INŠPIRATÍVNE PRÍBEHY

Veľakrát som stála na rázcestí a väčšinou som si vyberala tú ľahšiu cestu – ako každý z nás. Odkedy si ale vyberám vždy tú ťažšiu cestu, posúvam sa dopredu a nestojím na jednom mieste. Ako sa to dá? Ide to iba jediným spôsobom, začať si veriť a prestať sa báť vecí, ktoré sa nikdy nemusia stať. Prestať vnímať okolie a riadiť sa výhradne iba podľa seba, počúvať a učiť sa od ľudí, ktorí vo svojom živote už dosiahli, čo chceli, a majú výsledky.

Dostala som sa do ťažkej životnej situácie. Po niekoľkých rokoch spoločného života s partnerom sme sa rozišli. Obdobie rozchodu bolo veľmi náročné, nielen pre nás, dospelých, ale aj pre deti. Bolo sprevádzané sklamaním, emóciami a strachom z toho, čo príde... Hľadala som odpovede na mnohé otázky, na ktoré nebolo odpovedí.

Človek by sa mal hľadať oveľa skôr a zabezpečiť sa na vyšší vek nielen finančne, ale aj dobrými vzťahmi, aby sa mal s kým potom na dôchodku stretávať. Mnohí majú, samozrejme, rodiny, ale to nie je o tom. Treba sa niekedy od rodiny odpútať a prísť na iné myšlienky. Ja mám každý týždeň dve stretnutia.

Vo svojom živote som sa už stretla s negatívnou správou, ktorá príde nečakane ako blesk z čistého neba. Zo skúseností som však vedela, že plač a trápenie nič nezmenia. Snažila som sa v tomto ťažkom období byť pre manžela oporou. Veľa sme sa rozprávali a preberali svoj doterajší život, naše radosti aj trápenia.

Človek je živel. Tvaruje sa podľa vlastných predstáv. Až keď nemá silu, menia ho druhí.“ (Herakleitos) V osídlach Jimiho, obraz od autorky MIFF Nuž, schválne, zamysleli ste sa nad otázkou, čo s časom, keď už nebudete musieť každý deň kráčať do práce? Vyložíte si nohy na stôl a budete sa oddávať slastnému pocitu ničnerobenia? Naštartujete svoje dlho nepoužívané auto a rozbehnete sa do sveta? …

Ale asi to tak musí byť. Človek sa učí celý život. Všetkým čo ma požiadajú o pomoc pri výcviku, viem podať ucelené kompletné informácie, ktoré som praxou získala. Aby sa dozvedeli nielen ako, ale aj prečo. A to je dôležité. Hlavne nikdy psa netrestať. Psy si to nezaslúžia. Nie len preto, že ľuďom dôverujú a všetko nám odpúšťajú, ale hlavne preto, že urobia iba to, čo sme ich naučili.

Nedávno som dala na FB obrázky, ako funguje fotovoltika v zime. Traduje sa totiž, že v zime je to o ničom. Musím skonštatovať, že aj v zime sa to celkom oplatí. Otázok okolo fotovoltiky je veľa, preto som prizvala Petru Šmuhařovú, ktorá sa venuje fotovoltike ako konzultantka.

Môj prvý výrobok bol háčkovaný top. A párala som, jasné… V každom prípade, celkom sa vydaril. Na pohľad. Nositeľný však úplne nebol. Mám ho dodnes v skrini. Je mi ľúto ho vyhodiť.

Neplánovane, nenásilne, nevtieravo, nesebecky, neprogramovo. Jedného dňa, možno z nedostatku inej povolenej zábavy v dobe kovidovej, možno riadením vesmíru, rozhodla som sa namaľovať obraz. Vrátila som sa podvedome do detstva, kedy som veľmi rada kreslila, maľovala, písala ozdobným písmom do školských kroník.

Neberte prácu ako prácu. Berte to ako závavu. Neprestávajte sa hýbať. Robte to, čo vás baví. Koľko krásnych vecí je na svete... To je iba niekoľko odkazov od Dariny Strešňákovej, ktorá sa prepracovala od nemohúcnosti k pohybu a motivuje aj ďalších.

Moja práca mi umožňuje robiť všetko, čo ma baví. Od písania článkov cez degustácie kávy až po cestovanie do rôznych kútov sveta. Mám len šťastie, že ľudia majú práve o kávu tak veľký záujem (smiech).

Láska je nadovšetko a hodnota človeka je v sile jeho presvedčenia, že život vie byť krásny. O to sa ale treba snažiť vlastným silami a nečakať, až za nás niekto vybuduje našu predstavu o dobre a šťastí. Veď o tom je život...

Ľudia si myslia, že porcelán by mal byť decentný, používať by sa mal len na špeciálne príležitosti, poprípade ho vystaviť vo vitríne. Ja som opačného názoru, ja napríklad mojim deťom servírujem na porceláne odmalička, aby sa naučili, že stolovanie je tiež dôležité a naučili sa tak aj jeho kultúre. Je fajn, keď sa deti obklopujú peknými vecami, podľa mňa ich to formuje do budúcna.

Za 30 dní som zriadila svoju školu „Pohoďáci“. Vízia konečne pokračuje. Našla som spôsob na realizáciu v rámci domáceho komunitného vzdelávania. Domáce vzdelávanie sa nazýva domáce, lebo deti sa učia doma. My sa však neučíme doma, ale denne sa stretávame – ja a „mojich“ 13 detí v zmiešanej skupine, v prenajatých priestoroch strednej školy v Zlatých Moravciach. Deti sa učia aj navzájom od seba, v Montessori pripravenom prostredí, podľa nastavených hodnôt.

Vyrástla som v kultúrnej rodine, kde moji rodičia boli učitelia a hlavne môj otec, ktorý nám veľa čítal a vzdelával nás. Podporoval ma aj na mojej ceste v zahraničí, keď už som bola veľmi unavená v novom svete s dvomi malými detičkami, a snažil sa ma upokojiť a pripomenúť mi môj cieľ.

Prognózy boli zlé. Vyzeralo, že neprežije. On ale prežil. Ďalšia prognóza bola, že mal ostať ležiaci a s nehybnou rukou. Ale on dnes športuje, reprezentuje Slovensko v tenise, má ženu, dve krásne deti a veľa plánov. Pozitívne naladený, vtipný. Mohla by som písať ešte ďalšie superlatívy, ale v tomto prípade platí, lepšie Tomáša raz vidieť a počuť, ako sa o ňom len dopočuť z niekoľkých viet.

Dá sa vôbec robiť preventívne niečo pre zdravie očí? Prevencia, samozrejme, existuje. Treba ju len uplatňovať aj v živote. Veľmi dobré a nápomocné je napríklad žmurkanie. Tak predídete suchu v oku. Veľa času trávime pred obrazovkami a modré svetlo očiam ubližuje. Nápomocné je tráviť čas v exteriéri. Toto sa týka dospelých, ale aj detí.

Prečo malo zmysel, aby prežil ťažkú autonehodu. „Som presvedčený, že preto, aby som svoje poznanie posunul ďalším ľuďom a zmenil im život. Ukázal im niečo lepšie. A musím povedať, že to na svojich motivačných prednáškach robím až sedliacky jednoducho. Nemá predsa zmysel zaoberať sa tým, čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi či dnes ráno. To už nezmeníme. Rovnako však nie je dôvod obávať sa budúcnosti, pretože to, čo sa nám má stať, sa aj stane. Čím viac obáv si sami vyrábame, tým sa cítime horšie. Žiť treba tu a teraz,“ hovorí Tomáš.

Poznám množstvo ľudí, ktorí sa sústredili len na jednu zo svojich silných stránok. Potom sa však stali nečakané udalosti, ktoré ich sny zmarili. Nič iné ako svoju silnú stránku nepoznali a nevedeli, čo ďalej... zostali v depresii, pretože boli naučení, že nič iné v živote nevedia.

Pani Melinda Adamová, skromná, ctižiadostivá a hlavne dobrosrdečná. Taká je Melinda, ktorá začínala v Košiciach ako radová kaderníčka. Neskôr si však v Bratislave otvorila svoj vlastný salón. Tejto výnimočnej žene však takýto úspech nestačil. Pre deti z chudobných rodín preto zriadila strednú odbornú školu.

Viete si predstaviť, že by vám niekto dokázal „vygumovať“ z hlavy myšlienky, pocity a emócie, ktoré sa opakujú a ničia vám život? Nedokážeme zmeniť myslenie iných ľudí, no to svoje dokážeme.  Viem, aké to je byť „uväznená“ vo svojich vlastných myšlienkach, emóciách a pocitoch, ktoré mi neprinášali radosť, spokojnosť, tvorivosť, a v konečnom dôsledku ani zdravie. No nie iba mne, ani môjmu okoliu.

Všetky tieto moje poznatky, zážitky z ulice, budhistickí mnísi, domáce násilie, cesta na bicykloch po Európe, ochrnutie po bitke, obrovské zdravotné problémy, ktorých som sa zbavila, a množstvo kníh, ktoré som prečítala a stále čítam, som dala na papier. A vznikla z toho kniha so skvelými recenziami.

Našla som farebnú cestu, dávam svoje pocity do obrazov. Viem, ako vyzerá slnko, obloha, tak si ich sťahujem na plátno. Vtedy nevnímam nič iné. Áno, ako šialenec lejem farby a fascinuje ma vznikajúca nálada na obraze. Maľujem v tielku zafúľanom od všetkých oranžových, jantárových, tmavomodrých ako noc. S vyplazeným jazykom ako prváčik píšuci veľké písané Á. Aby bolo najkrajšie a aby moje obrazy potešili aj ostatných.

Myslím si, že každý človek sa niekedy dostane do ťažkej životnej situácie, ktorá v nás môže vyvolať strach alebo úzkosť. Ja ako veriaci človek si v takýchto situáciách spomeniem na slová, ktoré Ježiš povedal Jairovi po tom, čo mu oznámili, že jeho dcéra zomrela. A tie slová sú: „Neboj sa, len ver.“

Mladí ľudia by sa mali orientovať na toto povolanie, pretože nie je to povolanie, ale je to poslanie v živote. Ak chce človek pomáhať iným a zachraňovať to najcennejšie, čo máme, teda naše životy. Potom práca v zdravotníctve je to miesto, kde takýchto ľudí treba. Áno, práca je v určitom zmysle náročná, ale zato veľmi obohacujúca, pretože sami pomáhate človeku navrátiť sa späť k životu. Vy budete stáť medzi životom a smrťou.

V sezóne 2022 návštevníci môžu vidieť, kde a ako sa liahnu motýle z kukiel, ktoré objednávam každé dva týždne. Snažím sa, aby bolo stále dostatok druhov a počet motýľov v záhrade, čo naozaj nie je také ľahké.

Moja myseľ sa rozhýbala a telo tiež. A dostavili sa prvé úspechy. Za každý pokrok a dobre vykonanú prácu sa vám v našej spoločnosti poďakujú. Rozprávka, však? Dnes sa vo svojej práci cítim ako doma. Dokonca niekedy prepadám pocitu, že som na veľkom farebnom ihrisku s množstvom zaujímavých úloh a nadšených hráčov.

Radi by sme poradili všetkým, aby mysleli na med a medové výrobky po celý rok, a nielen v zimných mesiacoch. Každodenné sladenie kávy, čaju, zákuskov, na raňajky alebo do limonády, med na pečenie. Alebo ako fantastický darček pre blízkych i pre známych určite poteší. Ponúkame úžasné balíčky menšie i väčšie, pre firmy, pre obchodných partnerov i pre zamestnancov. Na Vianoce, mini medíky na svadbu, na rôzne podujatia. Všetky sú zdravé i užitočné. Nezabudnime, že kvety vädnú, z bonboniéry priberáme a ponožiek už asi máme doma dosť. 

Arteterapia je liečba výtvarnou činnosťou alebo umením. Pôsobí na psychiku pomocou maľby, kresby či iných výtvarných techník, ale i pôsobením výtvarného diela na človeka. Pomocou takýchto umeleckých prostriedkov sa dostáva človek priamo do kontaktu s pocitmi, emóciami, túžbami, strachom, myslením a názormi, ktoré sa niekedy ťažko slovne opisujú.

Celá kniha vznikla v česko-slovenském prostředí, ve kterém Milan Markovič odmalička vyrůstal, žil a tvořil. Sice vám tato dvojjazyčnost nenavrátí česko-slovenské soužití, ale aspoň vám z malé části obnoví vaše vzpomínky na tuto dobu. Máte jedinečnou možnost koupit si knihu, udělat radost sobě i svým blízkým a zároveň pomůžete ke zrodu této knihy. Není na co čekat! Poznejte Milana Markoviče ZBLÍZKA!