som manžela, dom a k dokonalému šťastiu mi chýbali už len deti.  Jednoducho som robila  všetko, o čom mi hovorili, že  keď  budem robiť a mať, tak budem ...

Mariana Ježíková sa tesne pred štyridsiatkou rozhodla urobiť odvážny krok. Zo stabilnej a dobre platenej pozície v audítorskej spoločnosti odišla a už niekoľko mesiacov buduje vlastnú značku ZIK. Biznis oblečenie, ktoré nie je nudné, ale zároveň je nápadité. Príbeh ako „vyšitý“, či v tomto prípade skôr šitý pre náš magazín.

„Zároveň som sa v štyridsiatich dvoch rokoch pustila do podnikania. Zo zamestnanca sa zrazu stal zamestnávateľ, pretože som hrdou majiteľkou malej trojtriednej súkromnej škôlky v desiatom viedenskom okrsku. A so svojimi plánmi do budúcna ešte zďaleka nekončím. Možno budem jedna z tých, čo sedávajú na prednáškach na univerzitách tretieho veku, ako sa poznám!"

Najstaršia kandidátka na starostku v komunálnych voľbách síce nevyhrala, ale počet hlasov ju katapultoval do obecnej rady. Nie, ani pri veku 95 rokov Španieli neuvažujú v kategórii veľa-málo. A keď, tak po svojom. Dedina Patones pri Madride v predvolebnej kampani zahviezdila. Sedem dám, z ktorých najmladšia má 63, kandidovalo s platformou Babičky za Patones. Najvyššie sa dostala María del Rosario Testa, familiárne Charito. V svojich 95-ich …

Lili-improvizuje je projekt Slovenky Ľudmily „Lili“ Cuperovej, ktorá žije v Paríži. Objavila som ju na Instagrame hneď potom, ako som si všimla, že pochválila náš Magazín. Rada ho číta. Potešilo ma to viac ako si niekto dokáže predstaviť. Naše články čítajú aj v zahraničí. Hurá. Spojila som sa s Lili a poďakovala. A pozrela som sa na to, čo robí. …

Čoraz viacej sa stretávame s pojmom sabbatical. Najmä vo veku okolo 40 rokov prichádza akési pnutie. Potreba zmeny. Prečo majú ľudia potrebu odstrihnúť sa na pár mesiacov či na rok? Čo ich k tomu vedie? Vyhorenie? Stres? Niečo iné? Rozprávali sme sa s Matejom Šemšejom, ktorý si „vybehol“ na ročný sabbatical. A to doslovne.

Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. A žiaľ, choroby tiež. Teda nie, že by stromy a lesy boli zdravé (najmä na Slovensku). Ale. V našom rozhovore s Matejom sa chceme sústrediť na ľudí. O lesoch inokedy. Zobrali sme ho na kus reči, pretože kniha na ktorej participuje je veľmi zaujímavá.

Kto ju pozná, vie, že Anita Kardum je stelesnením obrovského zdroja energie. Neustále v pohybe. Neustále na cestách. V rámci svojej práce v cestovnom ruchu sa dostala na miesta, kam väčšina z nás zavíta maximálne prstom na mape. Obklopená svojou veľkou rodinou, vždy ochotná pomôcť, vypočuť. Až prišla únava a pocit prázdnoty. Vtedy sa rozhodla naplniť si aj svoju druhú časť osobnosti, tú pokojnejšiu. Tesne pred 40 - tkou sa vydala na cestu sama k sebe. Stále zostáva aktívna v cestovnom biznise, no zároveň ako profesionálny business kouč pomáha ľuďom nachádzať význam a smer ich vlastnej cesty.

Svetlo pod perinou tvorí 57 príbehov od 57 autorov/autoriek a 57 ilustrátoriek/ilustrátorov. Autori sú z rôznych profesií, v ktorých sa pracuje s textom – sú to spisovatelia, novinári, scenáristi, marketéri, copywriteri. Obrázky taktiež pripravujú rôzni umelci – dizajnéri, výtvarníci, grafici, ilustrátori. Príbehy budú vychádzať vždy v nedeľu počas jedného roka na webe, aby boli dostupné pre všetky deti. Každý príbeh je ukončený niekoľkými rozvojovými otázkami, ktoré si môže rodič s dieťaťom spoločne zodpovedať a nadviazať tak hlbší rozhovor. Toto sa nám veľmi osvedčilo – je to krásny spôsob ako sa baviť o témach, ktoré v operatíve každodennosti normálne neotvárame a pritom takéto zdieľanie vytvára úprimné blízke vzťahy. Rovnako je súčasťou príbehu obrázok slovenskej ilustrátorky/ilustrátora na stiahnutie a dokreslenie, dotvorenie s rodičom/dospelým.

Dado Nagy je meno, ktoré sa neodmysliteľné spája s literatúrou na Slovensku. Mohli by sme si myslieť, že živiť sa čítaním je práca a relax zároveň. Paradoxne, vyhorenie niekedy začína nielen vďaka práci, ale životu všeobecne. Si vo veku, kedy mnoho mužov zápasí s krízou stredného veku. Ako to máš ty? Si skôr typ, čo by si kúpil motorku či našiel milenku …

Máme zrelšiu klientelu, ale naša tvorba sa páči aj úplne mladým dievčatám. Samozrejme to ide ruka v ruke s ekonomickými možnosťami. Ja sa snažím, aby bola moja tvorba prijateľná pre čo najširšiu vrstvu. Neviem určite osloviť všetkých, ale asi ani nechcem. Veľká časť mojej tvorby je klasická, ale vidieť v nej nadštandardy.

Barbora Kočišová sa tesne pred štyridsiatkou rozhodla zmeniť svoj život. Bývalá HR manažérka v startupoch sa začať živiť výrobou a predajom šperkov. Jej životným krédom je „Choď za svojím snom a neboj sa prekážok“ a presne taký je aj príbeh jej tvorby. Barbora, ako si sa dostala k výrobe šperkov? Čo pre teba tvoja tvorba znamená? Šperkom sa venujem od detstva. Už ako malá …

Príbeh Janky Suškovej je silný. Premýšľam, ako predstaviť túto vzácnu ženu, ktorú som vždy - a myslím tým fakt vždy, videla iba s úsmevom na tvári. Odvážna? Určite áno. Ako inak by sa mohla sama, bez akéhokoľvek sprievodu vydať na cestu do Indie? Žiadna cestovka ani miestny turistický guru. Zabudnite. Sama. Celkom sama! Už len tá predstava, že atraktívna blondýnka, mama dvoch detí, vrcholová manažérka čo má celý život naplánovaný v outlooku nasadne na lietadlo, aby neskôr cestovala indickými autobusmi a vlakmi až kdesi na druhý koniec sveta, je prinajmenšom nevšedná.

Lenka sa už tri roky venuje naplno svojmu vlastnému podnikaniu. Začala, keď mala 40 rokov. Vydala už aj knihu a som rada, že sa rozhodla vyrozprávať svoj príbeh. Možno bude pre mnohých inšpiráciou. Okrem toho jej produkty sú voňavé, chrumkavé a zdravé.

Adriana Bočanová sa venuje tvorbe živých obrazov z machu. Sú nádherné a zdobia už nejeden priestor v hoteli, kancelárii, na úrade, v domácnosti aj vo wellness. Príbeh tohto podnikania sa začal pred rokom a pol. Predtým sa Adriana pohybovala v oblasti gastronómie a cestovného ruchu a pôsobila i v zahraničí. Po dvoch materských dovolenkách sa rozhodla ostať žiť na Slovensku.

Pracoval som každý deň za počítačom a veľa cestoval. Hľadal som spôsob ako vypnúť. Perá som sa naučil vyrábať ale už skôr. V spojených štátoch od Kanaďana Bena. Ten ma prvý krát postavil za sústruh. Drevo som si v tom momente zamiloval. Po čase som našiel kúsok dreva wenge a ručne som sa s ním začal hrať. Keď som začal perá tvoriť v takej miere, že vyzerali použiteľne, bral som to ako hobby a rozdával som ich. Ľudia mi začali hovoriť, že som našiel svoj smer. K tvaru, dizajnu či kvalite ktorú pri výrobe dosahujem dnes viedla dlhá cesta.

Celé to začalo pred rokmi, keď ma moja známa asi 2 roky prehovárala, aby som prišla na jej kurz techniky paverpol. Vtedy som sa smiala ...“Ivetka prosím ťa nesranduj. Ja a sochy? Veď kreslím na úrovni 5 ročného dieťaťa.“ V deň kurzu (sobota) som ešte rozmýšľala, či na kurz ísť, či neísť. Vtedy som si povedala, keďže nemám žiadne záľuby, tak to skúsim. A dodnes neľutujem. Teší ma, že môžem robiť niekomu radosť a moji anjeli sa páčia.

Viete si predstaviť úplne zmeniť život a presťahovať sa do olivového hája? Oliwood party: Nahliadnutie do kuchyne Márie Mikloškovej. Tvrdí o sebe, že nie je kuchárka. Je len mama, ktorá každý deň varí. Dušou je estét a obdivovateľ krásy, a tak svoje každodenné varenie pretavila do nádhernej knihy Oliwood party. Mária Miklošková napísala netradičnú zážitkovú kuchársku knihu inšpirovanú jej životom v Toskánsku, v ktorej nájdete zdravé, vidiecke recepty s ohľadom na ročné obdobia.

Čo si myslíte, aký  je najlepší vek pre človeka začať sa učiť cudzí jazyk? Ja som sa pred štyridsiatkou rozhodla, že sa naučím po anglicky. Prečo? Mala som pocit, že by ma znalosť jazyka mohla posunúť osobne i kariérne. A inšpirovala ma aj moja dcéra. Bola študentkou univerzity a v čase našich dovoleniek odmietala prekladať moje konverzácie. Nevyhovovalo mi to, a preto som …

Našla svoju vášeň a zmenila svoj život tak, aby sa jej mohla venovať. Desať rokov pôsobila v zahraničí ako PR konzultantka v agentúre aj v korporácií. Keď ju život zastavil vážnou chorobou a takmer sa štyridsiatky nedožila, tak pochopila, že nový lízing na život chce splácať zmysluplne a harmonicky. Katarína Mayer píše, lebo ju to baví, ale zároveň túto záľubu buduje v slobodné povolanie, ktoré ju raz bude aj živiť.

Možno ste si už všimli tvorbu Michaely Giertlovej a jej spolupracovníkov. Pretavujú folklórne prvky do aktuálnej módy. Nájdete ich pod značkou FakeFolk. Nielen názov značky znel zaujímavo.  Z rozhovoru sa okrem iného dozviete, že na modeloch spolupracuje Michaela aj so svojou mamou. Do tvorby sa tak zapájajú dve generácie. 

Vždy keď mám možnosť spomenúť si na úplný začiatok mojej modelingovej kariéry, dostávam sa k myšlienkam, či to bola náhoda iba v čase alebo či by si ma modeling neskôr tak či tak našiel. Neviem. V každom prípade moje rozhodnutie zúčastniť sa na konkurze agentúry, ktorá vo svojom zadaní hľadala modelky a modelov zmenila môj doterajší život.

Niekedy ani nie je potrebné mať presný plán, tabuľky či grafy, aby ste robili to, čo vás baví. „ Dobrý deň, som Jozef Gašparovski, mám 45 rokov a nedávno som úplne zmenil svoj život. Priateľka ma upozornila na váš projekt 40+. Rád sa s vami o môj príbeh podelím,“ začal náš telefonický rozhovor človek, ktorého životný príbeh by pokojne vydal na román, nie len …